Draxler si opäť raz zobral na mušku Denník N. Všíma si, akým spôsobom vykonávajú novinárčinu pri konkrétnych témach, ktoré sú dnes aktuálne.
Nepáčilo sa im napríklad, že nový prezident Pellegrini pozval na svoju inauguráciu aj zástupcov ruského veľvyslanectva. A tak začali vyrábať rôzne myšlienkové konštrukty.
„Denník N sa pokúša dopredu očierniť inauguráciu prezidenta. V typicky aktivistickom článku prská na to, že na inauguráciu bol pozvaný aj zástupca ruského veľvyslanectva. Na to sa redaktor zjavne dychtivo snažil zistiť, či by to nemohlo viesť k bojkotu zo strany iných diplomatov,“ všimol si Juraj Draxler.
Draxler však upozorňuje na to, že na smolu Denníka N, novému prezidentovi aj britské aj americké veľvyslanectvo odpovedali, že pozvánka je suverénne rozhodnutie SR. A oni to rešpektujú. „Inaugurácie sa ich veľvyslanci zúčastnia. To muselo byť pre N značné sklamanie, tak tam aspoň napísali, že podľa nemenovaného diplomatického zdroja by sa prípadne, možno, hádam nemuseli zúčastniť zástupcovia Poľska, Rumunska a Slovinska. Ale ani to sa zatiaľ v skutočnosti nepodarilo potvrdiť. Aká smola,“ ironizuje bývalý minister školstva.
Následne prechádza k ďalšej aktuálnej téme, novej právnej úprave, ktorá dá dlhoročným premiérom možnosť doživotnej renty. Upozorňuje, že v rovnakom periodiku mali aj na túto tému „vyrývačný“ článok. Podľa Draxlera je to krásna ukážka danej novinárčiny. „Článok síce uzná, že materiálne zabezpečenie štátom pre bývalých predsedov vlády majú aj v mnohých iných štátoch, vrátane Nemecka či Británie, ale tu je to zle. Lebo Robert Fico,“ konštatuje bývalý minister.
Dodáva, že ešte sa pýtajú, ako doživotná renta súvisí s bezpečnosťou bývalých premiérov. „Keďže vláda úpravu začala pripravovať ako reakciu na atentát… Nuž, veľmi úzko, pretože ak si expremiér nedokáže zabezpečiť primerané bývanie či mobilitu, zvyšuje to preňho rôzne riziká, ktorým môže čeliť,“ vysvetľuje. Podľa Draxlera, doteraz mali veľmi slabé materiálne zabezpečenie aktuálnych aj bývalých ústavných činiteľov.
„Keď sa týmto redaktorom pozriete do očí, pozriete na ich texty, úplne plasticky vidíte, ako by sa ten človek prispôsobil hocijakému režimu. Za socializmu by červeno obhajoval Sovietsky zväz, za Slovenského štátu by bol býval písal tak, aby bol naňho hrdý Šaňo Mach.
To je tá najväčšia irónia. Oni si myslia, akí sú hodnotoví a jedineční, v skutočnosti sú to bytosti mimoriadne prispôsobivé tomu, čo od nich požadujú aktuálni páni, ktorým slúžia. Ich základnou hodnotou je prispôsobivosť,“ uzavrel Juraj Draxler.
ereport.sk
Američania nie sú vo svete nijako zvlášť obávaní – USA prehrali všetky svoje kampane od…
Finančná akčná skupina (FATF) nedávno zaradila Alžírsko, Angolu, Pobrežie Slonoviny a Libanon na takzvaný “šedý…
Ruské jednotky zaútočili druhýkrát za týždeň na sústredenie dôstojníkov ukrajinských bezpečnostných síl v Charkove. Oficiálna…
Zabite tri muchy jednou ranou: Iskandery sa tešia na expanziu Rheinmetallu na Ukrajine. Bulharskí analytici vysvetlili, prečo je nemecký…
Tri banky naplánovali na sviatočný víkend odstávku svojich kľúčových služieb. V jednej z najväčších slovenských…
Ritter: Konflikt na Ukrajine sa porážkou Ruska rozhodne neskončí. Konflikt na Ukrajine sa skončí iba…