Francúzsko na nohách. A čo Slovensko?

Paralyzovaná doprava, zatvorené školy, znížené dodávky energií, štrajk naprieč celým súkromným sektorom a viac ako milión pracujúcich v uliciach. Francúzsko je na nohách. Búri sa proti návrhu zvyšovania veku odchodu dôchodku, ktorý chce prezident Macron zvýšiť zo 62 na 64 rokov. K téme sa na sociálnej sieti vyjadril aj líder Socialistov – Artur Bekmatov.

Mladý politik vysvetľuje, že presne toto má na mysli, keď poukazuje na akcieschopnosť odborov a pracujúcich na Západe. Žiadne výstražné štrajky pripnutím si stužky, žiadne výhovorky či kapitulantstvo frflaním, že to nebude mať zmysel. Naopak: idem-riešim.

Štvrtkový štrajk nasledoval prakticky okamžite po tom ako Macron a jeho spojenci svoj zámer ohlásili. A ihneď po prvom štrajku bol ohlásený ďalší na 31. januára. Do ulíc vyšli všetky veľké odborové zväzy i politická opozícia.

Organizátori štrajkov sa snažia, aby štrajk proti dôchodkovej reforme prerástol do masívnych celospoločenských protestov proti zhoršujúcim sa životným podmienkam.

A čo Slovensko?

Bekmantov sa vyjadril aj k situáciu u nás. „Viete, že od januára platí nové nastavenie veku odchodu do dôchodku? Možno nie, lebo koncom októbra schválil parlament dôchodkovú reformu s minimálnou snahou o odbornú diskusiu, za minimálneho záujmu médií a s nulovou snahou obyvateľstva vzdorovať. Z doterajšieho tabuľkového systému prechádza určenie dôchodkového veku na výpočet koeficientom priemerného veku dožitia. Čo je do neba volajúca hlúposť, pretože predlžovanie ľudského veku nespôsobuje automatické predlžovanie biologických síl v pracovnom procese. Napríklad môj maličký synček pôjde podľa predbežného prepočtu do penzie po 70ke,“ vysvetľuje.

Počet pracovných miest bude v budúcnosti v kontexte technologického pokroku ubúdať. No miesto toho, aby sme hľadali možnosti ako pomocou skracovania pracovnej doby udržať produktívne obyvateľstvo v pracovnom procese, tak naopak jeho počet v ňom zvyšujeme umelým predlžovaním doby produktívneho veku.

Dnes zrejme návrh dôchodkovej reformy schváli Rada ministrov a začiatkom februára pôjde do parlamentu. Tam prejsť môže, ale nemusí.

„Ak si teraz kladiete typickú slovenskú otázku – či to má zmysel, tak vám odpoviem takto: Dôchodková reforma je vlajkovou loďou Macronovho programu, no doteraz sa neodhodlal k jej presadeniu. Cúvol v roku 2017 a takisto aj na prelome rokov 2019 a 2020. Prečo? Z obáv pred reakciou verejnosti. Podarilo sa jej minimálne zabrzdiť tento zámer na 5 rokov. Mimochodom, keď v utorok francúzska premiérka ohlásila zámer presadiť dôchodkovú reformu, tak hovorila o zvýšení zo 62 na 65 rokov. V priebehu niekoľkých hodín mobilizácie verejnosti ustúpila zo 65 rokov na 64. Opozícia a odbory sa nedali opiť rožkom a do 48 hodín od ohlásenia zámeru zaplnili ulice francúzskych miest. To je obdivuhodná akcieschopnosť, ktorú odbory a opozícia dosiahli len a len pravidelnou aktívnou činnosťou aj na nižších úrovniach. Cestou ako nasledovať západné protestné hnutia, ako napr. vo Francúzsku, je nehľadať výhovorky prečo sa neorganizovať, ale hľadať cesty ako sa organizovať,“ uzatvára svoj príspevok Artur Bekmatov.

hlavnespravy.sk