Fyzici dokázali existenciu nesmrteľnej duše. Podľa akých zákonov funguje mozog?

Už v roku 1987 neurovedec S. Hameroff navrhol, že nosičmi vedomia sú „mikrotubuly“ umiestnené vo vnútri neurónov. Spolu s fyzikom R. Penroseom je autorom teórie kvantového vedomia, ktorá naznačuje, že intraneuronálne trubice fungujú ako kvantové počítače.

Keď telo zomrie a mozog prestane fungovať, trubice sa „vybijú“, ale informácie, ktoré hromadia, sa nezničia a nezmiznú (nedajú sa zničiť): opustia mozog a „splynú s Vesmírom“. Zážitok na prahu smrti je proces „prebíjania“ kvanta informácií z počítačových elektrónok do vesmíru, ktorý sa preruší, ak sa umierajúci vráti k životu. Penrose-Hameroffovu teóriu potvrdili čínski vedci. Ich zistenia naznačujú, že náš mozog je kvantový počítač, vedomie je jeho softvér a duša je informácia, ktorá cirkuluje a hromadí sa na kvantovej úrovni. Tým vedci potvrdzujú existenciu nesmrteľnej duše. Ich názory zdieľa aj R. P. Lanza, autor teórie „nového biocentrizmu“.

Americkí a potom aj čínski fyzici a neurovedci na úrovni výpočtov dospeli k záveru, že ľudský mozog je akýmsi kvantovým počítačom a doložili existenciu nesmrteľnej duše.

Čínski vedci nedávno potvrdili – ešte na úrovni výpočtov – odvážnu teóriu, podľa ktorej ľudský mozog funguje podľa zákonov kvantovej mechaniky. Pretože on sám je kvantový počítač. V tomto prípade si možno predstaviť, že vedomie je jeho softvér a duša je informácia, ktorá cirkuluje a hromadí sa na kvantovej úrovni.

Fyzici Zefei Liu a Yong-Kong Chen zo Šanghajskej univerzity spolu s Ping Ao, špecialistom na bioinžinierstvo zo Sichuanskej univerzity, ukázali, že vedomie sa vytvára a synchronizuje kvantovým previazaním do neurónov (Quantum entanglement). Práve vďaka tomu rôzne a veľmi vzdialené mozgové okruhy koordinujú svoje elektrické impulzy. To znamená, že pracujú synchrónne.

Kvantové previazanie je špeciálny stav, keď sa dve častice – napríklad fotóny, elektróny alebo protóny, ktoré sa nachádzajú celkom blízko seba, pevne spoja. Z hľadiska ich vlastností, ak sa niečo stane jednej častici, to isté sa stane aj druhej. Presne opakuje stav prvej – „previazanej“ s ňou. Navyše sa to opakuje okamžite, bez ohľadu na vzdialenosť, na ktorú sa častica potom vzdiali. Aj na druhú stranu Vesmíru. To znamená, že dve častice v kvantovom systéme sa správajú ako jeden celok.

Je ťažké to pochopiť? Niet sa čomu čudovať. Sám Albert Einstein nemal veľkú dôveru v kvantovú mechaniku – najmä kvantové prepojenie. Hádal sa s Nielsom Bohrom, ktorý obhajoval jej princípy. Nakoniec však triumfovali – až do takej miery, že v roku 2022 dostali Nobelovu cenu za fyziku Francúz Alain Aspect, Američan John F. Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger za experimenty so zapletenými fotónmi.

Existuje aj kvantová teória vedomia. Ale neboli to Číňania, kto to vymyslel. Má dvoch zakladateľov. Jedným z nich je Stuart Hameroff z oddelenia anestéziológie a psychológie na Arizonskej univerzite a čiastočný riaditeľ Centra pre štúdium vedomia na tej istej univerzite. Druhým je Sir Roger Penrose, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2020 z Oxfordskej univerzity. Ich teória sa vo vedeckom svete nazývala Orchestrated Objective Reduction (Orch OR). V roku 1987 Hameroff vo svojej knihe „Ultimate Computing“ navrhol, že nositeľmi vedomia sú proteínové mikrotubuly umiestnené vo vnútri neurónov, ktorým bola predtým pridelená skromná úloha pri izolácii nervových buniek, vystužovaní a transporte vnútrobunkových kanálov.

Vedec veril, že hromadenie a spracovanie informácií sa nevyskytuje v neurónoch, ale v notoricky známych mikrotubuloch. Potom o tom presvedčil Penrosa, ktorý si sám myslel, že je čas prehodnotiť myšlienku, ako funguje mozog. A hľadať v nich kvantovú zložku.

Vedci sa časom presvedčili, že mikrotubuly sa svojou štruktúrou najlepšie hodia na to, aby boli nositeľmi kvantových vlastností v mozgu. Pretože dokážu udržať kvantové stavy po dlhú dobu – to znamená, že môžu fungovať ako kvantové počítače.

Zo záverov čínskych kolegov, ktorí vyznávajú Penrose-Hameroffovu teóriu, vyplýva: mikrotubuly, známe aj ako tubuly cytoskeletu, alebo duté valce myelínových obalov axónov („chápadlá“ neurónov) sú zdroje zapletených párov fotónov – bifotónov, ktoré sú generované vnútornými väzbami uhlík-vodík.

Vedci odôvodnili svoje zistenia v časopise Physical Review E.

Podľa Číňanov mikrotubuly slúžia aj ako rezonátory pre zapletené častice a zosilňujú „kaskádové žiarenie“. A samotné častice poskytujú okamžitú reakciu vzdialených neurónov – to znamená, že tvoria a synchronizujú vedomie.

Všetky tieto procesy prebiehajú v jednom špecifickom mozgu. Ale nie je vôbec vylúčené, že môžu spôsobiť zodpovedajúce reakcie v susedných – aj veľmi vzdialených od seba. Teda slúžiť ako základ telepatie. Alebo aj predpovede.

Zapletené častice sa nejakým spôsobom navzájom „cítia“ v akejkoľvek vzdialenosti medzi nimi.

„Čínske“ potvrdenie teórie kvantového vedomia – aj keď nepriame – určite nadchne idealistov.

Materialisti popierajú existenciu duše – určitej nehmotnej substancie. Neveria ani v posmrtný život. Idealisti veria v oboje. S materialistami sa hádajú celé stáročia. Penrose a Hameroff a teraz Číňania zmierujú spory. Pretože ich Orch OR poskytuje materiálny základ pre idealistické predstavy o živote a smrti.

Opakujem, vedci v podstate tvrdia, že nesmrteľná duša existuje a stotožňujú ju s informáciami zaznamenanými v mikrotubuloch na kvantovej úrovni.

„Keď fyzické telo zomrie, keď srdce prestane zásobovať mozog krvou,“ vysvetlil raz Hameroff na vedeckom kanáli (program Through the Wormhole), „zdá sa, že mikrotubuly sa postupne vyprázdnia. Ale informácie, ktoré nazhromaždili, nie sú zničené ani stratené. Informácie nie je možné zničiť vôbec. Keď opustia mozog, idú do vesmíru – splývajú s Vesmírom, sú doslova absorbované do jeho tkaniva a môžu existovať navždy. Posmrtný život je niekde tam hore vo vesmíre…“

Teória Orch OR tiež vysvetľuje takzvaný zážitok blízkej smrti (NDE). O tomto fenoméne hovoria ľudia, ktorí zažili klinickú smrť – obrazne povedané, boli na prahu „iného sveta“.

Dôkazov je nespočetné množstvo – niektorí sa videli zvonku, iní sa ponáhľali cez nejaký tunel, ďalší komunikovali s podivnými entitami. A niekto zažil všetko naraz. Hameroff a Penrose veria, že takto sa prejavuje duša – v ich chápaní. To znamená, že kvantá informácií sa „načítajú“ do vesmíru.

Pre tých, ktorí napokon zomrú, informácie navždy odídu, pre tých, ktorí prežijú, sa vrátia späť do ich vlastných oživených „počítačov“, ktoré ešte úplne neschátrali.

Aby som bol spravodlivý, podotýkam, že materialisti, keď vysvetľujú NDE, vinia ich z halucinácií spôsobených umierajúcim mozgom bez kyslíka.

Mnoho fyzikov verí, že náš vesmír nie je jediný – okolo je nekonečné množstvo ďalších. Smrť neexistuje, existuje len v ľudskom vedomí.

Podobné paradoxné názory zastáva aj Robert Paul Lanza, špecialista na regeneratívnu medicínu. Predtým bol známy svojím výskumom v oblasti kmeňových buniek a mal na svedomí množstvo úspešných experimentov s klonovaním ohrozených druhov zvierat. Pred niekoľkými rokmi sa však vedec začal zaujímať o fyziku, kvantovú mechaniku a astrofyziku. Z tejto výbušnej zmesi sa zrodila teória „nového biocentrizmu“, ktorej hlásateľom sa stal Lanza. Obhajuje to vo viacerých knihách.

Podľa teórie nového biocentrizmu neexistuje smrť. Je to ilúzia, ktorá vzniká v mysliach ľudí. Vzniká preto, že sa človek identifikuje so svojím telom. Vie, že telo skôr či neskôr zomrie. A myslí si, že zomrie s ním. V skutočnosti vedomie existuje mimo čas a priestor. Schopný byť kdekoľvek: v ľudskom tele aj mimo neho. Čo dobre zapadá aj do základov kvantovej mechaniky – konkrétne do „Heisenbergovho princípu neurčitosti“, podľa ktorého sa tu a tam môže objaviť určitá častica a určitá udalosť sa môže vyvinúť niekoľkými, niekedy nespočetnými spôsobmi.

Lanza verí v existenciu mnohých vesmírov. Práve v nich sa podľa jeho predstáv realizujú všetky možné scenáre vývoja udalostí. V jednom vesmíre telo zomrelo. A v druhom pokračovalo v živote a absorbovalo vedomie, ktoré prúdilo do tohto vesmíru. Z mikrotubulov, ako vysvetlili Penrose a Hameroff…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info