Existuje súvislosť medzi zväčšovaním zelených plôch v obývaných oblastiach a znižovaním úmrtnosti

Prechádzky v parkoch, lesoch a lúkach sú spojené s nižším výskytom chorôb a lepším pocitom pohody, informujú o tom mnohé vedecké štúdie.

Len 1 % nárast zelene v znevýhodnených mestských štvrtiach je spojený s približne 40 % znížením úmrtí v týchto oblastiach, ktorým sa dá predísť, podľa štúdie publikovanej 11/12 v Journal of Epidemiology & Community Health. Autori naznačili, že investícia do väčšieho množstva zelene, ako sú parky, by mohla zlepšiť zdravie v týchto oblastiach.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Britská štúdia hodnotila zelený priestor v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku a zistila, že v najchudobnejších mestských oblastiach je ho najmenej. Zelené plochy sú spojené s menším počtom úmrtí a chorôb.

Trávenie času v zelených priestoroch, ako sú parky, lesy a lúky, je spojené s nižšou mierou úmrtnosti a chorôb a lepším blahobytom. Pestovanie takýchto priestorov má aj environmentálne výhody, najmä ak sú tieto priestory divokejšie a menej udržiavané.

Výskumy ukazujú, že zelené plochy zlepšujú ľudské zdravie tým, že poskytujú priestor pre fyzickú aktivitu, relax a socializáciu. Autori poukazujú na správu Európskej environmentálnej agentúry z roku 2019, v ktorej sa uvádza, že ľudia majú prirodzenú potrebu byť v prírode.

„Trávenie času v prirodzenom prostredí pomáha ľuďom zotaviť sa z psychofyziologického stresu a obnoviť sústredenie a energiu v prípade psychickej únavy,“ píšu autori správy.

V novej štúdii vedci poznamenali, že prístup k zelenému priestoru je vo všeobecnosti horší v zanedbaných mestských oblastiach Európy. Chýbajú však údaje o rozmiestnení týchto priestorov.

Výskumníci analyzovali údaje miestnej samosprávy, národné štatistiky, index viacnásobnej deprivácie a národné údaje o hospodárení s pôdou, aby odhadli percento zelene v mestských a vidieckych oblastiach, veľkosť a hustotu obyvateľstva, úroveň deprivácie a počet úmrtí, ktorým by sa dalo predísť s účinnými zdravotnými zásahmi. Geografické oblasti, v ktorých sa štúdia uskutočnila, zahŕňali 6 791 miest v Anglicku, 410 miest vo Walese, 1 279 miest v Škótsku a 890 miest v Severnom Írsku.

Štúdia zistila, že priemerné percento zelene bolo najvyššie vo Walese so 45 %, po ňom nasledovalo Severné Írsko s 24 %, Anglicko s 21 % a Škótsko s 16 %. Vo všetkých štyroch krajinách mali mestské oblasti výrazne menej zelene ako vidiecke oblasti. Wales bol jediným miestom, kde bola zeleň rovnomerne rozložená v oblastiach rôznych úrovní deprivácie. Úmrtia, ktorým sa dá predísť, by sa mohli znížiť takmer o 40 %.

Podľa vedcov sú úmrtia, ktorým sa dá predísť, „príčinami smrti, ktorým sa dá vo veľkej miere vyhnúť účinnými zásahmi v oblasti verejného zdravia a primárnej prevencie“. Príklady zahŕňajú tuberkulózu, koronárne ochorenie srdca, cerebrovaskulárne ochorenie, rakovinu (v závislosti od typu) a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP).

Nárast zelene o 1 % viedol v Anglicku k 37 % zníženiu ročných úmrtí, ktorým sa dá predísť. To isté sa stalo v Škótsku. V Severnom Írsku mal rovnaký nárast za následok vyššie percento – o 41 % menej úmrtí počas päťročného obdobia.

„Vzhľadom na známe zdravotné prínosy zelene môže tento rozpor pomôcť vysvetliť výrazné zdravotné rozdiely v mestských oblastiach, kde najviac trpia najchudobnejší a najzraniteľnejší,“ napísali vedci.

Je dôležité poznamenať, že išlo o pozorovaciu štúdiu, čo znamená, že má svoje obmedzenia. Vytvára napríklad predpoklady o sociálnej a finančnej homogenite skúmaných oblastí. A tiež použili údaje o „krajinnej pokrývke“, ktoré zobrazujú viditeľný povrch zeme, ako sú plodiny, tráva, listnaté lesy alebo zastavané oblasti, namiesto údajov o „využívaní pôdy“.

Vedci tiež zdôraznili potrebu cielených zásahov v chudobných mestských oblastiach a poznamenali: „Výskum ukázal, že zelené plochy sú prínosom pre ľudí z nižšieho socioekonomického prostredia viac ako pre ľudí z privilegovanejších skupín, najmä pokiaľ ide o psychické zdravie a sociálne začlenenie.“

Hoci štúdia zistila súvislosť medzi väčším množstvom zelene a menším počtom úmrtí, ktorým sa dá predísť, vedci uviedli, že nemôžu dospieť k záveru, že spojenie medzi zeleným priestorom a úmrtiami, ktorým sa dá predísť, bolo kauzálne. „Dá sa predpokladať, že zelený priestor a úmrtnosť, ktorej sa dá predísť, súvisia prostredníctvom ich vzťahov s inými nepozorovanými premennými,“ píšu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info