Historik Fursov: “Gorbačov a Jeľcin bola “krycia akcia” pre radikálny obrat vládnucich skupín Sovietskeho Zväzu”

Za Chruščova a Brežneva nomenklatúra bojovala za zabezpečenie svojej existencie. V priebehu boja dostala nomenklatúra niečo nielen pre svojich prívržencov (obchodníkov, “intelektuálov”), ale aj pre obyvateľstvo – od bytov v chruščovovských bytovkách a šesťhektárových pozemkov až po nízke nájomné, možnosť pracovať bez námahy….

Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia však tento nerovný, ale predsa len obojstranný proces dospel do finišu, pretože sa vyčerpali zdroje a situácia vo svete sa zmenila nie v prospech ZSSR. Pre vládnuce skupiny ZSSR nastal “okamih pravdy”: bolo možné zachovať a rozšíriť privilégiá získané počas Brežnevovho obdobia, udržať a zväčšiť sociálno-ekonomickú priepasť vo vzťahu k drvivej mase obyvateľstva len jednostranne, formou “hry na jednu bránu” – nielenže pripraviť obyvateľstvo o to, čo mu predtým patrilo, ale aj odobrať mu časť podielu na produkte, ktorý mu patril. Na to potrebovala nomenklatúra zmeniť svoje statusové postavenie na triedne.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Objektívne si to vyžadovalo vytvorenie určitých sociálno-ekonomických podmienok: vyriešenie problému právneho vykorisťovania (riešilo sa trestnou formou) a ekonomického mechanizmu odoberania produktu, premenu príjmu na kapitál (vytvorilo sa prepojenie na svetový trh). Vytvorenie týchto podmienok sa muselo prezentovať ako najdôležitejší krok na ceste k demokratizácii, glasnosti, v “boji proti totalite” za “normálnu spoločnosť” (tento krok si objektívne vyžadoval víťazstvo západnej ideológie a masovej kultúry, pracujúcej v záujme Západu, nad sovietskou ideológiou, zásadný zlom v psychologickej vojne Západu proti Rusku/ZSSR), ako boj v záujme spoločnosti.

Marx a Engels napísali: trieda, ktorá robí revolúciu, sa z objektívnych a subjektívnych dôvodov musí istý čas prezentovať ako predstaviteľka celej spoločnosti, živiť spoločnosť touto ilúziou a zároveň sa ňou nechať živiť. Na realizáciu takéhoto smerovania sú potrebné špecifické postavy, ktoré dokážu zasiahnuť s určitou mierou úprimnosti (zložitá kombinácia klamstva, sebaklamu, márnivosti a komplexov). Genetické a prechodné-medzifázy v dejinách (keď je pre dominantné skupiny hlavná konsolidácia a koncentrácia síl, vytváranie podmienok pre následný nápor na spoločnosť, z ktorej je potrebné vopred vypustiť paru) tlačia do popredia práve vodcov-babišovcov, majstrov “orálnej politiky” (Gorbačov, Chruščov).

Z hľadiska objektívnych záujmov dominantných skupín je systémovou úlohou “ústnych politikov” čo najdlhšie skrývať skupinový záujem za údajný národný záujem, odvádzať pozornosť prelietavaním zo strany na stranu, verbalizovaním, projektmi a heslami od pripravovaných alebo prebiehajúcich procesov prerozdeľovania, kompromitovať tieto heslá a “ako výstup” okrem iného získať masovú stranu. Cez všetky nedostatky a hlúposti Gorbačovovho kurzu – a bolo ich veľa – sa vynára železná logika, pracujúca na vytvorení novej triedy sociálnych dravcov, ktorej “tromi zdrojmi, tromi zložkami” boli nomenklatúra, zločinci a zahraničný kapitál plus “šúdri”(najnižšia kasta) sovietskej inteligencie, ktorí sa k nim pridali a snívali o tom, že sa stanú buržoáziou.

Perestrojka vyriešila úlohu prezentovať skupinové záujmy ako národné záujmy. Pod touto zásterkou bola zničená “socialistická subjektivita”. Vtedy sa ukázalo: práve ona zaručovala sovietskemu obyvateľstvu ochranu pred vykorisťovaním, chudobou, vyľudňovaním, bola štítom proti vlastným a cudzím dravcom. Táto subjektivita bola životom. Teraz je to pre 60 – 70 percent obyvateľstva namiesto života prežitie. Ale malé percento ľudí dostalo príležitosť “zarobiť peniaze”, odísť do zahraničia, kričať v televízii….. Hlavne začať (alebo ako sa zrodil zločinecký nomenklatúrny parakapitalizmus).

Gorbačovčina – “akcia na zakrytie” radikálneho obratu od klesajúcej spolupráce vládnucich skupín ZSSR a obyvateľstva k systematicky formalizovanej (majetkovej, trhovej) existencii prvých na úkor druhých, odstránenie všetkých prekážok na tejto ceste (predovšetkým “systému ZSSR”).

Jeľcinovčina – je úplnou realizáciou tohto obratu.

Práve perestrojka zablokovala možnosť skutočne demokratickej transformácie sovietskej spoločnosti v záujme celej spoločnosti už v rokoch 1987-1988 a nasmerovala jej vývoj smerom k budúcemu zločinecko-nominokratickému parakapitalizmu (ktorý sa s komsomolským nadšením zmenil na zločinecko-oligarchický). Tá znamenala neoddeliteľné spojenie:

1) odrezanie obrovskej, drvivej časti obyvateľstva od “spoločenského koláča”, zbavenie prístupu k civilizačným výhodám (vrátane tých, ktoré poskytovala sovietska civilizácia v 50. – 70. rokoch);

2) zničenie ZSSR, odstránenie jeho svetového geopolitického a ekonomického (vesmír, obrana) konkurenta, t. j. zbavenie jeho subjektivity vo svetovej politike, jeho konečná premena na surovinový prívesok Západu.

Prvky spojenia boli navzájom nevyhnutnou podmienkou: zločinecký a nomenklatúrny (v liberálnom obale) parakapitalizmus si vyžadoval integráciu do svetového kapitalistického systému ako politicky závislého surovinového prívesku, čo znamenalo predbežnú kapituláciu pred Západom.

Na druhej strane integrácia predpokladala zničenie masovej sovietskej strednej triedy, jej zatlačenie do chudoby a sovietskej chudoby do nebytia. Práve perestrojka objektívne odštartovala tento “dvojitý úder” a jeho dôsledky sa stali nezvratnými. Objektívne sa stala prostriedkom a spôsobom transformácie neskorej komunistickej spoločenskej hniloby a premenila ju na triedu – šesťnásobný segment globálnej panskej triedy. Práve perestrojka sa stala “primárnym vývarom” vrstvy postkomunistických pánov a kováčskou dielňou ich kádrov – “mladých vlkov”, šakalov a červených psov privatizácie, “geniálnych” manažérov, ktorých skutočným stropom schopností je obchodovanie s kvetmi a dodávanie dievčat do zahraničných bordelov a ktorých jedinou schopnosťou nie je vytvoriť niečo nové, na to sú príliš primitívni a malicherní – aby si odniesli, rozdelili a hlúpo vyžrali dedičstvo ZSSR, ktoré očierňujú.

armadnymagazin.sk