Svoje výdavky zvýšili všetky regióny, ktoré Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI) sleduje.
Globálne výdavky na zbrojenie dosiahli vlani 2,44 bilióna dolárov, čo je nový rekord, uviedol v pondelok vo svojej správe Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI).
Ide o zvýšenie o 6,8 percenta v porovnaní s rokom 2022, keď krajiny na zbrojenie vynaložili 2,24 trilióna dolárov. SIPRI uviedol, že je to najväčší medziročný nárast od roku 2009.
„Tento bezprecedentný nárast v zbrojných výdavkoch je priamou odpoveďou na globálne zhoršenie situácie v oblasti mieru a bezpečnosti,“ povedal Nan Tian zo SIPRI.
Svoje výdavky výrazne navýšilo 10 krajín, ktoré na oblasť zbrojenia míňajú najviac.
Vojenské výdavky Ruska sa v roku 2023 zvýšili o 24 % na odhadovaných 109 miliárd dolárov, čo predstavuje 57 % nárast od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym. V roku 2023 predstavovali vojenské výdavky Ruska 16 % celkových verejných výdavkov a jeho vojenské zaťaženie (podiel vojenských výdavkov na hrubom domácom produkte, HDP) bolo 5,9 %.
Ukrajina bola v roku 2023 štátom, ktorý má 8. najväčšie výdavky po náraste výdavkov o 51 percent a dosiahla 64,8 miliardy dolárov. Tým sa vojenské zaťaženie Ukrajiny dostalo na úroveň 37 % a predstavovalo 58 % celkových vládnych výdavkov.
Vojenské výdavky Ukrajiny v roku 2023 predstavovali 59 % objemu ruských výdavkov. Ukrajina však v priebehu roka dostala aj vojenskú pomoc vo výške najmenej 35 miliárd dolárov, z toho 25,4 miliardy dolárov od USA. Táto pomoc a vlastné vojenské výdavky Ukrajiny sa spolu rovnali približne 91 percentám ruských výdavkov.
V roku 2023 predstavovali výdavky 31 členov NATO 1,34 bilióna dolárov, čo sa rovnalo 55 percentám svetových vojenských výdavkov. Vojenské výdavky USA vzrástli o 2,3 % a v roku 2023 dosiahli 916 miliárd dolárov, čo predstavuje 68 % celkových vojenských výdavkov NATO. V roku 2023 zvýšila svoje vojenské výdavky väčšina európskych členov NATO. Ich spoločný podiel na celkových výdavkoch NATO predstavoval 28 %, čo je najviac za posledných desať rokov. Zvyšné 4 percentá pochádzali z Kanady a Turecka.
Lorenzo Scarazzato zo SIPRI pre DPA doplnil, že svoje výdavky zvýšili všetky regióny, ktoré tento inštitút sleduje. Krajiny si podľa neho uvedomujú napätie a nestabilitu a preto namiesto úsilia o diplomatické prostriedky radšej navyšujú výdavky na zbrojenie.
Scarazzato dodal, že jedným z hlavných hnacích činiteľov je ruská invázia na Ukrajinu, ktorá viedla k navýšeniu výdavkov na zbrojenie v Európe.
Najviac vlani na oblasť armády vynaložili Spojené štáty, až 916 miliardy dolárov. Na druhom mieste bola Čína s 296 miliardami dolárov nasledovaná Ruskom, Indiou a Saudskou Arábiou. Na šiestej priečke bolo Spojené kráľovstvo a siedma patrila Nemecku.
Zdroj: trend.sk / InfoVojna
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…