Exminister školstva varuje: Európska komisia chystá radikálne opatrenia

Bývalý minister školstva Juraj Draxler upozorňuje na pripravovaný návrh Európskej komisie, ktorý má zásadne rozšíriť právomoci polície a bezpečnostných zložiek v oblasti sledovania občanov. Podľa dostupných informácií má byť dôvodom týchto opatrení údajná hrozba hybridnej vojny zo strany Ruska.

Podľa Draxlera ide o návrh, ktorý je natoľko radikálny, že už pred jeho oficiálnym zverejnením zaznievajú kritické hlasy zo zákulisia európskej politiky.

Kritici varujú, že takéto posilnenie sledovacích právomocí môže viesť k premene európskych krajín na policajný štát.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Hoci konkrétne detaily návrhu zatiaľ nie sú známe, diskusie o jeho potenciálnych dôsledkoch už prebiehajú. Podľa niektorých hlasov ide o ďalší krok v centralizácii moci na úrovni EÚ a o snahu zaviesť prísnejšiu kontrolu nad občanmi členských štátov.

Draxler vo svojom vyjadrení naznačil, že Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej pokračuje v razantnom presadzovaní kontroverzných opatrení bez ohľadu na možné dopady na občianske slobody.

„Vorwärts! Vpred k svetlej budúcnosti!“ uviedol s iróniou, pričom naznačil, že budúcnosť pod prísnym dohľadom polície a tajných služieb nemusí byť taká svetlá, ako sa prezentuje.

Očakáva sa, že návrh vyvolá ostrú diskusiu medzi členskými štátmi a môže sa stať predmetom širšej politickej debaty o hraniciach medzi bezpečnosťou a ochranou súkromia občanov.

Pred schválením smernice EÚ s prvkami cenzúry varuje aj Česká spoločnosť na obranu slobody prejavu (SOSP)

Podľa SOSP by schválenie smernice EÚ označovanej ako Digital Service Act (DSA) mohlo mať vplyv na vzťahy so súčasnou Trumpovou administratívou.

Nariadenie Európskej únie DSA má byť v Českej republike implementované do tzv. zákona o digitálnej ekonomike.

Spoločnosť na obranu slobody prejavu zistila, že urýchlené schválenie tohto zákona v Čechách presadzujú nezisková Asociácia pre medzinárodné otázky a tiež Centrum pre informovanú spoločnosť. Obe tieto neziskové organizácie sú pritom financované zo zahraničia.

„Unijné nariadenie DSA, ktoré obsahuje viacero cenzúrnych mechanizmov, bude v našej snemovni prerokované už v treťom čítaní vo forme zákona o digitálnej ekonomike. Snažíme sa varovať vládnych poslancov, že nová americká vláda označuje európsku cenzúru zavedenú prostredníctvom DSA za prekážku v rozvoji euroatlantických vzťahov, ba dokonca za možný dôvod na odstúpenie od záväzkov v NATO,“ píšuParlamentní listy.

Nedávno sme sa dozvedeli, že niektorí lobisti presadzujúci DSA v Českej republike sa uchyľujú k nepravdám, keď tvrdia, že sme jedna z posledných (ak nie posledná) krajín, kde DSA ešte nebolo implementované. Na schválenie navyše tlačí aj online inzercia, ktorá sa po prvý raz objavila pred niekoľkými dňami. Prehľadná mapka však jasne ukazuje, že najmenej tretina členských krajín EÚ stále nemá DSA vo svojom právnom poriadku a možno sa s jeho prijatím ani neponáhľa. Medzi nimi sú aj vyspelé krajiny ako Holandsko, Belgicko, Švédsko, Španielsko či Poľsko.

Kto teda v Česku tak naliehavo presadzuje schválenie právnej normy, ktorá by mohla obmedziť slobodu prejavu občanov a byť prekážkou spolupráce so Spojenými štátmi?

Online inzerciu zadáva Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO), vplyvná politická neziskovka, ktorá sa zaoberá predovšetkým zahraničnou politikou, rozvojom občianskej spoločnosti a rodovou inklúziou. Výročná správa za rok 2023 uvádza rozpočet vo výške takmer 23 miliónov Kč a viac ako 30 sponzorov vrátane NATO, Európskej komisie, americkej National Endowment for Democracy (NED), niekoľkých zahraničných ambasád, českých ministerstiev a hlavného mesta Prahy.

V inzeráte sa objavuje aj ďalšia organizácia – politická neziskovka Centrum pre informovanú spoločnosť (CIS), ktorá vznikla v polovici roku 2023 z nechvalne známej mimovládnej organizácie Európske hodnoty Jakuba Jandu.

„Program Kremlin Watch, ktorý monitoruje dezinformácie z Ruska, sa od Európskych hodnôt oddelil a pretransformoval na samostatné CIS.“ Sám Janda v rozhovore pre iDNES priznáva, že „mnohí donori majú pocit, že problém ruskej hrozby už nie je taký vážny“.

Článok ďalej uvádza, že „bezpečnostné centrum narazilo na svoje finančné limity“ a ukončilo činnosť tímov sledujúcich situáciu v Maďarsku a na Slovensku. Napriek tomu chce spoločenstvo „naďalej uplatňovať politický vplyv“. Celé to pôsobí ako nútený rebranding, keďže pôvodná značka (Európske hodnoty) stratila dôveryhodnosť a sponzori už nechcú byť spájaní s financovaním boja proti dezinformáciám.

Riaditeľkou a spoluzakladateľkou CIS je Andrea Michalcová, ktorá sa zameriava na „analýzu úpadku demokracie v strednej Európe, nárast populizmu a hybridné operácie, ktoré Rusko vyvíja v Česku a na Slovensku“. Predtým pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa v bezpečnostnom centre Európske hodnoty, kde pracovala od roku 2013. Jej zástupcom je pracovník AMO. Jednou z hlavných aktivít CIS má byť ročný vzdelávací program Bezpečnostná akadémia, určený pre nadaných študentov a absolventov, ktorí sa pripravujú na kariéru v bezpečnostných službách typu BIS. CIS vôbec neskrýva svoju politickú agendu podporujúcu progresívnu ideológiu a sľubujúcu „posilniť odolnosť spoločnosti voči autoritárskym populistom“.

Takýto je teda obraz dvoch neziskových organizácií, ktoré sú výrazne financované zo zahraničia a presadzujú schválenie unijného nariadenia DSA v Českej republike.

„Čo si o tom myslíte? Angažovali by sa tak aktívne, keby šlo v DSA len o väčšie práva českých občanov voči americkým platformám? Alebo im skôr ide o to, aby získali cenzúrne právomoci pre Európsku komisiu, ktorá by napríklad v spolupráci s tajnými službami mohla zasahovať do predvolebných kampaní a umlčiavať nepohodlné hlasy?! Kladú sa v závere článku, ktorý zverejnil portál Parlamentní listy otázky.

hlavnydennik.sk