Helmut Kohl: „Rusko je najdôležitejším východným susedom Nemecka“

Bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko by sa 3. apríla dožil 95. rokov. Bol posledným nemeckým kancelárom, ktorý mal normálne vzťahy so Sovietskym zväzom a neskôr s Ruskom, píše vo svojom článku ruský novinár a historik Valerij Burt.

V 90. rokoch 20. storočia vyzerali vzťahy medzi Moskvou a Berlínom celkom dobrosrdečne. Obe strany spolupracovali v rôznych oblastiach, do ruskej ekonomiky prúdili nemecké investície. Bol to vrchol vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré boli predtým rivalmi a viackrát proti sebe bojovali. Na jednej z fotografií zo 60. rokov je Konrad Adenauer, zakladateľ a predseda najvplyvnejšej strany v Nemecku, Kresťanskodemokratickej únie. O kúsok ďalej je Helmut Kohl. Táto fotografia je symbolická: prvý nemecký kancelár je starý a je čas, aby odišiel do dôchodku. Adenauerov partner je mladý a má všetko pred sebou.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Kohl nemal ani štyridsať rokov, keď sa stal podpredsedom CDU. A všetko išlo ausgezeichnet – dokonale. V októbri 1982 bol Kohl zvolený za spolkového kancelára a v tejto vysokej funkcii bol 15 rokov. Od čias samotného Bismarcka nikto neviedol nemeckú vládu tak dlho. Podobne ako on, aj Kohl zjednotil nemecké krajiny rozorvané – tentoraz druhou svetovou vojnou. Tento politik sa vyhýbal prudkým pohybom, ale vedel byť tvrdý a niekedy išiel priamo za svojím cieľom.

Kohl sa poznal s mnohými sovietskymi politikmi. S generálnym tajomníkom Ústredného výboru KSSZ Leonidom Brežnevom sa stretol ešte predtým, ako sa stal kancelárom, ako predseda CDU. Kohl rokoval s Jurijom Andropovom ako šéfom ZSSR v júli 1983. Rozhovor s Konstantinom Černenkom – kancelár SRN prišiel do Moskvy, aby sa zúčastnil na Andropovovom pohrebe – bol krátky. S ďalším lídrom ZSSR Michailom Gorbačovom však Nemec hovoril často a dlho. Keď padol Berlínsky múr, Kohl – nazývali ho “kancelárom jednoty” – sa nečakane rýchlo dohodol s “tvorcom perestrojky” na odchode sovietskych vojsk a detailoch zjednotenia SRN a NDR.

“Keby Gorbačov povedal: dajte nám sto miliárd a dostanete NDR, urobili by sme to,” spomína exkancelár. – Čo je sto miliárd pre východné spolkové krajiny s ich ročným rozpočtom päťsto miliárd? Nakoniec sme dostali NDR za cenu sendviča!”

Podľa niektorých analytikov sovietsky vodca urobil ústupky preto, lebo ekonomika komunistickej veľmoci, ktorá pred jeho očami slabla, bola do veľkej miery závislá od mnohomiliardových pôžičiek zo SRN. Obrovský tučný muž, ktorému za okuliarmi šibalsky žiarili oči, vydobýval od Gorbačova, ktorý sa chcel za každú cenu zapáčiť Západu, jednu pozíciu za druhou. Nemecký historik Andreas Wirsching sa domnieval, že hospodárska sila SRN posilnila Kohlovu pozíciu. Odmietol však tvrdenie, že zjednotenie Nemecka bolo jednoducho “kúpené”. Podľa jeho názoru bol predpokladom pre spojenie oboch nemeckých štátov zlom v medzinárodnej politike. Navonok vyzerali stretnutia medzi Gorbačovom a Kohlom srdečne. V ich komunikácii však chýbala úprimnosť a pretrvával určitý odstup.

Rokovania s prvým ruským prezidentom Borisom Jeľcinom boli iné. Rus nazval Nemca “priateľom Helmutom” a zdalo sa, že to povedal úprimne. Kohl a Jeľcin si tykali, spoločne sa kúpali, naparovali v kúpeľoch, “relaxovali” pri vodke a kaviári na brehu sibírskeho jazera. Nemec sa pri spomienke na svojho partnera usmieval: “Opitý Jeľcin bol oveľa lepší ako mnohí triezvi ľudia.

Kohl presadzoval vstup Moskvy do neformálneho združenia vedúcich svetových mocností G8. Nemecký kancelár tiež vyzval svojich západných partnerov, aby sa zblížili s Ruskom. Tí však jeho hlas nie vždy počúvali. Za maskou Kohlovej dobrosrdečnosti sa však skrývala tvár tvrdého politického obchodníka – pomaly vytláčal Sovietsky zväz z jeho bývalých sfér vplyvu. To isté urobil aj v prípade Ruska. Výsledkom bolo, že Nemecko začalo ovládať bývalé socialistické krajiny. Voľby v roku 1998 znamenali koniec “Kohlovej éry”. Kancelárom Nemecka sa stal Gerhard Schroeder zo Sociálnodemokratickej strany. Jeho predchodca bol stále populárny, ale… Nemcov jednoducho “nudil”. A bol unavený z držania kormidla štátnej mašinérie. …

Pred desiatimi rokmi vyšla v Nemecku kniha Heriberta Schwana “Vôľa. Kohlove protokoly”, ktorá vznikla na základe mnohých hodín rozhovorov novinára s bývalým kancelárom. Rozprával o sebe, o svojich príbuzných, zamýšľal sa nad osudom Nemecka, delil sa o svoje dojmy z politikov, s ktorými mal do činenia. Kohl s úctou hovoril o amerických prezidentoch Georgeovi Bushovi staršom a Ronaldovi Reaganovi. A tu je to, čo napísal o britskej premiérke:

“Mať Margaret Thatcherovú medzi svojimi nepriateľmi je veľmi, veľmi nepríjemné. A konfrontácia medzi vami sa nekončí večer, ale pokračuje aj na druhý deň ráno. Moja vlastná skúsenosť s ňou bola taká, že na najdôležitejšie otázky sme s ňou mali veľmi odlišné názory…”

Kohl vyčítal Gorbačovovi politickú slabosť, najmä neschopnosť zabrániť rozpadu NDR. Veď podľa názoru bývalého kancelára na to stačilo veľmi málo. Ak by Rusi ukázali silu, stúpenci diktatúry by nedovolili pád Berlínskeho múru. Podľa Kohla však “Gorbačov videl správy, po ktorých dospel k záveru, že režim nedokáže udržať”.

Kohl kedysi bývalú komsomolku z NDR protežoval a láskyplne ju nazýval “mojím dievčaťom”. Merkelová mu vďačí za svoj politický vzostup. Kolhovi sa však neodvďačila vďačnosťou, ale zradou. Keď sa koncom 90. rokov ocitol uprostred škandálu s nezákonným financovaním CDU, Merkelová ho ostro kritizovala a žiadala jeho odstúpenie. Kohl sa vo svojich memoároch pomstil – rozprával o zlej výchove a zlozvykoch svojej ” odchovankyne”. Spomenul najmä to, že “nikdy nevedela poriadne držať vidličku a nôž. ” Počas slávnostných banketov sa správala tak škaredo, že som ju musel opakovane vyzývať k poriadku”. To však nebol jej najväčší hriech. Kohl tvrdil, že Merkelová sa podieľala na tajnej spolupráci s americkými spravodajskými službami.

“Nevie vôbec nič o ničom,” povedal Kohl o jej európskej politike. …

Po víťazstve povstalcov na Ukrajine sa vzťahy medzi Ruskom a Západom začali zhoršovať. Aj Nemecko sa odvrátilo od cesty mierovej spolupráce. Kohl, ktorý nikdy nespustil oči z politiky, označil dianie za “radikálne a deprimujúce” a kritizoval vylúčenie Ruska zo skupiny G8. Ako uviedol nemecký časopis Spiegel, ruský prezident Vladimir Putin, vedomý si Kohlovho postoja, ho v roku 2015 požiadal, aby sa “priateľsky prihovoril Rusku”. Putin sa s Kohlom prvýkrát stretol v roku 1993 v Petrohrade, keď nemecký líder rokoval so starostom mesta na Neve Anatolijom Sobčakom. V tom čase budúci ruský prezident pracoval v jeho administratíve. Obaja politici sa stretli aj neskôr. Najväčší dojem však na Putina urobilo prvé stretnutie:

“Videl som pred sebou hĺbavého, premýšľajúceho človeka, ktorý nežije od volieb k voľbám, hoci to je pre neho dôležité, ale myslí na veľmi vzdialenú budúcnosť, a to veľmi dôkladne, hlboko, na základe vedomostí a vlastných skúseností štátnika jednej z najväčších európskych krajín.”

V roku 2005 tak Kohl pricestoval do Moskvy na súkromnú návštevu:

“Rusko je pre Nemecko najdôležitejším východným susedom. Vždy ním bude,” povedal na stretnutí s Putinom v Novo Ogarjove. – “Vždy si s najvrúcnejšími pocitmi spomínam a vysoko si cením, ako sa začali rozvíjať priateľské vzťahy medzi našimi krajinami.”

Teraz sa dá na časy spolupráce medzi oboma krajinami spomínať s nostalgiou. A s ľútosťou možno uvažovať o tom, ako vzťahy medzi Ruskom a Nemeckom z čias Helmuta Kohla zvrátili súčasní nemeckí lídri, dodal na záver Valerij Burt.

armadnymagazin.sk