Holandské úrady varujú, že ak sa do novembra nepodarí naplniť zásobníky, čo len v jednej európskej krajine, ohrozí to celý euroblok.
Podľa holandského ministra pre klímu a energetiku Roba Jettena by plynová kríza v ktorejkoľvek krajine EÚ vyvolala domino efekt a rýchlo by sa rozšírila do celého bloku.
„Je dobré, ak niektoré členské štáty dokážu naplniť svoje zásobníky plynu do 1. novembra, ale ak iné krajiny nedosiahnu 80 % – najmä veľké krajiny ako Nemecko – potom si treba uvedomiť, že to bude mať dominový efekt pre celú Európu,“ povedal Jetten minulý týždeň pre portál Politico.
Holandský minister poznamenal, že v prípade zastavenia dodávok ruského plynu sa jeho krajina „postaví na stranu susedných krajín“.
Jetten medzitým zdôraznil, že používanie plynu za nálezísk pri Groningene na severe Holandska, ktoré bolo kedysi jedným z najväčších v Európe a desaťročia hlavným zdrojom plynu na kontinente, bude až poslednou možnosťou.
Holandská vláda v roku 2019 oznámila, že táto oblasť bude do októbra 2022 uzavretá, aby sa obmedzili seizmické riziká v regióne, pričom plyn sa bude následne ťažiť len v prípade extrémneho počasia alebo nepredvídaných okolností.
Holandská vláda zrušila limity na produkciu elektrickej energie z uhlia. Dôvodom je zaistenie energetickej bezpečnosti po tom, ako Rusko začalo výraznejšie obmedzovať dodávky plynu do európskych krajín. Holandsko sa tak pripojilo k ďalším štátom, ktoré pre obavy z nedostatku ruského plynu zamerali svoju pozornosť na uhlie, najšpinavší z energetických zdrojov.
Holandský minister pre klímu a energetiku Rob Jetten v pondelok (20. 6.) na tlačovej konferencii povedal, že vláda okamžite mení zákon, ktorý povoľuje uhoľným elektrárňam fungovať maximálne na 35 % svojej kapacity. Cieľom zákona, ktorý vstúpil do platnosti iba začiatkom tohto roka, bolo obmedzenie emisií skleníkových plynov. Celkovo tri uhoľné elektrárne v Holandsku mali ukončiť svoju prevádzku v roku 2030.
Nová situácia na energetickom trhu však pôvodné plány zmenila a elektrárne budú môcť ísť na plnú kapacitu až do konca roka 2024. „Bolo to ťažké rozhodnutie, ale museli sme ho prijať“ povedal Jetten. Ako dodal, bez dodatočných opatrení by v Holandsku a Európe nebolo možné garantovať dostatočné naplnenie zásobníkov plynu na zabezpečenie sa na zimnú sezónu.
Holandsko sa tak pripojilo ku krajinám, ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sa v reakcii na znižovanie dodávok plynu z Ruska rozhodli opätovne vrátiť k uhliu. Gazprom totiž v poslednom období výrazne znížil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1.
Holandsko sa radšej rozhodlo pre uhlie než pre zvýšenie produkcie plynu z obrovského ložiska Groningen na severe krajiny, čo presadzovali poradcovia v energetickej oblasti. Ložisko bolo od spustenia produkcie v roku 1963 kľúčovým zdrojom zemného plynu pre veľkú časť západnej Európy a významným zdrojom príjmov do holandského štátneho rozpočtu.
Neskôr však vláda začala ťažbu z ložiska pre časté zemetrasenia utlmovať, pričom s jeho uzatvorením sa počíta v októbri 2023. Tento termín plánuje Amsterdam dodržať, „ak to geopolitická situácia dovolí“. Tento rok by produkcia plynu z ložiska mala dosiahnuť o niečo menej než pôvodne plánovaných 4,5 miliardy kubických metrov.
Zdroj: rt.com / InfoVojna / openiazoch.zoznam.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…