Po tom, čo 120 členov zo 193 členov Valného zhromaždenia OSN vyzvalo na okamžité prímerie v Gaze, Izrael preukázal svoju rastúcu izoláciu vyhlásením OSN za nelegitímnu a irelevantnú.
Bezpečnostná rada OSN aj Valné zhromaždenie OSN naďalej zápasia s vojnou medzi Izraelom a Hamasom, ktorá je známa aj ako vojna v Gaze, pričom Bezpečnostná rada uviazla na mŕtvom bode a Valné zhromaždenie požadovalo okamžité prímerie.
V utorok 25. októbra predstavili Rusko, Sudán a Venezuela rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN požadujúcu okamžité prímerie. USA predstavili konkurenčnú rezolúciu, ktorá vyzývala na humanitárne prestávky na vpustenie pomoci do Gazy, ale nie na prímerie.
Ruská rezolúcia zlyhala, pretože nezískala dvojtretinovú väčšinu potrebnú na schválenie, a rezolúcia USA zlyhala, pretože Rusko a Čína, ktoré majú v Rade právo veta, hlasovali proti nej, rovnako ako Spojené arabské emiráty.
Po tom, čo americká rezolúcia zlyhala, Čína vysvetlila, že hlasovala proti, pretože to považovala za zelenú pre Izrael. Toto je anglický preklad:
„Návrh uznesenia je vyhýbavý v najnaliehavejšej otázke ukončenia bojov. A nikdy nebola schopná jasným a jednoznačným spôsobom vyzvať na okamžité prímerie. V tejto chvíli nie je prímerie len diplomatickým pojmom, znamená život a smrť mnohých civilistov. Ak je rezolúcia Bezpečnostnej rady nejednoznačná v otázke vojny a mieru, je to nezodpovedné a navyše mimoriadne nebezpečné. Znamená to pripraviť pôdu pre rozsiahlu vojenskú akciu a dať zelenú ďalšej eskalácii vojny.
Čína tiež namietala, že rezolúcia USA popiera dlhodobú okupáciu Palestíny Izraelom a že:
Týždeň predtým, ako boli tieto dve rezolúcie zvážené, USA vetovali brazílsku rezolúciu vyzývajúcu na humanitárne prestávky – aj keď odsúdili Hamas –, pretože neuplatňovali právo Izraela brániť sa.
Vo svojej vlastnej neúspešnej rezolúcii USA „opätovne potvrdzujú prirodzené právo všetkých štátov na individuálnu a kolektívnu sebaobranu“ a USA a ich vazali neustále opakujú, že Izrael má preto právo brániť sa.
Nedodávajú, že Palestína nie je členským štátom OSN, že je to jednoducho „nečlenský pozorovateľský štát“, takže Charta OSN jasne nezaručuje právo Palestíny brániť sa. To je dôsledok, ale neznelo by to dobre, keby sa to hovorilo nahlas.
V piatok 27. októbra Valné zhromaždenie OSN znovu zvolalo „ Desiate mimoriadne zasadnutie o nezákonných izraelských akciách v okupovanom východnom Jeruzaleme a na zvyšku okupovaného palestínskeho územia“, ktoré bolo prvýkrát zvolané v roku 1997.
„Núdzové zasadnutia“ sú zvolané, keď sa Rada uviazla v otázkach medzinárodného mieru a bezpečnosti, pričom jeden alebo viacerí z piatich stálych členov uplatňujú právo veta. Členské štáty OSN potom môžu požiadať predsedu Valného zhromaždenia o zvolanie alebo opätovné zvolanie mimoriadnych zasadnutí s cieľom vydať odporúčania pre kolektívnu akciu.
Inými slovami, môžu dať Bezpečnostnej rade vedieť, čo si myslí zvyšok sveta, a v tomto prípade predstavitelia zvyšku sveta drvivou väčšinou prijali rezolúciu vyzývajúcu na okamžité prímerie. Za hlasovalo 120 hlasov, 14 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.
Rezolúcia, ktorú predstavilo Jordánsko v mene Arabskej skupiny, neobviňuje Izrael ani Hamas zo začatia súčasného konfliktu v záujme získania širokej podpory. Spolusponzorovalo ho 40 krajín vrátane 27 z 50 väčšinových moslimských krajín sveta. Všetci okrem Ruska boli z globálneho juhu:
Bahrajn, Bangladéš, Belize, Bolívia (viacnárodný štát), Botswana, Brunej Darussalam, Komory, Kuba, Kórejská ľudovodemokratická republika, Džibutsko, Egypt, Salvádor, Indonézia, Irak, Jordánsko, Kuvajt, Libanon, Líbya, Malajzia, Maledivy , Mauretánia, Maroko, Namíbia, Nikaragua, Omán, Pakistan, Katar, Ruská federácia, Svätý Vincent a Grenadíny, Saudská Arábia, Senegal, Somálsko, Južná Afrika, Sudán, Turecko, Spojené arabské emiráty, Venezuela (Bolívarovská republika), Jemen , Zimbabwe a [nečlenský] štát Palestína.
Kanada predstavila tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý obvinil Hamas :
„[Toto uznesenie] jednoznačne odmieta a odsudzuje teroristické útoky Hamasu, ku ktorým došlo v Izraeli od 7. októbra 2023, a branie rukojemníkov, požaduje bezpečnosť, pohodu a humánne zaobchádzanie s rukojemníkmi v súlade s medzinárodným právom a vyzýva na ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie.”
Kanadský pozmeňujúci a doplňujúci návrh hlasoval proti 85 hlasmi za, 55 proti a 23 sa zdržalo hlasovania. Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pakistanský veľvyslanec Munir Akram výrečne vysvetlil svoj nesúhlas so širokým potleskom.
Po schválení rezolúcie o prímerí izraelský veľvyslanec Gilad Erdan potvrdil zvyšujúcu sa izoláciu Izraela tirádou a tvrdil, že „OSN už nemá ani štipku legitimity alebo relevantnosti„.
Erdan sa napriek tomu znovu objavil, keď sa 30. októbra znovu zišla Bezpečnostná rada OSN, no napriek naliehavým prosbám humanitárnych agentúr UNICEF, UNRWA a OCHA stále neprijala rozhodné kroky. Tentoraz si Erdan a zvyšok izraelskej delegácie pripnuli žlté Dávidove hviezdy na rukávy a prisahali, že ich budú nosiť, kým Bezpečnostná rada neodsúdi „nacistov z Hamasu“.
31. októbra Valné zhromaždenie OSN znovu zvolalo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom členské štáty, bez konca v nedohľadne, obnovili svoju výzvu na okamžité prímerie.
Ann Garrison
O autorke: Ann Garrison je redaktorka správ Black Agenda so sídlom v oblasti San Francisco Bay Area. V roku 2014 získala cenu Victoire Ingabire Umuhoza za demokraciu a mier za reportáž o konflikte v oblasti Veľkých jazier v Afrike.
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…