Kajúcnici – Väzba ako neprípustný nátlakový prostriedok na priznanie a spoluprácu s OČTK?

Prepustenie z väzby „za odmenu“ je v zmysle slovenskej judikatúry ale aj judikatúry ESĽP neprípustné, píše vo svojom článku predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát, advokát JUDr. Martin Ribár.

V mojom predchádzajúcom blogu som sa začal venovať problematike inštitútu spolupracujúcich osôb, ľudovo nazývaných kajúcnici. Nakoľko je táto téma veľmi obsiahla, chcem sa jej venovať v tomto, ale aj v ďalších blogoch.

     Nikdy som netvrdil a ani nebudem tvrdiť, že všetci kajúcnici musia vždy automaticky klamať a účelovo vypovedať. Priebeh takmer všetkých mediálne známych trestných konaní  však veľmi intenzívne evokuje oprávnené pochybnosti ohľadom účelovosti a vierohodnosti výpovedí mnohých kajúcnikov. Tieto oprávnené pochybnosti umocňujú závažné podozrenia z inštruovania výpovedí spolupracujúcich osôb.

     Je potrebné si uvedomiť, že s problematikou tzv. kajúcnikov úzko súvisí rovnako intenzívne diskutovaný inštitút trestného práva –  výkon väzby, väzobné stíhanie,  predovšetkým v jeho najprísnejšej forme kolúznej väzby.

Inštitút väzby, a najmä kolúznej väzby, sa stal jednou zo spoločensky najviac diskutovaných tém najmä prostredníctvom mediálne známych trestných konaní, ale aj preto, že zo strany Ústavného súdu SR došlo v  nedávnej minulosti k vydaniu dovtedy nevídanému počtu nálezov o porušovaní základných ľudských práv a slobôd osôb vo výkone väzby. Len v mojom prípade došlo k vydaniu troch Nálezov Ústavného súdu SR o porušení mojich základných ľudských práv a slobôd. Po dlhej odbornej, ale aj spoločenskej diskusii o využívaní inštitútu väzby na Slovensku došlo dokonca k zmene Trestného poriadku ohľadom kolúznej väzby.

     Ja sám som strávil vo väzbe 565 dní, viac ako 18 mesiacov, z toho 16 mesiacov v kolúznej väzbe. Podmienky vo väzbe som veľmi autenticky opísal v článku  „Poh­ľad z oboch strán mre­ží na na­du­ží­va­nie ko­lúz­nej väz­by a in­šti­tú­tu ka­júc­ni­ka v tres­tných ko­na­niach“, ešte počas môjho pobytu vo väzbe- http://www.pravnelisty.sk/clanky/a918-pohlad-z-oboch-stran-mrezi-na-naduzivanie-koluznej-vazby-a-institutu-kajucnika-v-trestnych-konaniach .

     Podmienky výkonu väzby sú pre „bežného“ človeka nepredstaviteľné. Ja sám som tieto podmienky expresívne označoval ako „šialené“.  V januári 2021, keď som vyššie uvedený článok z väzby písal, ešte téma spolupracujúcich osôb – kajúcnikov nebola tak horúcou spoločenskou ale aj odbornou témou. Každopádne už v tomto  mojom článku som uviedol, že kolúzna väz­ba nie je vy­uží­va­ná na za­bez­pe­če­nie pro­ces­ných úko­nov, ale na „pro­duk­ciu“ ka­júc­ni­kov. Toto moje tvrdenie, ktoré bolo bagatelizované, spochybňované, sa pod svetlom udalostí ostatného roku ukázalo ako veľmi trefné a výstižné.

     Drvivá väčšina osôb, ktoré začnú spolupracovať s OČTK a stanú sa spolupracujúcimi osobami – kajúcnikmi, sa rozhodne pre spoluprácu práve vo výkone väzby. Podmienky vo väzbe, najmä kolúznej, sú naozaj neznesiteľné, a prepustenie z väzby ako odmena za spoluprácu je lákadlom, ktorému je naozaj ťažké nepodľahnúť. Sami si urobte názor na toto tvrdenie.  Takmer v každom mediálne známom prípade bola väzba (a najmä kolúzna väzba) spúšťačom spolupráce, a následne po začatí spolupráce došlo k prepusteniu kajúcnikov z väzby.

     K prepusteniu kajúcnikov z väzby došlo takmer vždy na základe rozhodnutia prokurátora v krátkom čase po začatí spolupráce kajúcnikom. A tu to opäť trošku smrdí. Môže byť motiváciou kajúcnikov skutočne vždy a výlučne iba ich ľútosť nad spáchanými skutkami a ich čarovná premena na uvedomelých občanov  spolupracujúcich s OČTK?

     Priz­na­nie sa k tres­tnej čin­nos­ti a spolu­prá­ca nie je v zmys­le us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku dô­vo­dom na pre­pus­te­nie z väz­by. Nao­pak, pre­pus­te­nie z väz­by  „za od­me­nu“ je aj v zmys­le slo­ven­skej ju­di­ka­tú­ry po­va­žo­va­né za nep­rí­pus­tné s oh­ľa­dom na ju­di­ka­tú­ru ESĽP. Ta­kis­to vnút­roš­tát­na ju­di­ka­tú­ra uvá­dza, že pre­pus­te­nie z väz­by za po­pi­so­va­ných pod­mie­nok je mož­né po­va­žo­vať za pou­ží­va­nie väz­by ako nát­la­ko­vé­ho pros­tried­ku na vy­nú­te­nie priz­na­nia. K tomu viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6 Tost 6/2017 a 6 Tost 9/2017 , cit.: „ Pre­púš­ťa­nie ob­vi­ne­ných z väz­by na slo­bo­du pro­ku­rá­to­rom po tom, čo sa priz­na­li k spá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti a za­ča­li us­ved­čo­vať spolu­pá­cha­te­ľov naz­na­ču­je, že väz­ba u tých­to ob­vi­ne­ných moh­la byť pros­tried­kom k vy­nú­te­niu priz­na­nia, čo je ne­zá­kon­né“.

     Po mojich osobných skúsenostiach, teda po tom, čo som väzbu a kolúznu väzbu zažil na vlastnej koži, viem s absolútnou vážnosťou prehlásiť, že ak by sa vo väzbe ocitli ľudia, ktorí sa nedopustili žiadnej trestnej činnosti, po relatívne krátkom čase  by sa väčšina týchto osôb, po ponuke na spoluprácu s OČTK s prísľubom prepustenia z väzby rozhodla priznať k niečomu, čo neurobili, a udať niekoho aj z toho, čo neurobil.

A opakovane, tak ako v minulom blogu uvádzam, že počas výkonu mojej praxe advokáta som sa stretol s viacerými prípadmi, kedy kajúcnici klamali, účelovo krivo vypovedali a prepieklo sa im to. Nepíšem o niečom domnelom, imaginárnom, ale o realite, s ktorou som sa ako advokát reálne stretol.

    Väzba a najmä tá kolúzna slúži v mnohých prípadoch na produkciu kajúcnikov. Záujem spoločnosti by však mal smerovať k hľadaniu pravdy a k potrestaniu páchateľa na základe reálnych a objektívnych dôkazov tak, aby nedochádzalo k justičným omylom. Nemožno glorifikovať a slepo veriť kajúcnikom len preto, že kajúcnik vypovedá a objasňuje to, čo si spoločnosť, verejnosť, niektorí politici a niektoré médiá prajú.

     Väzobné stíhanie nesmie byť nátlakovým prostriedkom na priznanie a spoluprácu, aby sa na konci dňa nestalo, že možnými účelovými výpoveďami kajúcnikov, ktorí sa zlomia na spoluprácu v podmienkach väzby dôjde k tomu, že za mrežami budú sedieť nevinné osoby, a slobodu si budú užívať skutoční páchatelia trestnej činnosti.

     Mnohí politickí predstavitelia a mnohé médiá vidia za spochybňovaním osôb kajúcnikov snahu o zastavenie očisty spoločnosti a najmä justície. Nie je však možné zatvárať oči pred takýmito dôvodnými podozreniami o účelových a inštruovaných výpovediach kajúcnikov a jednoducho to celé odbiť vznešenými frázami o očiste spoločnosti. Očista spoločnosti musí prebiehať len zákonnými prostriedkami, nie na úkor práva každej jednej osoby na spravodlivý proces a dokonca s možným krivením spravodlivosti podľa hesla „účel svätí prostriedky“. Rovnako tak ďalšie heslá ako „kde sa rúbe les, tam lietajú triesky“ alebo, „malú nezákonnosť v mene vyššieho dobra,  resp. vyššej spravodlivosti môžeme prehliadať“ musíme jednoznačne a striktne odmietnuť.

Autor: JUDr. Martin Ribár – advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát. Dr. Ribár bol vyšetrovateľom NAKA, ktorého spolu s Čurillom a spol. na jeseň roku 2019 zatkla policajná inšpekcia, obvinený zo skutku a hrozilo mu 20 až 25 rokov, až doživotie. Vo väzbe strávil nezákonne takmer 20 mesiacov a musel ho prepustiť až Ústavný súd.

Zdroj: blog.sme.sk