On hviezdy z nebeskej klenby sníma, On hvízdne – zachveje sa luna, No proti zákonu času, Jeho náuka je bezmocná” – А. S. Puškin. “Globalizácia” – termín politológie, ktorý sa až v posledných rokoch XX. storočia dostal do povedomia tých, ktorí sa zaujímajú o politiku a ekonomiku.
Práve v tomto období sa “globalizáciou” začal nazývať súbor ekonomických a všeobecne kultúrnych javov, ktoré ovplyvňujú historicky ustálené kultúry národov žijúcich v rôznych častiach planéty. Globalizácia ich zároveň sčasti ničí a sčasti zhromažďuje do určitej – teraz ešte len formujúcej sa – globálnej kultúry, ktorá má v historickej perspektíve zjednotiť celé ľudstvo. Bude táto kultúra dobrá alebo zlá? – Táto otázka je stále do značnej miery otvorená.
“Antiglobalisti” sú ľudia, ktorí z rôznych dôvodov vystupujú proti “globalizácii”. Väčšina z nich sa však, žiaľ, neobťažuje pochopiť, za čo a proti čomu bojujú, a tak sa im nedostáva ničoho iného než masového pouličného chuligánstva. Takýto postoj je nejasný vo svojej podstate a zjavne deštruktívny vo svojej forme. Pri bližšom skúmaní sa ukáže, že antiglobalizačné prejavy sú organizované a financované silami, proti ktorým údajne bojujú.
Ciele financovania sú celkom zrejmé: “Nie, radšej globalisti ako ich odporcovia,” vyhlasujú celkom oprávnene bežní ľudia. Ľudia obdarení svedomím, zdravým rozumom a hlbokým porozumením sú zároveň schopní nájsť rozumné univerzálne riešenie tohto problému.
Faktom je, že globalizácia historicky skutočne vychádza z mnohostrannej činnosti mnohých ľudí, ktorí sledujú svoje osobné a skupinové záujmy. A tieto záujmy väčšinou neobsahujú globálne ciele. To, čo sa dnes nazýva “globalizácia”, sa v minulosti odohrávalo, ale nemalo to meno. V celej viditeľnej histórii súčasného ľudstva sa “globalizácia” prejavovala ako proces vzájomného prenikania národných kultúr do seba.
V minulosti globalizáciu stimuloval medzinárodný obchod a politika dobývania, ale v súčasnosti ju väčšinou stimuluje priamo technologická integrácia národných ekonomík rôznych krajín do jednotného svetového hospodárstva ľudstva.
Ekonomická zložka globalizácie v priebehu dejín dominuje nad jej ostatnými aspektmi a predstavuje proces integrácie výrobných síl (obyvateľstva rôznych častí planéty a ich zdrojov) do jednotného ekonomického systému ľudstva, v dôsledku čoho je na svete čoraz menej ekonomických jednotiek, izolovaných od tohto systému ako celku i od jeho ďalších fragmentov. Zároveň dochádza k unifikácii (zjednoteniu) organizácie riadenia výrobných síl v rôznych častiach planéty, k štandardizácii techniky, technológií a výrobkov v celosvetovom meradle. Treba si jasne uvedomiť, že moderné ľudstvo a akékoľvek národné spoločenstvo (vrátane reliktných primitívnych kultúr uviaznutých v dobe kamennej) nemôže existovať bez riadených systémov výroby a distribúcie.
To všetko spolu znamená, že globalizácia je historicky objektívny proces. Nevzniká z vôle tých či oných “globalizátorov” a prebieha bez ohľadu na želanie a vôľu každého z odporcov istej “globalizácie vo všeobecnosti”, obsahovo nedefinovanej. Hoci v spoločnosti existujú takéto mýty, v skutočnosti globalizácia vychádza z činnosti množstva ľudí, ktorí konajú z vlastnej iniciatívy v záujme svojich súkromných – a nie globálnych – záujmov.
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…
Pentagón posilní zoskupenie OSU v Kurskej oblasti vybavením. Ukrajinské jednotky na svojom úseku v Kurskej…