Čo je Európska únia? Pre niektorých je to sila, ktorá spája európske krajiny. V skutočnosti je to jeden z najúspešnejších liberálnych experimentov v histórii, píše Rohit Yadav pre TFI Global News
Keď sa skončila druhá svetová vojna, Európania sa ponáhľali pridať k víťazom vojny. Pád ZSSR toto hnutie ešte viac posilnil. V skutočnosti možno tvrdiť, že stať sa na nerozoznanie západným bolo hlavným cieľom revolúcií v roku 1989.
Liberálne myšlienky, ako napr.
sa v prvých rokoch po roku 1989 zvyčajne spájali s liberalizmom. Spočiatku sa napodobňovanie západných modelov spolu s odsunom sovietskych vojsk z Európy vnímalo ako oslobodenie.
Moc v Európskej únii sa sústreďuje okolo troch štátov – Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Tieto krajiny sa spoliehajú na zložité politické a inštitucionálne rámce, aby si zachovali svoju imperiálnu nerovnosť. Tieto sily sú definované ako „hegemóni“ kontinentu. Postarali sa o to, aby nehegemónne členské štáty boli riadené elitami.
Aby mohli tieto elity vládnuť, musia byť podporované v organizovaní ich vnútorného sociálneho, politického a hospodárskeho poriadku spôsobom, ktorý je v súlade so záujmami „hegemónov“ na udržaní svojho impéria. „Hegemóni“ na oplátku podporujú nehegemónne štáty tým, že im poskytujú ideologické, finančné a vojenské nástroje.
Európska únia je nástrojom hegemonistických mocností na udržanie ich nadvlády nad kontinentom.
Udržiavanie týchto elít pri moci však môže byť spojené s cenou demokratických hodnôt, hospodárskych zdrojov a dokonca aj ľudských životov.
Kríza v eurozóne v roku 2009 mala na EÚ mimoriadne škodlivý vplyv. Spôsobila, že viaceré členské krajiny zápasili s rozpočtovými deficitmi a vysokou nezamestnanosťou. Do roku 2010 sociálno-ekonomická nerovnosť, korupcia a svojvoľný presun majetku do rúk niekoľkých osôb natrvalo pošpinili myšlienku liberalizmu.
V druhom desaťročí dvadsiateho prvého storočia sa nevýhody tejto politiky založenej na imitácii stali príliš jasnými na to, aby sa dali ignorovať. EÚ v súčasnosti čelí kríze, keďže niekoľko jej členských krajín pohrozilo, že z únie vystúpia. Je to reakcia na rastúci tlak globalizácie, prílev utečencov a s nimi spojenú hospodársku a politickú nestabilitu.
V roku 2020 bol brexit veľkým šokom pre systém a spôsobil veľkú neistotu. V iných krajinách, ako napríklad v Taliansku, Maďarsku a Poľsku, viedol vzostup populistických politikov k ďalšiemu oslabeniu podpory EÚ
Otvorené hranice EÚ a voľný pohyb osôb vytvorili množstvo hospodárskych a kultúrnych napätí. Najmä v dôsledku nedávnej utečeneckej krízy. K tomu sa pridala skutočnosť, že rozhodovacie právomoci sa sústredili len medzi „hegemónov“ v Bruseli.
Neschopnosť EÚ účinne zvládnuť výzvy, ktoré prináša globalizácia, viedla k nárastu nacionalizmu a populizmu v celej Európe. Prejavilo sa to najmä v Spojenom kráľovstve, kde bol brexit do veľkej miery motivovaný snahou o opätovné posilnenie národnej suverenity.
EÚ sa zredukovala na nástroj „hegemónov“ na udržanie ich status quo. Výsledkom je kríza dôvery v EÚ a rastúci pocit odcudzenia medzi jej občanmi. EÚ teraz hrozí, že sa rozpadne, pretože čoraz viac krajín hrozí odchodom z únie.
Stúpajúca vlna populizmu jedného dňa určite ukončí úspešný „liberálny experiment”.
hlavnespravy.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…