… nemožno označiť ináč ako policajnú zvoľu a zneužitie právomoci verejného činiteľa. V tejto džungli politických intríg a podpásoviek, vynikli minulý týždeň dve udalosti. Predovšetkým to bolo doslova chrapúnske správanie Igora Matoviča voči redaktorovi Pavlovi Bielikovi.
Omnoho závažnejšou udalosťou minulého týždňa bolo však teatrálne zatknutie bývalého policajného prezidenta a kandidáta SMER-u Tibora Gašpara, konštatuje vo svojom príspevku na sociálnej sieti historik a exposlanec Anton Hrnko.
Tak sa nám rozbieha volebná kampaň a s ňou i prvé podpásovky, teda konanie, ktoré by sa v normálnej, stabilizovanej spoločnosti nemali diať.
Niektorí naši politici, ako keby zabudli, že politika nie je o likvidácii, resp. fyzickej eliminácii protivníka, ale o ukazovaní cesty, ktorou by daný politik chcel viesť Slovensko, aby bolo prosperujúcou krajinou s čo možno najväčším počtom spokojných a v relatívnom blahobyte žijúcich ľudí.
Tí, čo takýto projekt nie sú schopní predložiť, resp. nie sú schopní v prospech bežného občana štátu nič urobiť, sa obyčajne uchyľujú k politických praktikám, ktoré do pragmatickej politiky nepatria. Najčastejšie vyhlasujú s kým pôjdu a s kým nepôjdu do koalície, hoci často je i ich zvolenie neisté.
Politika by mala byť o programoch a ich napĺňaní. Teda normálny slovník politika by nemal byť s kým pôjdem, alebo s kým nepôjdem bez ohľadu na programové ciele, Každý politik, ktorý to s krajinou myslí úprimne, by mal hovoriť: Toto je môj program a do koalície pôjdem s tým, s ktorým v rámcoch Ústavy budem schopný ho realizovať, alebo aspoň časť z neho.
Žiaľ Bohu, na Slovensku pôsobia aj strany, ktorých primárnym cieľom nie je blaho človeka, ale služba cudzím pánom. Ich cieľom je, aby sa na Slovensku neskonsolidovala situácia natoľko, žeby sa tu tvorili národné vlády s programami pre Slovensko a jeho obyvateľov.
V tejto džungli politických intríg a podpásoviek, vynikli minulý týždeň dve udalosti. Predovšetkým to bolo doslova chrapúnske správanie I. Matoviča voči redaktorovi P. Bielikovi. Nemám veľkú mienku o zložení novinárskej obce na Slovensku, ale P. Bielik patrí určite k tej skupine, kde ešte platí niečo ako úcta k novinárskemu remeslu. To, čo si voči nemu dovolil Matovič, jednoducho prekročilo všetky medze a pravidlá komunikácie medzi verejne vystupujúcimi osobami.
Na druhej strane treba povedať, že Matovič v tejto komunikácii vyložil všetky svoje karty manipulatívneho spôsobu komunikácie. Nie, on nehovorí o faktoch, on jednoducho fakty tvorí podľa vývinu komunikácie. Ako náhle stráca vládu nad „témou“, snaž sa ju získať fabulovaním skutočnosti. samozrejme, v rozhovore preukázal totálnu neznalosť práva, ale bohorovne z toho obviňoval redaktora P. Bielika, ktorý o tom šajnu mal. Jednoducho lož a podlosť, podfarbená primitívnym útokom na integritu novinára a jeho otca, boli hlavným nástrojom komunikácie I. Matoviča od okamihu, keď ho redaktor usadil na miesto, ktoré mu patrí – na miesto politického nímanda a podvodníka.
Omnoho závažnejšou udalosťou minulého týždňa bolo však teatrálne zatknutie bývalého policajného prezidenta a kandidáta SMER-u T. Gašpara. Nech sa na mňa nehnevajú ani premiér Ódor, ani prezidentka Čaputová, ale táto záležitosť sa ich mimoriadne úzko dotýka. Zvlášť, keď najdôležitejšou úlohou prezidenta je dozerať na orgány štátu, aby konali v medziach Ústavy a zákonov.
Predovšetkým treba povedať, že teatrálne zatýkanie za účasti po zuby ozbrojených príslušníkov polície so psami v ranných hodinách, najlepšie pred úsvitom pokiaľ nejde o ozbrojených teroristov alebo masových vrahov patrí do celkom iných politických režimov, nie do demokracie, ku ktorej sa Slovenská republika hlási. Pokiaľ mi je známe, T. Gašpar nepatrí do zmieneného typu policajne prenasledovaných ľudí, žije legálne na svojej adrese, s vyšetrovateľmi spolupracuje a určite by prišiel na políciu na predvolanie alebo v krajnom prípade ho mohla predviesť motorizovaná hliadka.
Použitie brutálnej brachiálnej moci pri zatýkaní T. Gašpara, s príčinami ktorého sa nestotožnil ani len prokurátor špeciálnej prokuratúry, nemožno označiť ináč ako policajnú zvoľu a zneužitie právomoci verejného činiteľa. A za to sú zodpovední všetci od v vykonávateľov, príkazcov a orgánov kontroly až po najvyšší stupeň. Aj v tomto prípade sa ukázalo, akú veľkú pravdu povedal I. Šimko, keď povedal, že žiadna ozborojená moc nemôže byť mimo politickej kontroly. Apropo! Keďže som robil na MO SR v čase prístupového procesu do NATO, tak chcem pripomenúť, že jednou z hlavných požiadaviek na reformy v rámci Akčného plánu členstva (MAP) bolo zavedenie efektívneho politického riadenia ozbrojených síl a ozbrojených zložiek (po anglicky Political Control). O žiadnych rozviazaných rukách náčelníka generálneho štábu alebo policajného riaditeľa sa v tých dokumentoch nehovorilo.
Na záver by som chcel pripomenúť, že zodpovednosť za výkon funkcie má niekoľko rovín. Samozrejme, je rovina politickej zodpovednosti, je rovina trestnoprávnej zodpovednosti, ale je aj niečo ako zodpovednosť pred históriou. Tým prvým dvom sa ľudia môžu vyhnúť, tej tretej sa nevyhne nikto. A história vie súdiť kruto.
Zdroj: Facebook Anton Hrnko / InfoVojna
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…
Pentagón posilní zoskupenie OSU v Kurskej oblasti vybavením. Ukrajinské jednotky na svojom úseku v Kurskej…