Indoktrinčaná propaganda a farizejstvo v priamom prenose

Kultúrna vojna a dekódovanie čaputovej novoročného príhovoru

Odhalenie krivých zrkadiel v novoročnom príhovore prezidentky SR Zuzany Čaputovej

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Jednou z najväčších bŕzd rozvoja Slovenska je nekultúrnosť, najmä v politike, a množstvo konfliktov v spoločnosti“. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová v novoročnom príhovore. Zároveň pripomenula, že voľbami sa nesmú meniť demokratické hodnoty.

Niktorí autori si všímali prázdnotu jej floskúl. Nepochybne tam boli. Ale dôležitejšie je odhaliť to, čoho sa dá chytiť a čo podsúvala ako bernú mincu, ale bez akejkoľvek hodnoty. Takže, čomu všetkému sme mali akože slepo uveriť? Vybral som tri kľúčové posolstvá.

Začnime demokraciou, bez ktorej nemôžu fungovať pravidlá v nijakej spoločnosti ani činnosti. Základné a jedine overiteľné pravidlo a samotný princíp demokracie, kde rozhoduje iba vôľa väčšiny – prezidentka vytlačila akýmisi pseudodemokratickými „hodnotami“.

Tie však určujú ľudia pri nadnárodnej či globálnej moci, medzinárodné (globalistické) organizácie alebo ľudia v taláre – a to často pri popretí základného pravidla demokracie, že rozhoduje vôľa väčšiny, alebo ak chcete aj väčšinový názor v spoločnosti.

Chcete príklad z praxe? Napríklad všeobecne väčšinové presvedčenie, že homosexuálne páry by nemali mať prístup k adopcii detí. Stačí postoj medzinárodných inštitúcií, tzv. ľudskoprávnych aktivistov zo sorošovského tretieho sektora či rozhodnutie sudcov na nejakej úrovni moci – a demokratická vôľa či predstavy väčšiny ľudu jednoducho neplatia. Lebo systém rozhodol bez ľudu na základe „demokratických hodnôt“…

A poďme ďalej odhaliť farizejstvo ďalších rafinovane ukrytých, zväčša mocensko-ideologických posolstiev.

Práve kľúčová fráza čaputovej novoročného príhovoru, že „jednou z najväčších bŕzd rozvoja Slovenska je nekultúrnosť, najmä v politike, a množstvo konfliktov v spoločnosti“ je priam výkladnou skriňou mainstreamového pokrytectva.

Prezidentka je totiž súčasťou tohto hlavnoprúdového a globalistického farizejstva, kde rozhodujú vnucované ideologické dogmy, frázy, floskuly a naratívy, tvorené od zeleného stola zopár angažovanými aktivistami či dokonca psychopatmi – samozrejme opäť bez demokratickej (väčšinovej) legitimity či väčšinového súhlasu. Preto z princípu riešenia kríz, aj tej spoločenskej, nemôže byť Zuzana Čaputová medzi riešiteľmi, pretože je súčasťou hlavného, popísaného problému.

Práve roztrhnutie mocenského vreca s rôznymi liberálnymi ideológiami (neomarxizmus, multikulturalizmus, globalizmus, gender/rodová agenda, klimatofóbický alarmizmus, atď.) a vnucovanie ich dogiem (o ktorých ich nositelia a angažovaní „pionieri“ – mainstreamové médiá, politici, štátnici) väčšinovej (nesúhlasnej) spoločnosti aj cez samozvaných expertov na udržiavanie tohto systému „liberálnej (ne)demokracie“, či režimovými angažovanými aktivistami s až fanatickým, čiže nezmieriteľným, teda totalitným (nedemokratickým) vyznávaním rôznych -izmov a -ológií bez všeobecnej otvorenej diskusie (ktorú súhrnne „progresivisti“ – nositelia nového „pokroku“) zo zásady odmietajú, čím opäť ignorujú ďalšie fundamentálne pravidlo demokracie – všeobecnú diskusiu, výmenu názorov , rešpektovanie plurality názorov a demokratický, čiže väčšinový súhlas.

Práve kritizované množenie konfliktov v spoločnosti je výsledkom vyššie uvedenej technológie na rušenie nielen kultúry, ale aj demokracie.

Zuzana Čaputová ako súčasť progresivizmu, liberalizmu a globalizmu je teda opäť diskvalifikovaná viesť mentorské reči a apelovať na zmier či presadzovanie demokracie – v jej ponímaní zásadne len tzv. „liberálnej demokracie“, čiže bez vôle a legitimity väčšiny občanov.

Do tretice stiahnime aj spodnú bielizeň nositeľky apelačného príhovoru a pozrime sa na hlavnú argumentačnú zbraň, ktorej náboj populisticky nepochybne časť stáda povrchne zhltlo aj bez rozmýšľania či zamyslenia sa.

Je to sčasti logické, pretože v tejto totálnej kríze, do ktorej nás dostali progresívne ideológie, držiace už pevne liace spoločnosti a teda aj vysokej politiky a jej mainstreamového mediálneho servisu, sa pri vzrastajúcej frustrácii a pocitu bezmocnosti bežných ľudí zmeniť hlavnoprúdovú indoktrináciu a smerovanie ponúkajú ako placebo jednoduché riešenia a farizejskú diagnózu úľavy – „zlo sú ti druhí“ – nie my…

Základný fundament  nekultúrnosti je pritom ľahko čitateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené fakty a argumenty môžeme odhaliť skutočnú pravdu a súčasne aj príčinu väčšiny negatívnych javov a spúšťačov kríz:

Obr.: Liberty Leading the People od Eugèna Delacroixa, 1830, cez Louvre

My už sme v kultúrnej vojne

Túto kultúrnu vojnu vyvolali a udržiavajú práve nositelia spomínaných liberálnych ideológií, ktoré sa ako burina rozmnožili v kultúrnom priestore „politického kolektívneho Západu“, čiže spoločností, ktoré už buď podľahli a kapitulovali v kultúrnej vojne voči rodovej, rodinnej identite či národnej suverenite, alebo sú ešte len objektom sústredených ideologických útokov na rozvrat tradičnej spoločnosti a zabíjanie obranných, konzervatívnych postojov či slobodných názorov.

A tak je zrejmé, že aj povrchové prúdy tejto rozbúrenej hladiny v globálnej kultúrnej vojne neomarxistov vyvolávajú logicky aj nekultúrnosť v politike, kde sa sčasti odohráva jedna z hlavných bitiek na záchranu skutočných civilizačných (národných a konzervatívnych) hodnôt sveta ako ho poznáme.

Jediné, s čím sa dá súhlasiť s majsterkou kamufláže je fakt, že nekultúrnosť nás brzdí. Treba len dodať, že principiálne a systémovo nejde ani tak o primitívny matovičizmus v politike, či čurilizmus v justícii, ale o neomarxistickú (ne)kultúrnosť, čiže o totálne ničenie spoločnosti kultúrnou (ideologickou) vojnou.

Samozvaným „kultúrnym komunistom“ Západu (neomarxistom-progresivistom) v nimi rozpútanej kultúrnej vojne ide práve o presadenie len ich „kultúrnych“ šablón, čiže vulgárnej nekultúrnosti ničenia (cancel culture) pôvodných (prirodzených, tisícročiami overených) kultúr a kultúrnych vzorov.

Cieľom tejto kultúrnej vojny je totiž ťaženie proti tradičnej kultúre a tradičným kultúrnym schémam, ktoré neomarxistickí progresivisti nazývajú „stereotypné šablóny“.

Preto stratégiou ich kultúrno-nekultúrnej vojny je ničenie civilizácie ako sme ju poznali; boj proti tradícii, proti dvom biologickým rodom, proti tradičnej rodine muža a ženy; proti národnej kultúre a konzervatívnym kultúrnym (národno-kresťanským) hodnotám a zničenie národného štátu.

Preto aj v prípade posledného novoročného príhovoru Zuzany Čaputovej, ktorá sa javí ako jedna z veliteliek v tejto kultúrnej vojne platí, že kráľovná je nahá a nemôže byť nástrojom riešenia, keďže je súčasťou systému globálnej kultúrnej vojny. Práve tá nielen brzdí, ale už likviduje nielen nás, ale aj celú pôvodnú európsku civilizáciu.

Rafael Rafaj/skspravy.sk