Keď sa dekoratívna Kaja Kallasová hádže o zem

Kedysi sa partneri EÚ pýtali, že komu majú telefonovať, keď chcú hovoriť s Európou. Odpoveďou bol nový post Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. No po 15 rokoch by otázka mohla znieť inak. Načo vôbec telefonovať?

A dnes už nie je ťažké pochopiť, prečo bolo bezpečnejšie držať Kaju Kallasovú mimo NATO. V súvislosti s alianciou sa totiž skloňovalo práve jej meno. Chápete tomu?

Je jedno zaujímavé príslovie. Pokrytectvo si môže dovoliť dávať veľkolepé sľuby – keďže nikdy nehodlá prekročiť hranice, nič ho to nestojí (Edmund Burke). Diskutovaná dáma z Pobaltia však nesie viac než len náznak tejto vlastnosti.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Zatiaľ čo vyzývala na izoláciu Ruska, jej manžel profitoval z obchodných väzieb na Rusko. Aj dlho po začiatku konfliktu. Spolu s ďalšími prešľapmi sa doma zmenila na hlboko nepopulárnu postavu, čo viedlo k výzvam na rezignáciu. Tie samozrejme – ako demokratka moderného strihu – ignorovala. Veď kríza, nie?

Skutočnosť, že silní hráči považovali za menej riskantné, aby bol niekto ako Kaja Kallasová menovaný za šéfa diplomacie EÚ a nie šéfa NATO, hovorí mnoho o rešpekte k tejto pozícii.

Najmä preto, že napriek vznešenému titulu nemá skutočnú moc. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku nie je minister zahraničných vecí. Je podpredseda Komisie, technicky teda podriadený predsedovi.

Tisícky úradov má k dispozícii, ale rozpočtové páky sú zas len v rukách Komisie. Vysoký predstaviteľ teda trávi neprimerané množstvo času bojom s inými zložkami bruselského aparátu, aby niečo vôbec mohol. A čo je najdôležitejšie,

napriek silným proklamáciám nemá EÚ kompetencie nad zahraničnou a obrannou politikou členských štátov.

Tie určuje Rada, teda štáty, pričom v tejto oblasti ešte funguje právo veta. V istom zmysle je teda pozícia pani Kallasovej nadbytočná, slušne povedané dekoratívna.

Štrukturálne obmedzenia možno do istej miery kompenzovať veľkosťou osobnosti. Vplyvným vyjednávačom EÚ bol kedysi Javier Solana. Predtým viedol NATO, čo mu dalo aký-taký rešpekt a medzinárodnú viditeľnosť. Očakávania v prípade estónskej dámy? Medzi odbornou verejnosťou: od výrazne menších až po nulové.

Neukazuje pochopenie pre európsky priestor a pre mimoeurópsky ešte menej. Navyše, má sa zaoberať situáciou na Blízkom východe, v Afrike, Latinskej Amerike, riadiť vzťahy s Čínou, Iránom a zaoberať sa desiatkami ďalších tém. Mediálne pochvaly od bruselských médií dostane. Len či je schopná si ich aj niečím zaslúžiť.

Nástup Trumpovej administratívy predstavuje ďalšiu výzvu, keďže niektorí z jej predstaviteľov sa zdajú byť rozhodne menej zaujatí proti Rusku ako ona. Navigácia v tomto vzťahu si bude vyžadovať viac ako divadelné zatínanie pästí na znak odhodlania počas prejavu. Viac ako nepresvedčivé morálne apely bez pozametania si pred vlastným prahom.

Chaoticky pôsobí aj jej nevrlosť voči stretnutiu Putin-Trump, ktorú zmiešala s kritikou každého naokolo, ódou na zbrojenie a poučovaním mocností, čo pôsobilo ako keď učeň dáva lekcie majstrovi. Asi nik sa nečuduje, že jej Marco Rubio zavrel dvere pred nosom a v Pekingu zažila lekciu veľkú ako Ursulina jazda autobusom.

Nakoniec však z toho nemusí byť až taká tragédia. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý je vnímaný ako slabý alebo nezodpovedný (v jej prípade možno oboje) skrátka zaručí, že partneri EÚ sa budú ešte otvorenejšie prikláňať priamo k členským štátom. Obídená „diplomatka“ sa tak obmedzí na citlivé vnímanie a vyjadrenia o hlbokom znepokojení.

To si už nebude všímať prakticky nikto. Ako keď hrá dvadsiaty krát tá istá pesnička. Takže osoba bez vplyvu, bez manévrovacieho priestoru a bez schopnosti vnímať realitu. A partneri budú komunikovať priamo so štátmi, ktoré sú ochotné komunikovať. To v konečnom dôsledku nie je až tak zlé.

Marián Ďuriš

O autorovi: Mgr. Marián Ďuriš pôsobil roky v zahraničí v oblasti bezpečnostnej analýzy, manažmentu, medzinárodných vzťahov a strategickej komunikácie. Aktuálne je aj poradca poslanca Európskeho parlamentu pre medzinárodné vzťahy.

Ilustračné foto: Kaja Kallasová. Zdroj: generované umelou inteligenciou/rianovosti

/ skspravy.sk /