Emeritný sudca Ústavného súdu SR JUDr. Drgonec o povinnom očkovanie proti COVID-19 a ochrane pred ním podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Analýza povinného očkovania proti koronavírusu od bývalého sud­cu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky Doc. JUDr. Jána Dr­go­nca, DrSc.

PO­VINNÉ OČ­KO­VA­NIE PRO­TI CO­VID-19 A OCHRA­NA PRED NÍM PODĽA DO­HO­VO­RU O OCHRA­NE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLO­BOD

     Po­vin­né oč­ko­va­nie po­nú­ka otáz­ku Čo je straš­nej­šie? Zlo­či­ny ko­mu­niz­mu ale­bo oh­ro­ze­nie po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19? Za ta­ké­ho­to skut­ko­vé­ho sta­vu je vý­hrou, že o ochra­nu pred zá­ko­nom či vy­hláš­kou za­vá­dza­jú­cou po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CV19, až k ne­mu dôj­de, sa na Slo­ven­sku ne­bu­de tre­ba uchá­dzať na Ústav­nom sú­de SR.

     Ústav­ným zá­ko­nom č. 422/2020 Z. z. sa do Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vlo­žil čl. 127 ods. 5 v zne­ní: „(5) Spo­lu so sťaž­nos­ťou pod­ľa od­se­ku 1 mož­no po­dať návrh, aby se­nát ús­tav­né­ho sú­du po­dal návrh na za­ča­tie ko­na­nia pod­ľa čl. 125 ods. 1, že všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, je­ho časť ale­bo je­ho jed­not­li­vé us­ta­no­ve­nie, kto­ré sa tý­ka po­da­nej sťaž­nos­ti, od­po­ru­je ús­ta­ve, ús­tav­né­mu zá­ko­nu, me­dzi­ná­rod­nej zmlu­ve pod­ľa čl. 7 ods. 5 ale­bo zá­ko­nu. Ak se­nát ús­tav­né­ho sú­du dos­pe­je k zá­ve­ru, že ten­to návrh je dô­vod­ný, ko­na­nie o sťaž­nos­ti pre­ru­ší a po­dá návrh na za­ča­tie ko­na­nia pod­ľa čl. 125 ods. 1. Práv­ny ná­zor ús­tav­né­ho sú­du ob­siah­nu­tý v roz­hod­nu­tí je pre se­nát ús­tav­né­ho sú­du zá­väz­ný.“

     Člá­nok 127 ods. 5 ne­na­do­bu­dol účin­nosť spo­lu s ce­lým ús­tav­ným zá­ko­nom č. 422/2020 Z. z. Účin­nosť na­do­bud­ne až od 1. ja­nuá­ra 2025 (čl. II). Vte­dy a až vte­dy fy­zic­ké oso­by a práv­nic­ké oso­by zís­ka­jú prá­vo prís­tu­pu k Ústav­né­mu sú­du SR vo ve­ciach ochra­ny ús­tav­nos­ti tam, kde ich zá­klad­né prá­vo či slo­bo­du po­ru­šu­je zá­kon ale­bo iný všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis.

     Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va zvý­šil vlas­tnú ak­ti­vi­tu pri ochra­ne ľud­ských práv.Pri ochra­ne ľud­ských práv za­ru­če­ných Do­ho­vo­rom za­čal up­lat­ňo­vať pos­tup, pri kto­rom oso­bám pri­chá­dza­jú­cim so sťaž­nos­ťa­mi zo štá­tov, kde ne­ma­jú mož­nosť žia­dať o vnút­roš­tát­ny pries­kum zá­ko­nov po­ru­šu­jú­cich ľud­ské prá­va, priz­nal prá­vo ob­rá­tiť sa s ta­kou sťaž­nos­ťou rov­no do Štras­bur­gu. K ta­kým štá­tom Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va pri­ra­dil aj Slo­ven­sko (Jú­lius Pe­res­zlé­nyi-Servis TV-Vi­deo v. The Slo­vak Re­pub­lic, roz­su­dok z 25. má­ja 2021).

Skut­ko­vý stav 

     Skut­ko­vý stav  spo­je­ný s po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 veľ­mi vý­stiž­ne, struč­ne, jas­ne a li­te­rár­ne prís­tup­ne prib­lí­žil Vác­lav Klaus, bý­va­lý pre­zi­dent Čes­kej re­pub­li­ky a pred­tým aj pred­se­da vlá­dy Čes­kej re­pub­li­ky. Ho­ci sa za­me­ral na stav v Čes­kej re­pub­li­ke, je­ho slo­vá pla­tia rov­na­kou mie­rou aj pre cha­rak­te­ris­ti­kus­kut­ko­vé­ho sta­vu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Vác­lav Klaus o zá­le­ži­tos­ti ok­rem iné­ho uvie­dol:

„Viem, že slo­vom expe­ri­ment nah­ne­vám množ­stvo ľu­dí, ale sú­čas­ný boj s ví­ru­som SARS-CoV-2 po­mo­cou ne­dos­ta­toč­ne otes­to­va­ných vak­cín expe­ri­men­tom je. To je, a to ani pre tzv. exper­tov, ne­po­pie­ra­ným fak­tom. Tie­to vak­cí­ny bo­li ako náh­li­vá reak­cia na vý­voj epi­dé­mie co­vi­du schvá­le­né na pou­ži­tie pred­bež­ne a „expe­ri­men­tál­ne“. To bol v mi­nu­lom ro­ku ofi­ciál­ny vý­rok.

Ide o váž­ne ve­ci a de­ba­ta o nich by ma­la byť ra­cio­nál­na fé­ro­vá. Na­ša kra­ji­na (rov­na­ko ako ďal­šie kra­ji­ny Zá­pa­du) je v tej­to zá­le­ži­tos­ti roz­de­le­ná. Niek­to­rí ľu­dia sa bez aké­ho­koľ­vek od­po­ru ne­chá­va­jú oč­ko­vať, pre­to­že sa asi sku­toč­ne bo­ja a pre­to­že uve­ri­li ob­rov­skej, s ni­čím v mi­nu­los­ti ne­po­rov­na­teľ­nej pro­pa­gan­de toh­to kon­krét­ne­ho oč­ko­va­nia. Ne­ne­cha­jú sa vy­viesť z mie­ry ani tým, že od­ra­zu je všet­ko inak, ako im sľu­bo­va­li. Te­raz sa uka­zu­je:

– že nes­ta­čí jed­no oč­ko­va­nie (a za­čí­na byť zrej­mé, že pôj­de o opa­ko­va­né oč­ko­va­nie ako pro­ti nor­mál­nej chríp­ke);

– že dĺžka pô­so­be­nia oč­ko­va­nia je krat­šia, ako sa pô­vod­ne dek­la­ro­va­lo;

– že oč­ko­va­nie ne­chrá­ni pro­ti ocho­re­niu co­vi­dom, ale az­da pro­ti je­ho ťaž­šie­mu prie­be­hu;

– že aj za­oč­ko­va­ný mô­že pre­ná­šať ví­rus, atď., atď.

     Niek­to­rí ďal­ší ľu­dia sí­ce ni­ja­ké veľ­ké ilú­zie o oč­ko­va­ní ne­ma­li, ale da­li sa oč­ko­vať, aby ma­li „pa­pier“, aby moh­li kon­zu­mo­vať vý­ho­dy oč­ko­va­ných. Po­mer tých, kto­rí sku­toč­ne uve­ri­li, vo­či tým, kto­rí oč­ko­va­nie iba ak­cep­tu­jú bez nad­še­nia, nie je a ne­mô­že byť pres­ne zná­my, ale ur­či­te to nie je 10 : 1. Skôr to bu­de 5 : 5. To za­sle­pe­ní ob­haj­co­via oč­ko­va­nia nech­cú po­čuť.

     Na dru­hej stra­ne sú rov­na­ko uva­žu­jú­ci ľu­dia. Tí pro­ti oč­ko­va­niu bo­ju­jú, pre­to­že mu ne­ve­ria, pre­to­že sa bo­ja je­ho ved­ľaj­ších účin­kov, pre­to­že vi­dia fa­loš v očiach ha­las­ných pro­pa­gá­to­rov oč­ko­va­nia, kto­rí sú v po­li­ti­ke, v biz­ni­se aj v me­di­cí­ne. Niek­to­rí z nich od­mie­ta­jú vy­nu­co­va­né oč­ko­va­nie z prin­cí­pu, z dô­vo­du ob­me­dzo­va­nia in­di­vi­duál­nych práv a slo­bôd. Ani tú­to pro­por­ciu ne­poz­ná­me.“

(https://www.protiproud.cz/politika/6173-vaclav-klaus-zastavme-hrozbu-povinneho-ockovaciho-experimentu-proc-odmitam-tento-natlak-uvazovani-ekonoma-navrh-pro-fanaticke-propagatory-modra-covidova-knizka.htm)

Plat­ná práv­na úp­ra­va

Zá­klad­ným pra­me­ňom prá­va pre po­vin­né oč­ko­va­nie na Slo­ven­sku je zá­kon č. 355/2007 Z. z. o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

     Zá­kon č. 355/2007 Z. z. us­ta­no­vu­je, že opat­re­nia­mi na pred­chá­dzanie vzni­ku a ší­re­niu pre­nos­ných ocho­re­ní pod­ľa § 12 ods. 2 písm. d/ sú o. i.

– oso­bit­né a mi­mo­riad­ne oč­ko­va­nie,

– oč­ko­va­nie pri úra­zoch, po­ra­ne­niach a ne­ho­ja­cich sa ra­nách,

– oč­ko­va­nie pred ces­tou do za­hra­ni­čia,

– oč­ko­va­nie oso­bit­ných sku­pín oby­va­teľ­stva.

     Pod­ľa § 51 ods. 1 písm. d) toh­to zá­ko­na sa fy­zic­kým oso­bám uk­la­dá po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu; ak ide o ma­lo­le­té­ho, zod­po­ve­dá za pl­ne­nie tej­to po­vin­nos­ti zá­stup­ca di­eťa­ťa (§ 51 ods. 3)

     Pod­ľa § 56 ods. 1 písm. a) pries­tup­ku na úse­ku ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva sa do­pus­tí ten, kto sa bez preu­ká­za­nia zá­važ­ných zdra­vot­ných ale­bo iných le­ká­rom zdô­vod­ne­ných prí­pa­doch ne­pod­ro­bí oč­ko­va­niu, vy­plý­va­jú­ce­mu z prís­luš­ných práv­nych pred­pi­sov, ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu. Toh­to pries­tup­ku v prí­pa­de ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa sa do­pus­tí ten, kto ako zá­stup­ca ma­lo­le­té­ho ne­za­bez­pe­čí pl­ne­nie uve­de­nej po­vin­nos­ti (§ 56 ods. 1 písm. k/).

Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa pred­pí­sa­né­mu ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu sa mô­že pos­tih­núť po­ku­tou v súhr­nnej vý­ške 331 eur (§ 56 ods. 2).

     Zá­kon č. 355/2007 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov neus­ta­no­vu­je cho­ro­by, pro­ti kto­rým je oč­ko­va­nie po­vin­né. To ur­ču­je vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 585/2008 Z. z., kto­rou sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pre­ven­cii a kon­tro­le pre­nos­ných ocho­re­ní v zne­ní vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 544/2011 Z. z. a vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 442/2019 Z. z.

     Pod­ľa § 6 vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z.:

    „Oč­ko­va­nie de­tí pro­ti zá­škr­tu, te­ta­nu, čier­ne­mu kaš­ľu, pre­nos­nej det­skej obr­ne, ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, in­va­zív­nym he­mo­fi­lic­kým ná­ka­zám, pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym ocho­re­niam sa vy­ko­ná­va naj­skôr pr­vý deň de­sia­te­ho týž­dňa ži­vo­ta di­eťa­ťa (§ 6 ods. 1).

    „Oč­ko­va­nie de­tí pro­ti osýp­kam, mum­psu a ru­žien­ke sa vy­ko­ná­va naj­skôr pr­vý deň 15. me­sia­ca ži­vo­ta di­eťa­ťa.“ (§ 6 ods. 2)

    „Preoč­ko­va­nie dos­pe­lých pro­ti zá­škr­tu a te­ta­nu sa vy­ko­ná­va kaž­dých 15 ro­kov.“ (§ 6 ods. 3)

     Preh­ľad po­vin­né­ho oč­ko­va­nia sa zďa­le­ka ne­kon­čí. Ak­tuál­ny roz­sah oč­ko­va­ní a sub­jek­tov, kto­rých za­ťa­žu­je po­vin­nosť dať sa za­oč­ko­vať us­ta­no­vu­je vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 585/2008 Z. z.

     Us­ta­no­ve­ním § 7 sa ur­ču­je roz­siah­ly sú­pis osôb, kto­ré  za­ťa­žu­je po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu, pre­to­že sú vy­sta­ve­né zvý­še­né­mu ne­bez­pe­čen­stvu vy­bra­ných ná­kaz. § 7 v ôs­mich od­se­koch vy­po­čí­ta­va oso­by, kto­ré sa mu­sia oč­ko­vať pro­ti 1. tu­ber­ku­ló­ze, 2. ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, 3. te­ta­nu, 4. bes­no­te, 5. chríp­ke, 6. pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym in­fek­ciám, 7. ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu A, 8. me­nin­go­ko­ko­vým in­fek­ciám.

     Nas­le­du­je eš­te roz­sia­hlej­ší sú­pis po­vin­né­ho oč­ko­va­nia osôb, kto­ré sú pro­fe­sio­nál­ne vy­sta­ve­né zvý­še­né­mu ne­bez­pe­čen­stvu vy­bra­ných ná­kaz v § 8. Je prak­tic­ky ne­mož­né ci­to­vať všet­ky us­ta­no­ve­nia § 8. Nap­rík­lad pod­ľa § 8 ods. 3:

     „Pro­ti bes­no­te sa oč­ku­jú

a) za­mes­tnan­ci vi­ro­lo­gic­kých la­bo­ra­tó­rií, v kto­rých sa pra­cu­je s ví­ru­som bes­no­ty,

b) za­mes­tnan­ci asa­nač­ných pod­ni­kov, kto­rí sú v pria­mom ri­zi­ku ná­ka­zy,

c) šar­ho­via.“

Vý­po­čet oh­ro­ze­ných pro­fe­sií za­hŕňa 6 od­se­kov, za kto­rý­mi nas­le­du­je vág­ny ods. 7: „Ďal­šie po­vin­né oč­ko­va­nie oso­by v pro­fe­sio­nál­nom ri­zi­ku ná­ka­zy mô­že na­ria­diť re­gio­nál­ny úrad.“

     Je oči­vid­né, že nik­to z tvor­cov vy­hláš­ky uk­la­da­jú­cej po­vin­nosť pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu ur­či­té­ho dru­hu, si ne­ro­bil ťaž­kú hla­vu z to­ho, že ob­me­dzu­je prá­vo oč­ko­va­ných na súk­rom­ný ži­vot, a tým ich obe­rá o ochra­nu za­ru­če­nú Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

Prá­vo na súk­ro­mie alias prá­vo na súk­rom­ný ži­vot je anti­to­ta­lit­né prá­vo. Je­ho úče­lom je chrá­niť jed­not­liv­ca pred štát­nou di­kta­tú­rou. Ob­me­dzo­va­ním prá­va na súk­rom­ný ži­vot roz­sia­hlym po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti neu­ve­ri­teľ­né­mu poč­tu cho­rôb, aký ne­má vo sve­te ob­do­bu, sa na Mi­nis­ter­stve zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky­po­sil­ňu­je to­ta­lit­ná for­ma vlá­dy. Ná­rod­ná ra­da SR i vlá­da SR to­mu ne­čin­ne pri­hlia­da.

Ústav­ný súd SR do­kon­ca „pril­ožil ru­ku k di­elu“ v ko­na­ní PL. ÚS 10/2013 (Zbier­ka ná­le­zov a uz­ne­se­ní Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky 2014, s, 223 – 265).Roz­hod­nu­tie si za­slú­ži nad­ča­so­vú kri­ti­ku (DR­GO­NEC, J.: Cui­bo­no? (Nes­pra­vod­li­vá rov­no­vá­ha v po­vin­nom oč­ko­va­ní z vô­le Ústav­né­ho sú­du SR). Zo súd­nej praxe, 2015, č. 3, s. 98 – 103.).Tým, čo ús­tav­ný súd uvie­dol v od­ôvod­ne­ní to­ho skra­to­vé­ho roz­hod­nu­tia, dal prí­či­nu pre de­for­má­ciu prob­le­ma­ti­ky po­vin­né­ho oč­ko­va­nia po­zo­ru­hod­ne úče­lo­vý­mi ná­zor­mi na prí­pus­tnosť po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19.

     „Zá­kon a vy­hláš­ku, kto­ré ho up­ra­vu­jú, v mi­nu­los­ti pres­kú­mal Ústav­ný súd SR a ten potvr­dil ich sú­lad s ús­ta­vou. V sú­čas­nos­ti tak má­me za­ve­de­né nap­rík­lad po­vin­né pra­vi­del­né oč­ko­va­nie osôb, kto­ré do­siah­li ur­či­tý vek ale­bo ľu­dí vy­sta­ve­ných ne­bez­pe­čen­stvu ocho­re­nia vo svo­jom za­mes­tna­ní,“ pri­po­me­nu­la Ka­ta­rí­na Bat­ko­vá, „šéf­ka“ or­ga­ni­zá­cie ViaIuris.

(https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/607841-sefka-via-iuris-ustava-ani-zakony-povinnemu-ockovaniu-nebrania/)

      „Lu­cia Ber­di­so­vá z Ústa­vu štá­tu a prá­va Slo­ven­skej aka­dé­mie vied (SAV), kto­rá je zá­ro­veň po­rad­ky­ňou mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti Má­rie Ko­lí­ko­vej, uvied­la, že náj­sť ta­ký spô­sob ploš­né­ho a ur­či­tým spô­so­bom vy­nu­co­va­né­ho oč­ko­va­nia, kto­ré by bo­lo sú­lad­né s Ústa­vou SR, je mož­né. Dô­le­ži­té je zvo­liť ro­zum­né kri­té­rium. Ta­kým sa ja­ví nap­rík­lad vek či druh pro­fe­sie.“

Pri­dal sa aj doc. JUDr. Pe­ter Kre­sák, CSc. V ne­za­bud­nu­teľ­nom vý­ro­ku, kto­rý nes­mie upad­núť do za­bud­nu­tia, uvie­dol: „V si­tuá­cii, v kto­rej sa Slo­ven­sko v sú­čas­nos­ti na­chá­dza, je po­vin­né oč­ko­va­nie nie­len mož­né, ale aj pot­reb­né a ús­tav­ne kon­for­mné.“ (https://www.aktuality.sk/clanok/zmhjne9/ustavny-pravnik-povinne-ockovanie-je-nielen-mozne-ale-aj-ustavne-konformne/)

     Ústav­ný súd SR sa ne­vys­lo­vil tak, že po­vin­né oč­ko­va­nie je „nie­len mož­né, ale aj pot­reb­né a ús­tav­ne kon­for­mné“. Po­va­he ve­ci by zod­po­ve­da­lo, ak by za­in­te­re­so­va­ní ús­tav­ní práv­ni­ci ana­ly­zo­va­li práv­nu úp­ra­vu a vý­sle­dok ana­lý­zy ke­by pres­kú­ma­li v okol­nos­tiach skut­ko­vé­ho sta­vu. No neš­lo o práv­nu ana­lý­zu. Ob­jed­ná­va­teľ vy­jad­re­ní pot­re­bo­val me­diál­nu kam­paň na za­ve­de­nie oby­va­teľ­stva, na je­ho pres­ved­če­nie, že po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 „je to pra­vé ore­cho­vé“. Po­čí­tal sa iba vop­red ur­če­ný vý­sle­dok. To­mu „ne­zá­vis­lí od­bor­ní­ci na ús­tav­né prá­vo“ pris­pô­so­bi­li svo­je vy­jad­re­nia. Cel­kom od­tr­hnu­té od to­ho, o čom Ústav­ný súd SR vo ve­ci PL. ÚS 10/2013 ko­nal a roz­ho­dol.

     Čo sa udia­lo na Ústav­nom sú­de SR nao­zaj?

Na za­čiat­ku bol Kraj­ský súd v Nit­re, kto­rý usú­dil, že všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, kto­rý má up­lat­niť, je v roz­po­re s ús­ta­vou, zá­ko­nom ale­bo me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou, kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná a súd­ne ko­na­nie pod­ľa § 109 ods. 1 písm. b) Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku pre­ru­šil, aby dal návrh na Ústav­ný súd SR na vy­slo­ve­nie ne­sú­la­du us­ta­no­ve­nia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zák. č. 355/2007 Z. z. a § 6 vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z. s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 v spo­je­ní s čl. 40 Ústa­vy SR.

     Ústav­ný súd SR o tom­to návr­hu roz­ho­dol vý­ro­kom, v kto­rom sa dos­lo­va pí­še: „Návr­hu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re ne­vy­ho­vu­je.“

     Ústav­ný súd SR roz­ho­do­val o po­vin­nom oč­ko­va­ní iba v roz­sa­hu návr­hu, kto­rý dos­tal na roz­hod­nu­tie.

     Z pred­me­tu ko­na­nia mož­no vy­vo­diť, že pod­ľa Ústav­né­ho sú­du SR od­miet­nu­tie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa pro­ti zá­škr­tu, te­ta­nu, čier­ne­mu kaš­ľu, det­skej obr­ne, ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, he­mo­fíl­nym in­va­zív­nym ná­ka­zám a pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym ocho­re­niam vak­cí­nou in­fan­rixHexa a vak­cí­nou pro­ti pneu­mo­ko­kom je proti­práv­ne, le­bo za­ve­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti uve­de­ným cho­ro­bám ne­po­ru­šu­je Ústa­vu SR v čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 ani v čl. 16 ods. 1 v spo­je­ní s čl. 40 Ústa­vy SR.

     Otáz­ky vý­znam­né pre po­sú­de­nie ús­tav­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 le­žia na tej hro­ma­de ús­tav­ne dô­le­ži­tých otá­zok, o kto­rých Ústav­ný súd SR do­siaľ ne­roz­ho­dol. Vo vzťa­hu k nas­to­le­nej té­me toh­to prís­pev­ku ide o práv­ne ire­le­van­tnú časť prob­le­ma­ti­ky sú­lad­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19 s Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

„Co­vi­do­vé prá­vo“ 

Od ja­ri 2020 sa Slo­ven­sko vy­da­lo oso­bit­nou ces­tou tvor­by pra­vi­diel sprá­va­nia viac ale­bo me­nej sú­vi­sia­cich s ocho­re­ním SARS-CoV-2.  Ná­rod­ná ra­da SR pri­ja­la nie­koľ­ko zá­ko­nov. Nap­rík­lad zák. č. 62/2020 Z. z. o niek­to­rých mi­mo­riad­nych opat­re­niach v sú­vis­los­ti so ší­re­ním ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej cho­ro­by CO­VID-19  v jus­tí­cii a kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny či zák. č. 67/2020 Z. z. o niek­to­rých mi­mo­riad­nych opat­re­niach vo fi­nan­čnej ob­las­ti v sú­vis­los­ti so ší­re­ním ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by CO­VID-19. Člán­kom I zák. č. 279/2021 Z. z. sa do toh­to zá­ko­na vlo­ži­la všeo­bec­ne zná­ma oč­ko­va­cia pré­mia  pre oso­by, kto­ré ab­sol­vo­va­li oč­ko­va­nie pro­ti ocho­re­niu CO­VID-19 spô­so­be­né­mu ko­ro­na ví­ru­som SARS-CoV 2 (§ 30q).

     V práv­nej, a či v práv­nej“ re­gu­lá­cii bo­ja s pan­dé­miou CV19 sa však zá­kon stal ne­mi­lo­va­ným di­eťa­ťom. Kľú­čo­vú úlo­hu dos­ta­li mi­mop­ráv­ne opat­re­nia Úra­du ve­rej­né­ho zdra­via Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré sa nes­kôr, v ok­tób­ri 2020 zá­ko­nom č. 286/2020 Z. z. vy­hlá­si­li za všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis s po­me­no­va­ním „vy­hláš­ka“ (§ 59b).

     Ako je dob­rým zvy­kom na Slo­ven­sku, zá­kon o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via je viac­krát no­ve­li­zo­va­ný. Do­siaľ na­pos­le­dy člán­kom VIII zák. č. 412/2021, kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny v sú­vis­los­ti s tre­ťou vl­nou pan­dé­mie ocho­re­nia CO­VID-19. Ná­rod­ná ra­da SR ho pri­ja­la 12. no­vem­bra 2021. Účin­nosť mu ur­či­la dňom vy­hlá­se­nia (čl. XII).

     Oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 sa do­siaľ ne­voš­lo do vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z., kto­rou sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pre­ven­cii a kon­tro­le pre­nos­ných ocho­re­ní v zne­ní vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 544/2011 Z. z. a vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 442/2019 Z. z. Práv­ny po­ria­dok SR na CO­VID-19 pa­mä­tá až nás­led­ne. Pod­ľa bo­du 13 čl. VIII. zá­ko­na č. 412/2021 Z. z.: „V príl­ohe č. 5 sa v sku­pi­ne B na kon­ci vkla­dá čiar­ka a slo­vá „CO­VID-19“. Zhod­ne je for­mu­lo­va­ný aj bod 14 čl. VIII, kto­rým sa slo­vá CO­VID-19 vkla­da­jú do príl­ohy č. 7.

     Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa pred­pí­sa­né­mu ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu sa mô­že pos­tih­núť po­ku­tou v súhr­nnej vý­ške 331 eur pod­ľa zák. č. 355/2007 Z. z. (§ 56 ods. 2).

     No mô­že sa pos­tih­núť aj pod­ľa § 29 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov v zne­ní čl. I zák. č. 412/2021 Z. z. „Pries­tup­ku sa do­pus­tí ten, kto … sa ne­pod­ro­bí po­vin­né­mu vy­šet­re­niu ale­bo lie­če­niu.“

     Oč­ko­va­nie pro­ti CV19 nie je ani po­vin­ným vy­šet­re­ním ani lie­če­ním, no s pri­hliad­nu­tím na úsi­lie dot­la­čiť oby­va­teľ­stvo k oč­ko­va­niu mož­no oča­ká­vať, že dôj­de pri­naj­men­šom k po­ku­som o pre­sa­de­nie exten­zív­ne­ho vý­kla­du toh­to us­ta­no­ve­nia tak, aby sa pre­ven­cia vsu­nu­la do § 29 ods. 1 písm. a) zá­ko­na.

    Pod­ľa § 29 ods. 1 zá­ko­na o pries­tup­koch v zne­ní 85. no­ve­ly toh­to zá­ko­na (zák. č. 412/2021 Z. z.) pla­tí:

– za pries­tup­ky pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) až c) mož­no ulo­žiť po­ku­tu do 1000 eur (§ 29 ods. 2),

– za pries­tup­ky pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) až c) mož­no v blo­ko­vom ko­na­ní ale­bo v roz­kaz­nom ko­na­ní ulo­žiť po­ku­tu do 500 eur (§ 29 ods. 3),

-za pries­tup­ky pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) až c) spá­cha­né po­čas mi­mo­riad­nej si­tuácie, nú­dzo­vé­ho sta­vu ale­bo vý­ni­moč­né­ho sta­vu mož­no ulo­žiť po­ku­tu do 1500 eur; v blo­ko­vom ko­na­ní ale­bo v roz­kaz­nom ko­na­ní do 700 eur (§ 29 ods. 3).

     „Co­vi­do­vé prá­vo o po­ku­to­va­ní“ sa stá­le ne­kon­čí.

     Pod­ľa zák. č. 355/2007 v zne­ní čl. VIII zák. č. 412/2021 Z. z.: „V § 57 sa za od­sek 39 vkla­dá no­vý od­sek 40, kto­rý znie:

     „(40) Správ­ne­ho de­lik­tu na úse­ku ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva sa do­pus­tí fy­zic­ká oso­ba – pod­ni­ka­teľ ale­bo práv­nic­ká oso­ba, ak

a) po­ru­ší po­vin­nosť pod­ľa § 52a ods. 1 ale­bo 2,

b) ne­dodr­ží opat­re­nie pod­ľa § 55a“.

     San­kciu „co­vi­do­vé­ho prá­va“ mož­no ulo­žiť aj pod­ľa úp­ra­vy  bod 9 čl. VIII zák. č. 412/2021 Z. z., kde sa uvá­dza:

     „V § 57 ods. 41 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to ve­ty: „Správ­ny de­likt pod­ľa od­se­ku 33 písm. b) z dô­vo­du ocho­re­nia CO­VID-19 mô­že v blo­ko­vom ko­na­ní, ok­rem or­gá­nov uve­de­ných v pr­vej ve­te, pre­jed­nať aj or­gán Po­li­caj­né­ho zbo­ru; za správ­ny de­likt pod­ľa od­se­ku 33 písm. b) z dô­vo­du ocho­re­nia CO­VID-19 mož­no v blo­ko­vom ko­na­ní ulo­žiť po­ku­tu do 5000 eur… Správ­ny de­likt pod­ľa od­se­ku 33 písm. b) z dô­vo­du ocho­re­nia CO­VID-19 mož­no pre­jed­nať aj v roz­kaz­nom ko­na­ní; v roz­kaz­nom ko­na­ní mož­no ulo­žiť po­ku­tu do 7000 eur.“

     Sys­tém po­kút za po­ru­še­nie prí­ka­zov a zá­ka­zov us­ta­no­ve­ných pre­dov­šet­kým vy­hláš­ka­mi Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky spo­chyb­ňu­je dodr­ža­nie po­žia­dav­ky práv­nej is­to­ty im­pli­ko­va­nej v ochra­ne za­ru­če­nej po­žia­dav­ka­mi ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu (čl. 1 ods. 1 Ústa­vy SR). Ťaž­ko sa pre­ko­ná­va aj po­chyb­nosť, či sa psy­cho­vaxeris vply­vom na chod štá­tu ne­da­li príl­iš uniesť v túž­be po pre­ko­na­ní ne­vô­le ne­ma­lej čas­ti oby­va­teľ­stva k oč­ko­va­niu pro­ti CO­VID-19, kto­ré je for­mál­ne dob­ro­voľ­né, no de fac­toje vy­nu­co­va­né ma­sív­nym, pre­dov­šet­kým me­diál­nym, nát­la­kom. To všet­ko je však té­ma na sa­mos­tat­ný, a nie krát­ky, člá­nok. Zmie­niť sa tre­ba aj o nie jed­noz­nač­nej zho­de po­kút, kto­ré v slo­ven­ských eko­no­mic­kých pod­mie­nok sú tak­mer lik­vi­dač­né, s po­žia­dav­ka­mi Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va us­ta­no­ve­né pre vý­šku po­kút za vy­hý­ba­nie sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu pro­ti CV19. O tej­to otáz­ke v tom­to prís­pev­ku už onedl­ho.

Oč­ko­va­nie pod­ľa Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd 

     Oč­ko­va­nie, dob­ro­voľ­né i po­vin­né, po­dlie­ha úp­ra­ve člán­ku 8 Do­ho­vo­ru, v kto­rom sa uvá­dza:

„1. Kaž­dý má prá­vo na reš­pek­to­va­nie svoj­ho súk­rom­né­ho a ro­din­né­ho ži­vo­ta, oby­dlia a ko­reš­pon­den­cie.

  2. Štát­ny or­gán ne­mô­že do toh­to prá­va za­sa­ho­vať ok­rem prí­pa­dov, keď je to v sú­la­de so zá­ko­nom a ne­vyh­nut­né v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti v zá­uj­me ná­rod­nej bez­peč­nos­ti, ve­rej­nej bez­peč­nos­ti, hos­po­dár­ske­ho bla­ho­by­tu kra­ji­ny, pred­chá­dzania ne­po­ko­jom a zlo­čin­nos­ti, ochra­ny zdra­via ale­bo mo­rál­ky ale­bo ochra­ny práv a slo­bôd iných.“

     Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va (ESĽP) kon­šta­to­val, že sú­čas­ťou prá­va na súk­rom­ný ži­vot je prá­vo kaž­dé­ho jed­not­liv­ca viesť ži­vot pod­ľa svo­jich pred­stáv ako si ho zvo­lí, a to aj spô­so­bom, že sa jed­not­li­vec bu­de ve­no­vať čin­nos­tiam, kto­ré sú pre ne­ho fy­zic­ky ale­bo psy­chic­ky škod­li­vé či ne­bez­peč­né.

Pod­ľa ESĽP v ľud­skom prá­ve na súk­rom­ný ži­vot je im­pli­ko­va­né prá­vo fy­zic­kej oso­by od­miet­nuť pos­kyt­nu­tie zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, a to aj v prí­pa­de, že by od­miet­nu­tie zna­me­na­lo oh­ro­ze­nie jej zdra­via, či do­kon­ca ži­vo­ta. Pri prie­me­te tej­to zá­sa­dy do vzťa­hu s oč­ko­va­ním to po­tom zna­me­ná, že člo­vek má prá­vo slo­bod­ne sa roz­hod­núť, či sa pod­ro­bí oč­ko­va­niu ako pre­ven­tív­ne­mu le­kár­ske­mu vý­ko­nu na ochra­nu svoj­ho zdra­via, ale­bo či sa oč­ko­va­niu ne­pod­ro­bí, a tak vy­sta­ví svo­je zdra­vie, prí­pad­ne aj ži­vot oh­ro­ze­niu. V prí­pa­de ma­lo­le­tých to­to prá­vo pre­chá­dza na ro­di­čov ako zá­kon­ných zá­stup­cov ma­lo­le­tých.

     Vý­znam­nú úlo­hu pri ob­me­dzo­va­ní prá­va na súk­ro­mie v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti pred­sta­vu­je pod­mien­ka ve­rej­né­ho zá­uj­mu v spo­je­ní s po­žia­dav­kou nas­to­le­nia spra­vod­li­vej rov­no­vá­hy me­dzi prá­vom na súk­ro­mie a ve­rej­ným zá­uj­mom, kvô­li kto­ré­mu sa prá­vo na súk­ro­mie ob­me­dzu­je. Úče­lom, kvô­li kto­ré­mu má pred­nosť ve­rej­ný, je pre­ven­cia pre­nos­ných ocho­re­ní. Konštruk­cia má Achillo­vu pä­tu. Vy­hláš­kou sa us­ta­no­vu­je aj po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti te­ta­nu, kto­rý nie je ocho­re­ním pre­nos­ným z člo­ve­ka na člo­ve­ka. Pre­hlia­da­ným fak­tom je, že plat­ná práv­na úp­ra­va us­ta­no­vi­la po­vin­né oč­ko­va­nie aj tam, kde nej­de o pre­nos­né ocho­re­nia, tak­že spo­loč­nosť niet pred čím brá­niť. K to­mu tre­ba pri­po­čí­tať po­vin­né oč­ko­va­nia pro­ti ocho­re­niam, kto­ré sí­ce sú pre­nos­né, ale nie je preu­ká­za­né, že po­vin­ne po­dá­va­né vak­cí­ny sú nao­zaj spô­so­bi­lé účin­ným spô­so­bom za­siah­nuť v zá­uj­me ve­rej­né­ho zdra­via.

     Po­jem „pre­nos­né ocho­re­nia“ za­hŕňa ši­ro­kú šká­lu ocho­re­ní s rôz­nou mie­rou prav­de­po­dob­nos­ti pre­no­su z cho­rých na zdra­vých, aj s rôz­nou mie­rou zá­važ­nos­ti nás­led­kov za­prí­či­ne­ných roz­vi­nu­tím ocho­re­nia a ra­dom ďal­ších fak­to­rov. Sa­ma sku­toč­nosť, že ocho­re­nie je pre­nos­né, ne­le­gi­ti­mi­zu­je ve­rej­ný zá­ujem na pre­ven­cii je­ho ší­re­nia na­toľ­ko, aby sa kvô­li ne­mu vždy pot­la­či­lo ľud­ské prá­vo na súk­rom­ný ži­vot, te­da aby ko­mu­koľ­vek ke­dy­koľ­vek vzni­ka­la po­vin­nosť pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu.

     Pri do­siah­nu­tom stup­ni poz­na­nia v me­di­cí­ne ne­mož­no za­bez­pe­čiť ab­so­lút­nu ús­peš­nosť ochra­ny zdra­via oč­ko­va­ním. Po­čas vý­vo­ja le­kár­skej ve­dy doš­lo k stiah­nu­tiu z obe­hu ra­du oč­ko­va­cích lá­tok, le­bo sa preu­ká­za­li, či as­poň váž­ne po­doz­re­nie vy­vo­la­li, ich škod­li­vé ved­ľaj­šie účin­ky. To má za nás­le­dok, že s oč­ko­va­ním sa spá­ja­jú ri­zi­ká, aké v prí­pa­de po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pre­mie­ňa­jú oč­ko­va­né oso­by na obe­te zba­ve­né mož­nos­ti vlas­tnej úva­hy a vlas­tné­ho roz­hod­nu­tia, ho­ci na to ich op­ráv­ňu­je ľud­ské prá­vo na súk­rom­ný ži­vot. Inak po­ve­da­né, ma­jú ľud­ské prá­vo, ale od­ní­ma sa im mož­nosť to­to prá­vo účin­ne up­lat­niť vo svo­jom zá­uj­me.

     Ve­rej­ný zá­ujem ako roz­ho­du­jú­ce kri­té­rium pre ob­me­dzenie ľud­ské­ho prá­va na súk­rom­ný ži­vot mož­no dô­vod­ne iden­ti­fi­ko­vať až vte­dy a tam, kde je jas­ne de­fi­no­va­ný a preu­ká­za­ný ten­to zá­ujem v spo­je­ní s ďal­ším kla­si­fi­kač­ným kri­té­riom – kde je preu­ká­za­ná schop­nosť kon­krét­nej vak­cí­ny účin­ne pô­so­biť v pros­pech ve­rej­né­ho zá­uj­mu. Te­da tam, kde sa dá pre­no­su ocho­re­nia za­brá­niť po­mo­cou kon­krét­nej vak­cí­ny s dos­ta­toč­nou mie­rou šta­tis­tic­kej prav­de­po­dob­nos­ti.Os­tat­né oč­ko­va­nia, po preu­ká­za­ní, že ide o oč­ko­va­nie, kto­ré sa ús­peš­ne dos­ta­lo z fá­zy po­ku­sov a pat­rí k me­di­cín­skym vý­ko­nom le­ge ar­tis, by ma­li pat­riť k tým oč­ko­va­niam, kto­rým sa člo­vek mô­že pod­ro­biť z vlas­tné­ho roz­hod­nu­tia, so svo­jím súh­la­som.

Po­vin­né oč­ko­va­nie 

     Po­vin­né oč­ko­va­nie pred­sta­vu­je zá­sah do te­les­nej in­teg­ri­ty, kto­rý tým, že sa de­je bez oh­ľa­du na vô­ľu oč­ko­va­nej oso­by, má po­va­hu ob­me­dzenia prá­va na súk­rom­ný ži­vot. To má nie­len po­vin­né oč­ko­va­nie, ale aj ta­ké oč­ko­va­nie, kto­ré by ma­lo byť dob­ro­voľ­né, no oč­ko­va­nej oso­by sa na nič ne­pý­ta­jú, za­oč­ku­jú ju bez pou­če­nia o oč­ko­va­ní ale­bo bez súh­la­su ne­chať sa za­oč­ko­vať.

     Oč­ko­va­nie sa­mé ose­be je pred­me­tom roz­hod­nu­tí ESĽP vo ve­ciach Bof­fa and Ot­hers a Baytűre and Ot­hers v. Tur­key (sťaž­nosť č. 3270/09, roz­hod­nu­té 12. mar­ca 2013). Pre­ce­dent­ný vý­znam má aj roz­hod­nu­tie vo ve­ci Pret­ty v. The Uni­ted Kin­gdom. Roz­su­dok z 29.4.2002 k sťaž­nos­ti č. 2346/02; Ca­se of A, B and C. v. Ire­land [GC]. Sťaž­nosť č. 25579/05.; Ca­se of Haas v. Swit­zerland. Sťaž­nosť č. 31322/07; Ca­se of Koch v. Ger­ma­ny. Roz­su­dok z 19. jú­la 2012 k sťaž­nos­ti č. 497/09; Ca­se of Gross v. Swit­zerland. Roz­su­dok zo 14. má­ja 2013 k sťaž­nos­ti č. 67810/10.

Slo­bo­da roz­ho­do­va­nia sa mô­že ob­me­dziť vo ve­rej­nom zá­uj­me. To je kľúč, pod­ľa kto­ré­ho ESĽP pris­tu­pu­je k ude­le­niu súh­la­su s po­vin­ným oč­ko­va­ním (Ca­se of So­lo­mak­hin v. Uk­rai­ne. Roz­su­dok z 15. mar­ca 2012 k sťaž­nos­ti č. 24429/03).Naj­pod­stat­nej­šie na tom­to roz­sud­ku je kon­šta­to­va­nie ESĽP, že fy­zic­ká in­teg­ri­ta oso­by po­dlie­ha ochra­ne im­pli­ko­va­nej v „súk­rom­nom ži­vo­te“ pod­ľa čl. 8 Do­ho­vo­ru. Ďalej uvie­dol, že zá­uj­my oh­ľad­ne te­les­nej in­teg­ri­ty oso­by sa tý­ka­jú naj­in­tím­nej­ších strá­nok súk­rom­né­ho ži­vo­ta jed­not­liv­ca, a že nú­te­ný me­di­cín­sky zá­sah, do­kon­ca aj níz­ke­ho stup­ňa zá­važ­nos­ti, za­kla­dá ob­me­dzu­jú­ci zá­sah do toh­to prá­va. Po­vin­né oč­ko­va­nie – ako ne­dob­ro­voľ­ný me­di­cín­sky vý­kon – pat­rí me­dzi zá­sa­hy do prá­va na reš­pekt k súk­rom­né­mu ži­vo­tu jed­not­liv­ca, kto­ré za­hŕňa osob­nú fy­zic­kú a psy­chic­kú in­teg­ri­tu.

     Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va v kau­ze So­lo­ma­chin vy­slo­vil ná­zor, že zá­sah do sťa­žo­va­te­ľo­vej fy­zic­kej in­teg­ri­ty mož­no pok­la­dať za os­pra­vedl­ni­teľ­ný v zá­uj­me ve­rej­né­ho zdra­via pri ne­vyh­nut­nos­ti kon­tro­lo­vať ší­re­nie in­fek­čné­ho ocho­re­nia v re­gió­ne.

     Európ­sky súd tiež pri­hlia­dol na to, že mu ne­bol pred­lo­že­ný ni­ja­ký dô­kaz o tom, že spor­ná vak­cí­na sku­toč­ne poš­ko­di­la So­lo­ma­chi­no­vo zdra­vie. Vnút­roš­tát­ne sú­dy zis­ti­li, že ni­ja­ký zo zná­mych ved­ľaj­ších účin­kov vak­cí­ny sa nep­re­ja­vil na sťa­žo­va­te­ľo­vi. Ten­to zá­ver uro­bi­li na zá­kla­de správ vy­pra­co­va­ných nie­koľ­ký­mi znal­ca­mi z me­di­cí­ny. Tie­to zá­ve­ry sú za­lo­že­né na dos­ta­toč­nom dô­kaz­nom zá­kla­de a ich vý­vo­dy nie sú svoj­voľ­né, ani oči­vid­ne ne­ro­zum­né. Pre­to Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va roz­ho­dol, že v okol­nos­tiach prí­pa­du ne­doš­lo k po­ru­še­niu čl. 8 Do­ho­vo­ru.

     Ďal­ší krok v ur­čo­va­ní pod­mie­nok pri­ja­teľ­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia uro­bil ESĽP  vo ve­ci Vavřeč­ka and Ot­hers v. The Czech Re­pub­lic z 8. ap­rí­la  2021 (sťaž­nosť č. 47621/13 and 5 ďal­ších sťaž­nos­tí).

     ESĽP vo ve­ci ur­čil nie­koľ­ko pod­mie­nok, kto­ré sa mu­sia dodr­žať pri po­vin­nom oč­ko­va­ní.

     Pre­dov­šet­kým mu­sia byť ur­če­né vý­nim­ky z po­vin­nos­ti dať sa za­oč­ko­vať. Ide naj­mä o zdra­vot­né pre­káž­ky vo­či oč­ko­va­niu (kon­train­di­ká­cie). Re­le­van­tná je aj inak ako oč­ko­va­ním zís­ka­ná imu­ni­ta.

     Ďalej, od­miet­nu­tie spl­ne­nia po­vin­nos­ti dať sa za­oč­ko­vať sa nes­mie spá­jať s ná­sil­ným oč­ko­va­ním, te­da s vý­ko­nom oč­ko­va­nia pro­ti vô­li oč­ko­va­nej oso­by, či do­kon­ca s pre­ko­ná­va­ním od­po­ru oč­ko­va­nej oso­by. Ná­zor­ným prík­la­dom ako sa to nes­mie, je v le­te 2020 uva­žo­va­ný zá­mer po­dak­to­rých „po­rad­ných od­bor­ní­kov vlá­dy SR“ vy­tvo­riť oč­ko­va­cie tí­my zlo­že­né zo zdra­vot­ní­kov a po­li­caj­tov, kto­ré by za­ví­ta­va­li do do­mác­nos­ti, tam by po­li­cajt zne­hyb­nil oč­ko­va­nú oso­bu fy­zic­kým ná­si­lím a zdra­vot­níc­ky pra­cov­ník by jej vpi­chol in­jek­ciu s oč­ko­va­cou lát­kou.

     Spl­ne­nie po­vin­nos­ti ne­chať sa za­oč­ko­vať nie je v ma­te­riál­nom práv­nom štá­te prok­la­mo­va­né. Je za­bez­pe­če­né san­kciou. Úče­lom po­ku­ty za ne­pod­ro­be­nie sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu nie je do­nú­te­nie k pod­ro­be­niu sa oč­ko­va­niu v oba­ve pred ma­jet­ko­vou lik­vi­dá­ciou. Príl­iš za­ťa­žu­jú­ca po­ku­ta pred­sta­vu­je po­ru­še­nie prá­va po­koj­ne uží­vať svoj ma­je­tok za­ru­če­né­ho pod­ľa čl. 1 Pro­to­ko­lu č. 1 k Európ­ske­mu do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

ESĽP po­su­dzo­val san­kciu – po­ku­tu ulo­že­nú pod­ľa zá­ko­na. Roz­ho­dol, že san­kcia je sú­lad­ná s ochra­nou prá­va na súk­ro­mie, ak je mier­na.

     V tej­to sú­vis­los­ti ne­zaš­ko­dí pri­po­me­núť, že ESĽP za po­rov­na­teľ­né po­ru­še­nie ľud­ské­ho prá­va priz­ná­va rôz­ne vy­so­ké od­škod­né v zá­vis­los­ti od štá­tu, kto­rý po­ru­šil Do­ho­vor. Zoh­ľad­ňu­je pri­tom eko­no­mic­kú si­lu vin­né­ho štá­tu. Ak ob­čan Slo­ven­skej re­pub­li­ky má za ob­me­dzenie svo­jej osob­nej slo­bo­dy vo­či Slo­ven­sku ná­rok na niž­šie od­škod­né ako ob­čan Ho­lan­dské­ho krá­ľov­stva, ak hoob­me­dzia na osob­nej slo­bo­de v Ho­lan­dsku, z po­žia­dav­ky spra­vod­li­vos­ti mož­no vy­vo­diť, že „mier­na po­ku­ta“ za od­miet­nu­tie oč­ko­va­nia by tiež ma­la byť od­stup­ňo­va­ná pod­ľa eko­no­mic­kej si­ly štá­tu. Prie­mer­ná mzda na Slo­ven­sku je nie­koľ­ko­ná­sob­ne niž­šia ako prie­mer­ná mzda v Ne­mec­ku či v Škan­di­ná­vii. Pre­to aj „mier­na“ po­ku­ta mu­sí mať iné vy­čís­le­nie v Ne­mec­ku a iné na Slo­ven­sku. Po­ku­ta vo vý­ške 5000, resp. 7000 eur us­ta­no­ve­ná zák. č. 412/2021 Z. z. evo­ku­je po­doz­re­nie, či spĺňa pod­mien­ku „pri­me­ra­nos­ti“.

Pod­mien­ku spĺňa úp­ra­va za­ve­de­ná zák. č. 355/2007 Z. z. „Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa pred­pí­sa­né­mu ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu sa mô­že pos­tih­núť po­ku­tou v súhr­nnej vý­ške 331 eur“ (§ 56 ods. 2), no plat­nú práv­nu úp­ra­vu mož­no inter­pre­to­vať tak, že to­to us­ta­no­ve­nie sa vzťa­hu­je na kaž­dé oč­ko­va­nie s vý­nim­kou oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19, pre kto­ré pla­tí po­ku­ta sui ge­ne­ris.

     Ne­mož­no pre­hliad­nuť, že po­ku­ta je v prin­cí­pe san­kciou za proti­práv­ne sprá­va­nie. Bez pri­ja­tia práv­nej úp­ra­vy ur­ču­jú­cej po­vin­nosť pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu pro­ti CO­VID-19 po­ku­tu v práv­nom štá­te ne­mož­no ulo­žiť. Na od­vrá­te­nej stra­ne sa ta­jí ri­zi­ko, že za­ve­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19 zneu­ži­jú psy­cho­vaxery na ďal­šie zvý­še­nie sadz­by po­ku­ty vý­slov­ne us­ta­no­ve­nej za nespl­ne­nie po­vin­nos­ti dať sa za­oč­ko­vať.

     Na­po­kon, roz­hod­nu­tie o po­ku­te mu­sí po­dlie­hať súd­nej kon­tro­le. Ulo­že­ním po­ku­ty pot­res­ta­ná oso­ba mu­sí mať prís­tup k sú­du. Inak po­ve­da­né, mu­sí mať prá­vo po­žia­dať súd, aby pres­kú­mal dô­vod­nosť ulo­že­nia po­ku­ty a jej vý­šku a v zá­vis­los­ti na okol­nos­tiach prí­pa­du súd mu­sí mať prá­vo­moc za­hŕňa­jú­cu mož­nosť zru­šiť roz­hod­nu­tie o po­ku­te.

     Vy­ššie uve­de­né pod­mien­ky ESĽP neus­ta­no­vil pre po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19. Pre po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti to­mu­to ocho­re­niu mô­že ur­čiť aj ďal­šie pod­mien­ky. Pred­ví­dať, či tak uro­bí a ak tak uro­bí, aké ďal­šie pod­mien­ky to bu­dú, je jed­no­du­cho ne­mož­né.

Po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CV19 na Slo­ven­sku – za­tiaľ zá­mer de le­ge fe­ren­da

Člán­kom 8 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd sa ur­ču­je for­mál­na pod­mien­ka „sú­la­du so zá­ko­nom“ a dve ku­mu­la­tív­ne ma­te­riál­ne pod­mien­ky pre ob­me­dzenie prá­va na súk­ro­mie.

Pr­vou ma­te­riál­nou pod­mien­kou je „ne­vyh­nut­nosť ob­me­dzenia v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“.

    Dru­hou ma­te­riál­nou pod­mien­kou je ochra­na taxatív­ne ur­če­ných hod­nôt:

1. ná­rod­nej bez­peč­nos­ti,

2. ve­rej­nej bez­peč­nos­ti,

3. hos­po­dár­ske­ho bla­ho­by­tu kra­ji­ny,

4. pred­chá­dzania ne­po­ko­jom a zlo­čin­nos­ti,

5. ochra­ny zdra­via,

6. ochra­ny mo­rál­ky,

7. ochra­na práv a slo­bôd iných.

Z dvoch ma­te­riál­nych pod­mie­nok je jed­no­duch­šie vy­rov­nať sa s po­žia­dav­kou zá­uj­mov (hod­nôt) le­gi­ti­mi­zu­jú­cich ob­me­dzenie prá­va na súk­rom­ný ži­vot.

Oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 ako ved­ľaj­ší úči­nok pri­ná­ša šta­tis­tic­ké mož­nos­ti oh­ro­ze­nia zdra­via, ale aj šta­tis­tic­kú hroz­bu úmr­tia na nás­le­dok oč­ko­va­nia. Je prak­tic­ky ne­mož­né od­de­liť jed­nu hroz­bu od dru­hej hroz­by. To za­kla­dá dô­vod­nosť zhr­nu­tia tak, že ob­me­dzenie prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 je le­gi­tím­nym ob­me­dze­ním v zá­uj­me ochra­ny ži­vo­ta a zdra­via.

Ten­to zá­ver je čias­tko­vý. Vzťa­hu­je sa je­di­ne a vý­luč­ne na od­po­veď, či ob­me­dzenie prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­vin­ným oč­ko­va­ním je le­gi­tím­ne v zá­uj­me ochra­ny jed­nej z taxatív­ne ur­če­ných hod­nôt dru­hou ma­te­riál­nou pod­mien­kou člán­ku 8 Do­ho­vo­ru.

V naj­ne­patr­nej­šej mie­re sa tou­to od­po­ve­ďou ne­rie­ši otáz­ka, či je po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 spl­ne­ná aj pr­vá ma­te­riál­na pod­mien­ka pri­ja­teľ­nos­ti ob­me­dzenia ľud­ské­ho prá­va na súk­rom­ný ži­vot.

Spl­ne­nie tej­to pod­mien­ky vy­ply­nie z pries­ku­mu pod­mien­ky „ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“.

Pod­mien­ka „ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia“ zna­me­ná, že ani v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti to nej­de inak, ne­dá sa inak, ako ob­me­dziť ľud­ské prá­vo za úče­lom do­siah­nu­tia le­gi­tím­ne­ho zá­me­ru pod­ľa dru­hej ma­te­riál­nej pod­mien­ky člán­ku 8.

Dopl­nok k re­ži­mu nas­ta­ve­né­mu Do­ho­vo­rom

     Pod­mien­ky po­vin­né­ho oč­ko­va­nia nas­ta­ve­né Do­ho­vo­rom a ca­se-law Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va dopĺňa Re­zo­lú­cia­Parla­men­tné­ho zhro­maž­de­nia Ra­dy Euró­py č. 2361 (2021).

     Pod­ľa toh­to do­ku­men­tu štá­ty mu­sia za­bez­pe­čiť, aby ich ob­ča­nia bo­li in­for­mo­va­ní o tom, že vak­cí­ny nie sú po­vin­né, a že nik­to ne­bu­de pod po­li­tic­kým, so­ciál­nym či akým­koľ­vek iným nát­la­kom, aby sa dal oč­ko­vať, ak si to ne­že­lá (bod 7.3.1).

     Bod 7.3.2. uk­la­dá štá­tom, aby za­bez­pe­či­li, že nik­to ne­bu­de dis­kri­mi­no­va­ný pre­to, že nie je oč­ko­va­ný kvô­li po­ten­ciál­nym zdra­vot­ným ri­zi­kám či pre­to, že si to ne­že­lá.

     Bod 7.3.4 za­kla­dá štá­tom po­vin­nosť pos­ky­to­vať tran­spa­ren­tné in­for­má­cie o bez­peč­nos­ti a po­ten­ciál­nych ved­ľaj­ších účin­koch oč­ko­va­nia.

     Slo­ven­ská re­pub­li­ka up­lat­ňu­je Re­zo­lú­ciu č. 2361 (2021) pres­ne rov­na­ko, ako dbá na dodr­žia­va­nie vlas­tnej ús­ta­vy ale­bo me­dzi­ná­rod­ných do­ho­vo­rov.

     Jed­ným slo­vom, pre vlá­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a všet­ky jej po­rad­né or­gá­ny nič nie je dosť dob­ré. Vý­nim­ku ma­jú iba ich vlas­tné opat­re­nia. Tie sú zas dob­ré vždy.

In­šti­tu­cio­nál­ne za­bez­pe­če­nie bo­ja s CV19. 

Pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti sa za­čí­na napĺňať in­šti­tu­cio­nál­nym za­bez­pe­če­ním roz­ho­do­va­nia o za­ve­de­ní po­vin­né­ho oč­ko­va­nia.

Slo­ven­ská re­pub­li­ka zria­di­la in­šti­tú­cie na za­obe­ra­nie sa prob­le­ma­ti­kou CV19. Nie je zná­my po­čet ta­kých in­šti­tú­cií, ani či sú v nav­zá­jom hie­rar­chic­kom vzťa­hu ale­bo či sú ne­zá­vis­lé a per­so­nál­ne pre­po­je­né. Ústred­ná pan­de­mic­ká ko­mi­sia Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Kon­zí­lium od­bor­ní­kov. Kto­vie, aké ďal­šie in­šti­tú­cie. Exis­tu­jú v mi­mop­ráv­nom re­ži­me a v ano­nym­nom zlo­že­ní. Mas­mé­diá pri­ná­ša­jú nep­ra­vi­del­né spra­vo­daj­stvo o nad­chá­dza­jú­com za­sad­nu­tí a hlav­ne spra­vo­daj­stvo o opat­re­niach, kto­ré da­ný or­gán od­po­rú­čal pri­jať spo­lu s pres­ved­če­ním, že na­ria­ďu­je ich pri­ja­tie. Opat­re­nia potvr­dzu­je vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky s čas­tou kri­ti­kou elek­tro­nic­kých mas­mé­dií, ak vlá­da „do bod­ky“ nep­rij­me kaž­dé od­po­rú­ča­nie „od­bor­né­ho“ or­gá­nu. Ab­sen­cia práv­nej úp­ra­vy s jas­ný­mi kri­té­ria­mi vý­be­ru čle­nov od­bor­ných po­rad­ných or­gá­nov je vý­hod­ná pre zá­me­ry vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Neexis­tu­je po­žia­dav­ka ob­jek­tív­nos­ti a nes­tran­nos­ti od­bor­né­ho po­rad­né­ho or­gá­nu, ani po­žia­dav­ka ob­jek­tív­nos­ti a nes­tran­nos­ti čle­nov od­bor­né­ho po­rad­né­ho or­gá­nu.

     Nie sú iba anti­vaxery. Sú aj psy­cho­vaxery. Pa­to­lo­gic­kí prívr­žen­ci oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 za kaž­dú ce­nu, bez oh­ľa­du na nás­led­ky. Veď, ak nás­led­ky oč­ko­va­nia nas­ta­nú, pos­tih­nú ko­ho­si iné­ho. Az­da aj kde­si ďa­le­ko. Psy­cho­vaxerom pat­rí slo­vo dneš­ka vo vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky i v ra­doch  od­bor­ní­kov, kto­rý­mi sa ob­ko­le­su­je vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Ve­rej­né pre­zen­tá­cie oč­ko­va­nia a pri­jí­ma­né opat­re­nia sú pri­me­ra­né tej­to sku­toč­nos­ti.

     Oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 sa pred­sta­vu­je ve­rej­nos­ti ako ideál­ny pros­trie­dok v ne­vyh­nut­nom bo­ji pro­ti CO­VID-19. Ni­ja­ké ri­zi­ká. Iba čos­ko­ro zdra­vá po­pu­lá­cia a v nej zdra­vý kaž­dý jed­not­li­vec. Slo­bo­da ces­to­va­nia. Do­vo­len­ko­vé re­zor­ty prah­nú­ce po zá­stu­poch do­vo­len­ká­rov zo Slo­ven­ska. Ot­vo­re­né ka­viar­ne, te­loc­vič­ne, ba­zé­ny, koz­me­tic­ké sa­ló­ny. Ko­mun­izmus no­vé­ho ty­pu.

     So zá­pla­vou slov sa spá­ja­jú čud­né skut­ky.

Vo Ves­tní­ku vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­šla 27. de­cem­bra 2020 vy­hláš­ka č. 67, kto­rou sa na­ria­ďu­jú opat­re­nia pri oh­ro­ze­ní ve­rej­né­ho zdra­via k izo­lá­cii osôb po­zi­tív­nych na ocho­re­nie CO­VID-19 a ka­ran­té­ne osôb, kto­ré priš­li do úz­ke­ho kon­tak­tu s oso­bou po­zi­tív­nou na ocho­re­nie CO­VID-19. Oso­ba v izo­lá­cii ok­rem iné­ho dos­ta­la po­vin­nosť dodr­žia­vať prís­nu hy­gie­nu rúk a no­se­nie rú­šok (§ 2 ods. 4 písm. d/).

     Hlav­ný hy­gie­nik tou is­tou vy­hláš­kou č. 67 umož­nil vý­slov­ne ur­če­ným ús­tav­ným či­ni­te­ľom vy­ko­ná­vať prá­cu na pra­co­vis­ku, ak by svo­jou ab­sen­ciou na pra­co­vis­ku moh­li váž­ne oh­ro­ziť za­bez­pe­če­nie cho­du štá­tu. Nie ke­dy­koľ­vek, iba ak by váž­ne oh­ro­zil za­bez­pe­če­nie cho­du štá­tu, umož­nil hlav­ný hy­gie­nik prís­tup na pra­co­vis­ko pre­zi­den­tke SR, čle­nom vlá­dy SR, pos­lan­com Ná­rod­nej ra­dy SR, ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi a nie­koľ­kým ďal­ším fun­kcio­ná­rom, me­dzi ni­mi pred­se­do­vi Ústav­né­ho sú­du SR. Sud­com ús­tav­né­ho sú­du nie. Za­ují­ma­vou moh­la byť pred­sta­va hlav­né­ho hy­gie­ni­ka o prá­ci sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, keď­že tým po­byt na pra­co­vis­ku ne­po­vo­lil, no nik­to sa hlav­né­ho hy­gie­ni­ka nes­pý­tal, čo ho k to­mu ve­die.

     Ústav­ní či­ni­te­lia s prá­vom prís­tu­pu na pra­co­vis­ko ne­ma­li prís­tup k up­lat­ňo­va­niu ús­ta­vou zve­re­nej prá­vo­mo­ci ke­dy­koľ­vek. Tú sme­li up­lat­niť je­di­ne za dodr­ža­nia hlav­ným hy­gie­ni­kom ur­če­ných pod­mie­nok. K tým pat­ri­lo pou­ží­va­nie res­pi­rá­to­ru FFP2 bez vý­dy­cho­vé­ho ven­ti­lu ale­bo s je­ho prek­ry­tím chi­rur­gic­kým rúš­kom (§ 4 ods. 6 písm. a/) a pou­ží­va­nie ru­ka­víc (§ 4 ods. 6 písm. c/).

     Prís­tup pre­zi­den­tky Slo­ven­skej re­pub­li­ky do kan­ce­lá­rií v pre­zi­den­tskom pa­lá­ci bol jas­ný. Hlav­ný hy­gie­nik Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa ne­zao­be­ral pra­cov­ník­mi Kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta SR. Ro­zu­me­lo sa sa­mo se­bou, že mô­žu vstú­piť tam, kde sa zdr­žia­va pra­cu­jú­ca pre­zi­den­tka, ale­bo za ňou nes­me­li, le­bo ne­dos­ta­li prá­vo prís­tu­pu? V rov­na­kom pos­ta­ve­ní sa oci­tol per­so­nál Kan­ce­lá­rie Ná­rod­nej ra­dy SR ale­bo Kan­ce­lá­rie Ústav­né­ho sú­du SR. Ústav­nosť bo­la na Slo­ven­sku asi zne­fun­kčne­ná z ini­cia­tí­vy hlav­né­ho hy­gie­ni­ka.

Od­bor­ní­ci v služ­bách vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vnies­li do bo­ja pro­ti pan­dé­mií viac svoj­ráz­nych prí­ka­zov a zá­ka­zov. Nap­rík­lad k Via­no­ciam 2021 prip­ra­vi­li vy­hláš­ku Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva SR za­ka­zu­jú­cu ces­tu za ro­di­nou a do dru­hé­ho ok­re­su. No ly­žiarské stre­dis­ká moh­li zos­tať ot­vo­re­né. Ná­vod na inter­ne­te si s úp­ra­vou po­ra­dil: „Ak pôj­de­te do dru­hé­ho ok­re­su za ro­di­nou, zo­ber­te si ly­že a je to O. K.“

     Z hľa­dis­ka zod­po­ved­nos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky za po­ru­še­nie Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd pred ESĽP nie je pod­stat­né, či Do­ho­vor na Slo­ven­sku po­ru­ší vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo iný or­gán de iureale­bo de fac­tový­kon­nej mo­ci s prá­vo­mo­cou pri­jí­mať ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nia na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Vý­znam­ná je iba pod­po­ra, kto­rú od vlá­dy SR a jej jed­not­li­vých mi­nis­terstiev da­né or­gá­ny dos­tá­va­jú.

Po­žia­dav­ka ne­vyh­nut­nos­ti oč­ko­va­nia v reál­nom ča­se

     Pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia ľud­ské­ho prá­va v zá­uj­me ochra­ny zdra­via neim­pli­ku­je iba po­žia­dav­ku po­čet­nos­ti pos­ti­hu oby­va­teľ­stva ur­či­tým ocho­re­ním. Im­pli­ku­je aj po­žia­dav­ku ak­tuál­nos­ti bo­ja pro­ti ocho­re­niu. Účin­né po­vin­né oč­ko­va­nie ne­mož­no za­viesť ani pro­ti ocho­re­niu, kto­ré sa (mož­no) ude­je vo vzdia­le­nej bu­dúc­nos­ti, ani pro­ti ocho­re­niu, kto­ré pre­beh­lo v bliž­šej či dáv­nej­šej mi­nu­los­ti.

     Uzá­ko­ne­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 bo­lo na Slo­ven­sku dl­ho­do­bo prip­ra­vo­va­né. Bez oh­ľa­du na ko­lí­sa­nie sta­vu ocho­re­nia v slo­ven­skej po­pu­lá­cii. Ako prík­lad mô­že pos­lú­žiť vy­jad­re­nie pre­mié­ra E. He­ge­ra z 18. jú­na 2021:

„Pred­se­da vlá­dy Eduard He­ger si mys­lí, že nie je šťas­tné, ak sa po­li­ti­ci vy­jad­ru­jú ne­ga­tív­ne o vak­ci­ná­cii ako ta­kej. His­tó­ria pod­ľa je­ho slov jas­ne uká­za­la, že vak­cí­na „vy­pre­va­di­la“ už mno­hé ví­ru­sy. Uvie­dol to po­čas brí­fin­gu v ob­ci Širo­ké (ok­res Pre­šov), v kto­rej nav­ští­vil oč­ko­va­cie cen­trum. Pod­ľa ne­ho je dô­le­ži­té, aby aj ľu­dia, kto­rí sú ve­rej­né oso­by, ko­mu­ni­ko­va­li prav­di­vo a zro­zu­mi­teľ­ne vo­či ob­ča­nom.

     Pre­miér He­ger zá­ro­veň ubez­pe­čil, že všet­ky vak­cí­ny pou­ží­va­né na Slo­ven­sku sú bez­peč­né. „Vie­me, že by sme ne­do­vo­li­li, aby ne­ja­ká vak­cí­na, kto­rá nie je bez­peč­ná ale­bo účin­ná, bo­la uvoľ­ne­ná na slo­ven­ský trh. Všet­ky vak­cí­ny, kto­ré má­me, sú bez­peč­né, sú účin­né,“ poz­na­me­nal s tým, že je už na kaž­dom člo­ve­ku, akú vak­cí­nu si vy­be­rie. „Pre nás bo­lo dô­le­ži­té za­bez­pe­čiť dos­tup­nosť miest, byť blíz­ko k ľu­ďom, to ro­bí­me a to je úlo­ha štá­tu,“ do­dal.“

(https://www.parlamentnelisty.sk/arena/437813/heger-nie-je-stastne-ak-sa-politici-vyjadruju-negativne-o-vakcinacii/)

     Úlo­ha štá­tu je šir­šia ako sa naz­dá­va pre­miér. Nes­to­tož­ňu­je sa iba so za­bez­pe­če­ním dos­tup­ných miest, kde sa mož­no pod­ro­biť oč­ko­va­niu. Pred­se­da vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo vy­jad­re­ní abstra­ho­val od Re­zo­lú­cie Parla­men­tné­ho zhro­maž­de­nia Ra­dy Euró­py č. 2361 (2021) uk­la­da­jú­cej člen­ským štá­tom, a te­da aj Slo­ven­sku, po­vin­nosť za­bez­pe­čiť, že nik­to ne­bu­de pod po­li­tic­kým, so­ciál­nym, či iným nát­la­kom, aby sa dal oč­ko­vať, ak si to ne­že­lá. Nie „je  na kaž­dom člo­ve­ku, akú vak­cí­nu si vy­be­rie,“ pre­to­že kaž­dý člo­vek má prá­vo roz­hod­núť sa, že sa ne­dá oč­ko­vať, a pre­to kaž­dú vak­cí­nu mô­že od­miet­nuť.

     Pre­miér He­ger sa v ťa­že­ní za oč­ko­va­nie pre­zen­to­val poz­nat­kom „His­tó­ria jas­ne uká­za­la, že vak­cí­na „vy­pre­va­di­la“ už mno­hé ví­ru­sy.“

     Osýp­ky, zá­škrt, čier­ny ka­šeľ – to sú cho­ro­by, kto­rý­mi dnes netr­pí­me vďa­ka oč­ko­va­niu. Oč­ko­va­nie do­kon­ca úpl­ne vy­hla­di­lo ví­rus pra­vých kiah­ní. Vak­cí­ny pro­ti tým­to ocho­re­niam sa vy­ví­ja­li jed­no – dve de­sať­ro­čia, do­kiaľ s ni­mi za­ča­li oč­ko­vať. Krok za kro­kom sa ove­ro­va­li ich vlas­tnos­ti a ved­ľaj­šie účin­ky. Vak­cí­ny pro­ti CO­VID-19 rov­no­cen­ným tes­to­va­ním nep­reš­li. Ich dl­ho­do­bé účin­ky sú nez­ná­me. Mno­hé ďal­šie účin­ky tiež nie. Mie­ra oh­ro­ze­nia vak­cí­na­mi pro­ti CO­VID-19 je iná, ako oh­ro­ze­nie všet­ký­mi iný­mi vak­cí­na­mi pro­ti všet­kým iným pre­nos­ným ocho­re­niam. Ci­to­va­né vy­jad­re­nie pred­se­du vlá­dy je buď dô­ka­zom nez­na­los­ti a ne­po­ro­zu­me­nia pod­sta­te prob­lé­mu, o kto­rom sa vy­jad­ril, ale­bo je dô­ka­zom zlé­ho úmys­lu a zá­ro­veň dô­ka­zom, že pred­se­da vlá­dy SR chcel ale­bo bol uz­ro­zu­me­ný s uj­ma­mi na zdra­ví, kto­ré po vak­ci­ná­cii pos­tih­nú všet­kých oby­va­te­ľov Slo­ven­skej re­pub­li­ky doh­na­ných k oč­ko­va­niu.

     Vy­jad­re­nie pred­se­du vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky v oč­ko­va­com cen­tre ob­ce Širo­ké ne­bo­lo spon­tán­ne. Bo­lo vop­red prip­ra­ve­né, čo je cel­kom nes­ku­toč­né, ak si uve­do­mí­me, ako bo­lo prip­ra­ve­né po ob­sa­ho­vej strán­ke. Má po­va­hu dô­ka­zu, a to dô­ka­zu pro­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Preu­ka­zu­je neod­bor­nosť na če­le vý­kon­nej mo­ci, jej ig­no­rá­ciu me­dzi­ná­rod­ných do­ku­men­tov zá­väz­ných pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku z ti­tu­lu člen­stva v Ra­de Euró­py, ako aj úmy­sel nú­tiť oby­va­te­ľov Slo­ven­skej re­pub­li­ky do oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 vak­cí­na­mi vy­dá­va­ný­mi za bez­peč­né na­priek ich me­dzi­ná­rod­ne potvr­de­ným ved­ľaj­ším účin­kom, o kto­rých niet ro­zum­né­ho dô­vo­du pred­pok­la­dať, že na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale­bo na oby­va­te­ľov Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­pô­so­bia ale­bo pô­so­bia inak, po­zi­tív­nej­šie a me­nej škod­li­vo, či s iný­mi ved­ľaj­ší­mi účin­ka­mi v po­rov­na­ní s ved­ľaj­ší­mi účin­ka­mi v za­hra­ni­čí.

Mož­no za­viesť po­vin­né oč­ko­va­nie ako po­kus na člo­ve­ku?

In­šti­tu­cio­nál­nym za­bez­pe­če­ním sa za­čí­na sé­ria otá­zok pod­stat­ných pre roz­hod­nu­tie, ako je spl­ne­ná pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia ľud­ské­ho prá­va na súk­ro­mie z ti­tu­lu za­ve­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 na Slo­ven­sku.

Oč­ko­va­cie lát­ky pro­ti CO­VID-19, všet­ky, kto­ré sú v sú­čas­nos­ti zná­me a po­vo­le­né na po­dá­va­nie for­mou vpra­ve­nia do ľud­ské­ho te­la me­tó­dou vak­ci­ná­cie, sú do­siaľ po­vo­le­né prís­luš­ný­mi or­gán­mi Európ­skej únie (EMA) pre po­dá­va­nie v člen­ských štá­toch Európ­skej únie v pod­mie­neč­nom re­ži­me. O re­gis­trá­ciu mô­žu veľ­mi rých­lo prísť „ak ne­bu­dú ro­biť dob­ro­tu“.

Po­dá­va­nie pod­mie­neč­ne schvá­le­ných oč­ko­va­cích lá­tok sa de­je v po­kus­nom re­ži­me. To spon­tán­ne vy­tvá­ra pre­ce­den­tnú otáz­ku pre po­sú­de­nie, či je spl­ne­ná pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti pre us­ta­no­ve­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu expe­ri­men­tál­nou vak­cí­nou.

Je mož­né ur­čiť práv­nu po­vin­nosť dať sa za­oč­ko­vať po­kus­nou vak­cí­nou? Inak aj, je mož­né člo­ve­ku ulo­žiť práv­nu po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­ku­su na člo­ve­ku?

Zdá sa, že ide o otáz­ku, na kto­rej sa hľa­da­nie ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­vin­ným oč­ko­va­ním pod­ľa člán­ku 8 Do­ho­vo­ru kon­čí. Prí­pad­ná klad­ná od­po­veď má zá­vrat­ný úči­nok na lik­vi­dá­ciu pod­mie­nok po­ku­su na člo­ve­ku, de fac­to lik­vi­du­je ce­lý me­dzi­ná­rod­ný sys­tém ochra­ny pred po­ku­som na člo­ve­ku. Tá­to okol­nosť sa­ma ose­be je zá­važ­nej­šia, ako oh­ro­ze­nie ľud­stva pan­dé­miou CO­VID-19. Umož­ne­ním po­vin­né­ho oč­ko­va­nia expe­ri­men­tál­ne ove­ro­va­ný­mi vak­cí­na­mi s nez­ná­my­mi dl­ho­do­bý­mi účin­ka­mi by zna­me­na­la up­red­nos­tne­nie me­nej vý­znam­né­ho zá­uj­mu pred vý­znam­nej­ším spo­lo­čen­ským zá­uj­mom. To všet­ko bez iden­ti­fi­ká­cie hma­ta­teľ­né­ho zá­uj­mu, kvô­li kto­ré­mu by sa to ma­lo udiať.

Ta­ký krok si sot­va mož­no pred­sta­viť bez pred­chá­dza­jú­ce­ho zru­še­nia Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a dôs­toj­nos­ti člo­ve­ka v sú­vis­los­ti s ap­li­ká­ciou bio­ló­gie a me­di­cí­ny (Do­ho­vor o ľud­ských prá­vach a bio­me­di­cí­ne (ozná­me­nie Mi­nis­ter­stva za­hra­nič­ných ve­cí Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 40/2000 Z. z. Ten­to do­ho­vor up­ra­vu­je pod­mien­ky po­ku­su na člo­ve­ku v Ka­pi­to­le V. Vo vzťa­hu k mR­NA vak­cí­nam sú asi re­le­van­tné aj us­ta­no­ve­nia Ka­pi­to­ly IV.

Za pred­pok­la­du, že na­priek všet­ké­mu skôr uve­de­né­mu by sa v Ra­de Euró­py po­da­ri­lo náj­sť zá­ujem, kvô­li kto­ré­mu by ESĽP uz­nal ne­vyh­nut­nosť uzá­ko­ne­nia po­vin­nos­ti ľud­skej by­tos­ti pod­ro­biť sa po­ku­su na člo­ve­ku, ako aj za pred­pok­la­du, že ESĽP by nech­cel vi­dieť, že pod­ro­be­nie sa po­kus­ne ove­ro­va­nej vak­cí­ne sa za­vá­dza for­mou práv­nej po­vin­nos­ti, po­tom by sa pri hod­no­te­ní spl­ne­nia pod­mien­ky ne­vyh­nut­nos­ti za­ve­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 mu­se­la dos­tať do pop­re­dia ďal­šia otáz­ka.

Celý článok TU.

Autor: Doc. JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc. – eme­rit­ný sud­ca Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky

Zdroj: pravnelisty.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)