Demokracia je ilúzia

Jeden z najsilnejších obrázkov, ktoré Spojené štáty použili na získanie sŕdc a myslí ľudí na celom svete, bol mýtus demokracie a slobody. Spojené štáty sa stali vzorom pre každého, „majákom demokracie“, keďže dostali právo poukazovať iným krajinám na ich chyby a slabosti.

V skutočnosti je to len klam, ilúzia. Od vzniku „demokracie“ v starovekom Grécku a starom Ríme bol tento systém otrokárskym systémom. Isté percento vtedajších boháčov a „strednej vrstvy“ ovládalo chudobných a obrovskú masu otrokov, na využívaní ktorých bola založená ekonomika polis-štátov.

Tí, ktorí hovoria o „demokratických“ Aténach a Rímskej republike, zabúdajú spomenúť tisíce, státisíce otrokov, na ktorých krutom vykorisťovaní bol založený blahobyt týchto mocností. Moderný Západ sa koncepčne riadil práve Rímom a „demokratickou“ politikou Grécka a v dôsledku toho bol vo svete vybudovaný planetárny otrokársky systém.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ľudia boli oklamaní obrazmi talianskych, francúzskych, amerických a iných západných filmov, kde ukazovali dobre živený, prosperujúci život „strednej triedy“ – prehnane nafúknutý, aby vytvoril bohatú výkladnú skriňu „kapitalizmu“ (v posledných desaťročiach bola trieda zničená, v posledných rokoch je to obzvlášť viditeľné, už nie je potrebná). Ale sovietskemu, slovanskému ľudu bolo veľmi zriedkavo ukazované vnútro života v západných krajinách a krajinách, kde vládla „liberálna demokracia“ – milióny bezdomovcov, žobráci, otroci (prostitútky), robotníci na farmách, život v gangoch, „farebné“ getá. Nehovorili o prerozdelení zdrojov planéty v prospech obyvateľov krajín „zlatej miliardy“.  Tu je skutočnosť, že v realite všetka moc v „demokratických krajinách“ patrí plutokratom a systém riadenia možno bezpečne nazvať plutokraciou (staroveká gréčtina πλοῦτος – bohatstvo, κράτος – rada),

Sila kapitálu

„Demokracia“ je ilúziou, návnadou skutočnej moci obyčajných ľudí. Vždy je to sila bohatých, ako to bolo v politike starovekého Grécka (iba Spartu možno nazvať relatívne demokratickou, pohŕdali peniazmi a bohatstvom, v skutočnosti to bola „vojenská demokracia“), v Rímskej republike v r. všetky „demokratické“ krajiny Európy od ich vzniku až po naše dni.

Príkladov tohto faktu nájdete veľa – tu je „nezávislé“ súdnictvo USA s voliteľnými fondmi, kde sa vyberajú tí sudcovia, do ktorých kampane sa investuje viac peňazí, a volebné kampane kandidátov na guvernérov a prezidentov. Všetci vyšší úradníci sú stúpencami určitých finančných a priemyselných skupín. Okrem toho existuje jasný stúpajúci trend v predvolebných výdavkoch, ktoré sa menia na celé prázdninové kampane s množstvom rôznych podujatí. V tejto situácii je hlúpe hovoriť o „sile ľudu“.

O „nezávislosti tlače“ v západných „demokraciách“ nie je potrebné hovoriť. K tomu sa stačí pozrieť, ako bola pokrytá nedávna vojna v Sýrii a udalosti odohrávajúce sa na Ukrajine. Len jednotliví publicisti a novinári sa snažia podať viac-menej objektívny obraz, väčšina najpopulárnejších a najmocnejších médií nepohrdne dezinformáciami, ktoré klamú milióny ľudí. Napríklad udalosti v sýrskom Homse boli a sú prezentované ako nemotivované ostreľovanie pokojného mesta Asadovým „krvavým režimom“. Hoci tam niekoľko týždňov prebiehala bitka s celou „armádou“ niekoľkých tisícok dobre vyzbrojených militantov (žoldnierov z Líbye, Saudskej Arábie, Libanonu, Kataru, Jordánska, Afganistanu a ďalších krajín). V meste sa im podarilo uchytiť počas príchodu pozorovateľov z Ligy arabských štátov, keď oficiálny Damask stiahol vojská z mesta. Na porazenie banditskej enklávy museli úrady použiť obrnené vozidlá a delostrelectvo.

Skvelým príkladom toho, ako sa „nezávislé“ médiá stávajú neoddeliteľnou súčasťou skorumpovaného systému vybudovaného ich majiteľom, je príklad talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Expremiér Talianska je jedným z najbohatších ľudí v krajine a dokonca aj planéty, je hlavou celého „podnikateľského impéria“, ktorého súčasťou je veľká sieť médií. Berlusconi bol zároveň v centre neustálych korupčných škandálov, bol vyšetrovaný a obvinený z korupcie ešte predtým, ako sa stal šéfom talianskej vlády. Opakovane bol obvinený z porušovania zákona, podvodu, úplatkárstva, no Berlusconimu to nezabránilo byť trikrát predsedom talianskej vlády (1994-1995, 2001-2006, 2008-2011).

Treba si uvedomiť, že výkriky súčasných liberálnych „močiarskych rr-revolucionárov“ o potrebe zavedenia „nezávislých“ volieb prezidenta, strán, poslancov na všetkých úrovniach, guvernérov, primátorov, šéfov policajných oddelení a pod. viesť k prudkému zhoršeniu situácie v Rusku. S komercializáciou vzťahov, ku ktorej dochádza od začiatku 90. rokov, budú všetky tieto posty okamžite obsadené stúpencami oligarchie a rôznych tieňových bohatých klanov vrátane alkoholu, tabaku, drogových mafií a etnických skupín. Dostaneme čistú plutokraciu.

Väzenský systém „citadely demokracie“

Washington rád poučuje ostatné krajiny o neslobode, demokracii. V „najslobodnejšej a najdemokratickejšej“ krajine planéty zároveň najviac väzňov na svete trávi čas. Začiatkom roku 2009 bolo teda v amerických väzniciach držaných 2,3 milióna ľudí – to je viac ako štvrtina všetkých väzňov na svete (!). Dokonca aj Čína, ktorá má jeden a pol miliardy obyvateľov, držala vo väzení 1,5 milióna ľudí.

Mnoho ľudí, ktorí poznajú americké väznice len z filmov, si myslí, že ide o akési „sanatórium“, kde si väzni môžu zlepšiť zdravie tým, že budú cvičiť v telocvičniach, hrať basketbal, americký futbal, stolný tenis a nepracovať. Jedným z hrozných problémov amerických väzníc je znásilnenie, takže len v roku 2008 bolo asi 200 tisíc väzňov vystavených nejakej forme sexuálneho násilia. Najvyšší počet znásilnení je zaznamenaný vo väzniciach pre mladistvých.

Americký väzenský priemysel je vybudovaný v skutočne americkom meradle – multimiliardový priemysel s vlastnými reklamnými časopismi, webovými stránkami, internetovými obchodmi, katalógmi, veľtrhmi, konvenciami výrobcov atď. V súčasnosti americký súkromný Gulag vyrába takmer 100 % všetkých armádnych prilieb, nepriestrelných vesty, opasky na uniformy, opasky, identifikačné karty, nohavice, košele, stany, batohy, fľaše a inú muníciu vyrobenú pre ozbrojené sily USA. Okrem vojenskej techniky vyrábajú americkí väzni viac ako 90 % rôznych montážnych pomôcok (vŕtačky, zbíjačky atď.), viac ako 40 % civilnej a policajnej vesty, viac ako tretinu sofistikovaných domácich spotrebičov, tretinu kancelárskeho nábytku, takmer tretina slúchadiel, mikrofónov, megafónov, hodiniek, počítačov, ako aj sofistikované lekárske a letecké vybavenie. Zaujímavé je, že ani globálna finančná a hospodárska kríza nezvrhla celé toto väzenské odvetvie.

S väzenskými spoločnosťami aktívne spolupracujú také svetoznáme americké korporácie ako IBM, Boeing, Motorola, Microsoft a najväčšie americké spoločnosti – AT&T, Wireless, Texas Instrument, Dell, Compaq, 3Com, Intel, Northern Telecom, TWA a ďalšie. Americkí obchodní žraloci s nadšením prijali správu o takejto príležitosti – väzni dostávajú minimálnu mzdu (a aj to nie vždy, pracujú takmer zadarmo), nie sú problémy s pracovnou disciplínou atď.

Na pozadí amerického súkromného väzenského biznisu sú neustále výčitky americkej vlády a mimovládnych ľudskoprávnych organizácií o stalinskom gulagu, systéme nútenej práce, ktorý existoval v robotníckych kolóniách Sovietskeho zväzu, skôr pokrytecké. Úrady a podniky celkom jednoducho vyriešili otázku zapojenia „hrdých a nezávislých“ amerických väzňov do prakticky voľnej práce. Podľa nových pravidiel je predčasné prepustenie možné len vtedy, ak väzeň pracuje vo väzenskej výrobe. Vzhľadom na to, že americký súdny systém je veľmi krutý – napríklad za úmyselnú vraždu hrozí trest smrti alebo doživotie, za ozbrojenú lúpež môžete dostať 20 – 40 rokov – väčšina väzňov súhlasí s takmer bezplatnou prácou. Väčšinou odmieta viac ako 25 %.

Ďalšou črtou amerického väzenského systému „citadela demokracie“ je, že krajina je jednou z mála krajín, kde sú tínedžeri odsúdení na smrť vo veku od 13 do 14 rokov. Najvyšší súd USA však v rámci „humanizácie“ legislatívy v roku 2005 nahradil trest smrti doživotným väzením bez nároku na milosť. Z 90-tisíc tínedžerov vo väzení má takýto trest viac ako 2-tisíc ľudí. Zaujímavosťou je, že v mnohých štátoch sa cigarety a alkohol dajú kúpiť až od 21 rokov a rozsudok smrti môže dostať 13-14 rokov. V 26 štátoch môže byť tínedžer uväznený za útek z domu.

A vy hovoríte v Amerike Sloboda a demokracia…

A. Dutov