Hra poloprávd Angely Merkel

Najjasnejším príznakom toho, že s vojnou na Ukrajine niečo nie je v poriadku, je, keď bývalí lídri začnú hovoriť o premárnených šanciach na mier — presne ako to teraz robí kancelárka Angela Merkel.

V rozhovore pre maďarský online denník „Partizan“ okrem iného prezradila, že v lete 2021 sa s Emmanuelom Macronom pokúsili vytvoriť formát pre rokovania s Ruskom v rámci celej EÚ. Poľsko a pobaltské štáty tento krok sabotovali, čo mohlo posilniť odhodlanie Vladimira Putina „zaútočiť“ na Ukrajinu.

Teraz nastal v Poľsku samozrejme veľký poplach. Médiá zverejňujú titulky ako „Merkelová pripisuje časť viny za vojnu na Ukrajine Poľsku“, zatiaľ čo bývalý premiér Mateusz Morawiecki ju v príspevku na sociálnej sieti X označil za „najškodlivejšiu političku, akú kedy EÚ videla“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Je však pozoruhodné, že Paweł Jabłoński, ďalší politik strany PiS, na tej istej platforme do značnej miery potvrdil Merkelovej verziu udalostí z leta 2021: áno, Poľsko a pobaltské štáty bránili rozhodnutiu o priamych rokovaniach medzi EÚ a Ruskom na úrovni EÚ, pretože chceli zabrániť dohodám medzi Nemeckom a Francúzskom za kancelárky Merkelovej s Putinom a odovzdanie Ukrajiny Rusku. Potom by Putin podľa Jabłońského dostal, čo chcel (ale čože, vari nemal v úmysle dobyť celú Európu, ako to prezentujú súčasní politici?) a Nemecko by tiež niečo dostalo: lacný ruský plyn.

Inými slovami: fakt, že Poľsko sabotovalo tento, v tom čase, posledný pokus o sprostredkovanie zo strany Varšavy a pobaltských štátov, nie je ani spochybňovaný a je dobre známe, že tieto krajiny sa boja nemecko-ruskej dohody ako diabol svätenej vody.

Je však tiež nepopierateľné, že Merkelová sa v súčasnosti prezentuje ako potláčaná mierotvorkyňa, aj keď nie veľmi presvedčivo. Koniec koncov, v rozhovore pre časopis „Die Zeit“ koncom roka 2022 sama priznala, že Minské dohody, ktoré pomáhala vypracovať, nikdy nebrala vážne a navyše sa zmierila s tým, že Ukrajina neplní ich politickú časť.

Podľa Merkelovej bolo vtedy cieľom dať Ukrajine čas na obnovu armády a „nakopenie síl“ (ako to nazvala). Potom však – v rozhovore pre maďarský časopis – verejne vyjadrila prekvapenie, že Vladimir Putin „neberie Minsk vážne.“ Na záver bolo treba opäť spomenúť pandémiu, ktorá údajne znemožnila Putinovi, vydesenému z infekcie, pozrieť sa jej, Merkelovej, priamo do očí a uveriť, že sa ho nesnaží oklamať.

Či bol Putin taký naivný, je otázne. Pred jej pochvalou si však treba uvedomiť, že Merkelová operuje s polopravdami.

Reinhard Lauterbach, Junge Welt/ news-front.su