Celá naša planéta je posiata kilometrami hlbokými tunelmi, dutinami a jaskyňami. Časť z nich sú prírodného pôvodu. Najjednoduchší príklad: tiekla podzemná rieka, ktorá si razila cestu rôznymi vrstvami pôdy. V určitom okamihu vyschla, ale tunelový kanál zostal zachovaný. Ale nie všetky tunely sa dajú takto vysvetliť.
Jedným z vynikajúcich prieskumníkov podzemných chodieb je ruský vedec Dr. Ernst Muldašev. Na svojich výpravách navštevoval ťažko prístupné a pred zrakmi ľudí skryté tunely a jaskyne. Po návrate z ciest vždy rozprával a opisoval v knihách najmenšie podrobnosti o udalostiach, ktoré sa mu a jeho kolegom stali.
Jaskyne a tunely, ktoré Ernst Muldašev navštívil, sa nachádzajú na rôznych miestach planéty, akými sú Tibet, Altaj, Andy, Ural a Kaukaz. Bádateľ si smer svojich výprav nevybral len tak, ale nechal sa inšpirovať miestnymi hľadačmi, kopáčmi a stalkermi. Pre bádateľov paranormálnych a nevysvetliteľných miest, sú atraktívnejšie tie podzemné priestory, ktoré sú umelého pôvodu. Výskumník povedal o podzemných expedíciách nasledovné:
„Existuje vchod do podsvetia. Ten, ktorý je opísaný v mnohých mýtoch najrozmanitejších národov našej planéty. Ak čítate pozorne, vkráda sa myšlienka, že všetky sú prepísané z rovnakého zdroja. Ale tak to predsa nemôže byť. Tieto mýty sú staré tisíce rokov. A vznikli v dobe, keď ľudia podľa oficiálnej vedy ešte nevedeli cestovať medzi kontinentmi. Aspoň nie po mori,“ hovorí Muldašev.
A skutočne, v mýtoch Sumerov, Škandinávcov, Arabov, Číňanov, Afričanov, Európanov, Ázijcov, Austrálčanov – všade v legendách sa vyskytuje podsvetie. Ernst Muldašev si je istý, že skutočne existuje. A jeho tvorcami je nateraz stratená civilizácia Lemúrie. Ich techno-magické schopnosti boli ďaleko pred našimi modernými technológiami.
Na Altaji je niekoľko jaskýň, ktoré sú spojené do jedného hlavného tunela. Každá z nich vyzerá ako obyčajný prírodný útvar. Ale v mieste, kde sa spájajú, majú steny dokonale rovný povrch. Zdá sa, že nejde o priechod, ale o potrubie pozostávajúce z materiálu podobného keramike. Pohybovať sa po nej je dosť ťažké – výška je len jeden a pol metra. Celý čas som sa musel zohýbať. Z tohto dôvodu sa vytvorilo nepohodlie a bolo ťažké zhlboka dýchať – popisuje vo svojich knihách Muldašev.
V určitom okamihu Ernst Muldašev videl, že sa blízko neho a jeho kamarátov objavili malé svetelné gule. Z ničoho nič sa vynorili a boli stále väčšie a väčšie. Spolu s ich vzhľadom sa zvyšoval aj pocit úzkosti. Každou sekundou bol pocit strachu silnejší. Nevoľnosť a závraty sa pridali. Keď došlo k náhlej bolesti v oblasti solárneho plexu, Muldašev a jeho kamaráti sa pokúsili čo najrýchlejšie vybehnúť z tesného priestoru.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…
Pentagón posilní zoskupenie OSU v Kurskej oblasti vybavením. Ukrajinské jednotky na svojom úseku v Kurskej…