EÚ sa nakoniec dohodla na obmedzení cien plynu, skeptici ho odsudzujú ako “ilúziu

Systém je zabezpečený toľkými obmedzeniami, že nemusí mať veľký vplyv, konštatuje POLITICO.

Krajiny EÚ v pondelok po mesiacoch napätých sporov o kľúčový aspekt reakcie bloku na energetickú krízu konečne uzavreli dohodu o obmedzení cien plynu, ktorá však nakoniec nemusí uspokojiť nikoho.

Ministri energetiky, ktorí sa stretli v Bruseli na svojom poslednom tohtoročnom samite, dosiahli politickú dohodu o tzv. Podľa tohto plánu, ktorý má nadobudnúť účinnosť 15. februára a trvať jeden rok, budú obchody na európskych burzách s plynom obmedzené na 180 EUR za megawatthodinu, ak sa táto cenová úroveň dosiahne počas troch pracovných dní a európske veľkoobchodné ceny plynu budú počas rovnakého obdobia o 35 EUR vyššie ako svetová cena skvapalneného zemného plynu (LNG).

Tento komplexný politický nástroj, ktorý je stanovený výrazne pod spúšťacou cenou 275 EUR pôvodne navrhovanou Európskou komisiou a vzťahuje sa na mesačné, trojmesačné a ročné zmluvy, schválili krajiny EÚ kvalifikovanou väčšinou; Maďarsko bolo proti, zatiaľ čo Rakúsko a Holandsko sa zdržali hlasovania.

Nemecko, ktoré sa dlhodobo stavalo proti návrhom na obmedzenie cien, ktoré presadzovala aliancia južných a východných krajín, ako aj Belgicko, bolo schopné podporiť tento systém, ale len s významnými “zárukami”, ktoré riešia obavy Berlína, že zásahy do európskeho trhu s plynom by mohli vyhnať medzinárodné dodávky LNG z kontinentu práve v čase, keď sa Európa (a najmä Nemecko) snaží zbaviť svojej bývalej závislosti od ruského plynu.

Cieľom tejto politiky bolo zabrániť prudkému nárastu cien, aký sme zaznamenali v lete, keď ceny v hlavnom európskom obchodnom uzle TTF nakrátko dosiahli 345 EUR za MWh. Tieto ceny sa teraz výrazne znížili na 115 EUR za MWh, ale zostávajú štyrikrát až päťkrát vyššie, ako boli priemerné ceny pred tým, ako Rusko napadlo Ukrajinu a spôsobilo chaos v dodávkach plynu do Európy, čo zvyšuje tlak na domácich spotrebiteľov a podniky, najmä v energeticky náročných odvetviach, ako sú chemický priemysel, oceliarsky a sklársky priemysel. V prípade, že by sa tento limit niekedy spustil, platil by teoreticky najmenej 20 pracovných dní.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová to označila za “malé veľké víťazstvo”, zatiaľ čo poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že to “znamená koniec schopnosti Ruska a Gazpromu manipulovať trh”. Holandský minister energetiky Rob Jetten však pre POLITICO povedal, že sa “stále obáva” vplyvu tohto opatrenia.

Podľa jeho slov by sa malo zamerať na zníženie cien plynu pre európskych spotrebiteľov a zároveň zaručiť bezpečnosť dodávok plynu. “Nie som úplne presvedčený, že tento mechanizmus korekcie trhu je prospešný pre obe tieto témy.”

Na znak toho, aká rozporuplná zostáva diskusia, vysokopostavený diplomat z jednej krajiny podporujúcej zavedenie korekčných opatrení uviedol, že opatrenie “nie je dostatočné a je len dočasným núdzovým opatrením”, pričom povedal, že veľkoobchodné ceny plynu sú stále štyrikrát vyššie ako zvyčajne a je potrebná širšia reforma trhu.

“Vytvára to dojem, že si môžeme dovoliť 180 eur za megawatthodinu, čo si nemôžeme dovoliť,” uviedli.

Manipulácia s trhom

Stále existujú prekážky, ktoré bránia tomu, aby táto politika vstúpila do platnosti.

Európska komisia po celý čas zdieľala obavy krajín, ktoré sú proti cenovým stropom, z možného vplyvu plánu na dodávky plynu a stabilitu trhu.

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová na pondelkovej tlačovej konferencii po skončení summitu zdôraznila, že Komisia “je pripravená ex ante pozastaviť aktiváciu mechanizmu”, ak nadchádzajúca správa orgánu EÚ pre dohľad nad trhmi ESMA a energetického regulačného orgánu ACER – spolu s analýzou Európskej centrálnej banky – “ukáže, že riziká prevažujú nad prínosmi”. Banka sa už vyjadrila k možným rizikám pre stabilitu trhu.

Krajiny, ktoré sú za zavedenie cenového stropu, vrátane Belgicka, Talianska, Španielska a Grécka, vo svojich argumentoch za zavedenie cenového stropu zdôrazňujú potrebu (materiálnu aj politickú) znížiť účty za energiu pre občanov a podniky.

“Ide o našu energetickú budúcnosť,” povedal belgický minister energetiky Tinne van der Straeten pred pondelkovým zasadnutím. “Ide o energetickú bezpečnosť. Ide o to, ako mať prijateľné ceny a zabrániť deindustrializácii.”

Ako presne sa tento cieľ dosiahne zložitým mechanizmom, s ktorým krajiny skoncovali, sa ešte len ukáže. Aj keby sa nakoniec spustil, mohol by byť pozastavený, ak by sa ukázalo, že zvyšuje dopyt po plyne, znižuje dovoz LNG, ovplyvňuje stabilitu trhu, znižuje objem plynu obchodovaného v TTF alebo odvádza obchodovanie s plynom z Európy.

“Existuje toľko ochranných opatrení, že je ťažké úplne pochopiť, ako to dopadne,” povedala Simone Tagliapietra, vedúca pracovníčka think tanku Bruegel. Celá diskusia sa podľa neho stala pre mnohé krajiny “totemom” – veľmi viditeľným, pre pozorovateľov významným, ale v konečnom dôsledku dosť zbytočným.

“Vo viacerých členských štátoch sa strop cien plynu vníma ako strieborná guľka,” dodal, ale “zázračne nevyrieši všetky naše problémy – a bolo by naozaj veľkou chybou si to myslieť”.

Nemecko a Holandsko – dve krajiny, ktoré sú silne závislé od plynu a obe sú opatrné voči veľkým zásahom do trhu – stáli na čele opozície voči rôznym navrhovaným formám obmedzenia cien plynu.

Timm Kehler, generálny riaditeľ nemeckej plynárenskej skupiny Zukunft Gas, označil celý tento podnik za “politickú ilúziu”, ktorá “nepreženie kontrolu reality” teraz, keď je skutočne politikou EÚ. “V trhovom hospodárstve sa ceny určujú na základe ponuky a dopytu – a nie na základe politických nariadení,” povedal.

Hoci ochranné opatrenia majú chrániť trh pred otrasmi, samotná existencia mechanizmu môže mať negatívny vplyv na schopnosť Európy prilákať medzinárodné dodávky plynu, uviedla Katja Yafimava, odborníčka na plyn a vedúca výskumná pracovníčka Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie. Vysiela “signál všetkým dodávateľom plynu do Európy, že EÚ je ochotná – v zásade aj v praxi – manipulovať s trhom, ak to bude politicky výhodné … [čo] môže mať vplyv na budúce obchodné rozhodnutia dodávateľov.”

Chladné obdobie v Európe v decembri tohto roka spôsobilo, že zásoby plynu sa znížili z takmer plných na 84 %. To je na toto ročné obdobie ešte stále pomerne príjemná úroveň, ale to, ako môže cenový strop ovplyvniť globálny trh s plynom na jar a v lete budúceho roka, keď sa európske krajiny budú opäť predháňať v plnení svojich podzemných zásobníkov plynu, bude otázkou pre ministrov energetiky, keď sa opäť stretnú v roku 2023: nový rok, ale rovnaká energetická kríza.

hlavnespravy.sk