Čo si asi myslí bohyňa spravodlivosti o holuboch a vrabcoch

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR Mar­ce­la Ko­so­vá o zmenách v justícii, novej súdnej mape a prečo boli odborníci – sudcovia proti.

„Plán ob­no­vy nie je osem­sto strán práz­dnych sľu­bov, pre­mie­ňa­me ho­lu­by na stre­che, na ho­lu­by v hrs­ti.“ Eduard He­ger.

Naj­skôr si oz­rej­mí­me, čo nám ho­vo­rí prís­lo­vie “Lep­ší vra­bec v hrs­ti ako ho­lub na stre­che”, a po­tom sa po­ve­nu­je­me to­mu, či sku­toč­ne má­me v hrs­ti jus­tič­né­ho ho­lu­ba ale­bo nám ule­tel aj  vra­bec aj ho­lub, a my sme spad­li zo stre­chy na zem.

Ide o kon­šta­to­va­nie, že nie­ke­dy je lep­šie us­po­ko­jiť sa s má­lom, ako sa pla­ho­čiť za nie­čím ne­do­siah­nu­teľ­ným až ilu­zór­nym. Na­bá­da nás to zá­ro­veň aj k ur­či­tej opatr­nos­ti pri de­fi­no­va­ní cie­ľov aj spô­so­bov, ako ich do­siah­nuť. Pri la­pa­ní ho­lu­bov a príl­iš­nej sna­he ich mať v hrs­ti za kaž­dú ce­nu mô­že­me to­tiž stra­tiť ove­ľa viac, ako zís­kať. Ho­lub je (pre)lie­ta­vec, ne­má te­da, na roz­diel od ľu­dí, žia­den prob­lém vy­le­tieť na akú­koľ­vek stre­chu a neh­ro­zí mu, že z nej spad­ne.Člo­vek však pri je­ho na­há­ňa­ní mô­že ľah­ko spad­núť na tvr­dú zem. Dô­le­ži­té je nap­rík­lad, aký typ stre­chy z hľa­dis­ka jej sklo­nu, a te­da mož­ných ne­ga­tív­nych nás­led­kov pre člo­ve­ka, si na­mi la­pa­ný ho­lub vy­be­rie. Mô­že ísť o šik­mú stre­chu ale aj o stre­chu str­mú, stre­chu val­bo­vú, pul­to­vú či man­zar­do­vú.Nie bez vý­zna­mu je aj sku­toč­nosť, či ide o ho­lu­ba do­má­ce­ho ale­bo di­vé­ho, te­da, ako bu­de spô­so­bi­lý sprá­vať sa v za­ja­tí na­šej hrs­ti. Ale­bo do­kon­ca mô­že ísť o zdi­ve­né­ho ho­lu­ba do­má­ce­ho, kto­rý je po­va­žo­va­ný za škod­cu.

Dáv­no som ne­vi­de­la žiad­ne­ho po­li­ti­ka  tak sa te­šiť, ako mi­nis­ter­ku spra­vod­li­vos­ti po hla­so­va­ní v parla­men­te a no­vej súd­nej ma­pe. A za­ujal ma aj jej vý­rok, že na to­to sme mno­hí ča­ka­li de­siat­ky ro­kov. Mu­sím pa­ni mi­nis­ter­ku skla­mať. Ne­pat­rím me­dzi tú­to časť vy­tr­va­lo ča­ka­jú­cej po­pu­lá­cie, kto­rej ko­neč­ne od­ľah­lo, a má sa dô­vod te­šiť spo­lu sňou. Ho­ci aj dnes v jed­nom roz­hla­so­vom vy­sie­la­ní uvied­la, že nie je prav­da, že väč­ši­na sud­cov je pro­ti. Sud­co­via sú za. Do­vo­lím si pri­po­me­núť, súh­las s ma­pou pod­pí­sal je­den.

Ako to všet­ko za­ča­lo.

Vy­ne­chám fak­ty, kto­ré sa tý­ka­jú ka­tas­tro­fál­ne­ho kri­ve­nia le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su od po­čiat­ku až do­te­raz a ig­no­ro­va­nia všet­kých od­bor­ných a vec­ných ar­gu­men­tov.

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti pri pred­lo­že­ní no­vej súd­nej ma­py úpl­ne na za­čiat­ku, te­da vo ver­zii, pod­ľa kto­rej ma­li zos­tať tri kraj­ské sú­dy a zru­še­ných ma­lo byt neú­re­kom ok­res­ných sú­dov, neoch­vej­ne opa­ko­va­ne tvr­di­la, že to­to je je­di­ná ces­ta. Tak­to to vraj chcú sud­co­via už od ro­ku 2017, tak­to to chce CE­PEJ, tak­to to vy­chá­dza z množ­stva dát, vrá­ta­ne ná­re­čí pos­po­li­té­ho ľu­du. Bo­la si úpl­ne is­tá aj v ča­so­vých rám­coch, všet­ko sa stih­ne a ma­pa bu­de tak oko­lo mar­ca 2021 na sve­te a schvá­le­ná. Ubez­pe­či­la ma o tom osob­ne v jed­nej roz­hla­so­vej re­lá­cii, kde sme sa stret­li v de­ba­te v ja­nuá­ri 2021.Le­bo tre­ba špe­cia­li­zá­ciu.Kto­rá sa mi­mo­cho­dom pod­ľa jej návr­hu ma­la do­siah­nuť je­di­ne tak, že sa zru­ší tam kde je, a vy­tvo­rí sa tam, kde nie je. Do­kon­ca sme sa doz­ve­de­li z mé­dií, že šéf­ka pos­la­nec­ké­ho klu­bu te­raj­šej do­mov­skej po­li­tic­kej stra­ny pa­ni mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti po­ve­da­la, že špe­cia­li­zá­ciu tre­ba a niek­to­rí sud­co­via sa bu­dú mu­sieť “rek­va­li­fi­ko­vať”. „Je­di­ná ces­ta“ nep­ri­pus­ti­la žiad­nu od­boč­ku. Pria­my smer za ús­pe­chom.  A naj­lep­šie sa sud­ca špe­cia­li­zu­je, keď za­ho­dí ro­ky praxe v jed­nom od­vet­ví prá­vaa za­čne sa za­účať v úpl­ne inom od­vet­ví. Od za­čiat­ku, roz­ho­du­júc zá­ro­veň svo­je sta­ré spi­sy v pô­vod­nej ob­las­ti. 

Rok schvá­le­nia ma­py pa­ni mi­nis­ter­ke sí­ce ne­vy­šiel, vy­šla as­poň jar. A od­boč­ky sa naš­li a bo­lo ich fakt dosť. Tam, kde od­bor­né ar­gu­men­ty nep­re­nik­li, pre­nik­li tie po­li­tic­ké a fi­nan­čné. Ce­lé to­to má napl­no a ply­nu­le fun­go­vať od 01.01.2023.

Ako to do­pad­lo.

Os­ta­lo nám kraj­ských sú­dov osem, žiad­na re­duk­cia. Koľ­ko sme si pri­tom vy­po­ču­li in­vek­tív, keď sme rok a pol neú­nav­ne ar­gu­men­to­va­li, že nik­dy z ni­čo­ho ne­vyp­lý­va­lo ani ne­vyp­lý­va, aby sa zru­šil kto­rý­koľ­vek kraj­ský súd. Pre­ha­dzo­va­li sa za ten rok a pol ho­re do­le po ce­lej re­pub­li­ke. A vždy to bo­la tá správ­na ces­ta a bo­lo to kľú­čo­vé. V zá­ve­re sa za­bud­lo aj na tvr­de­nie pa­ni mi­nis­ter­ky, že v Bra­tis­la­ve NEMÔŽE byť od­vo­la­cí súd, le­bo tých sú­dov má hlav­né mes­to až príl­iš. Asi sa pre­po­čí­ta­la, le­bo nám tu vy­tvo­ri­la eš­te je­den súd na­vy­še. Správ­ny súd. Nie­čo z tých pe­ňa­zí pred­sa pos­ta­viť tre­ba.A za­bud­lo sa aj na to, že bo­lo tre­ba re­du­ko­vať kraj­ské sú­dy aj pre­to, le­bo ich tu ume­lo vy­tvo­ril Me­čiar. De­tail, že ma­li os­tať prá­ve tie, kto­ré vy­tvo­ril, bol pre­hlia­da­ný. V Bra­tis­la­ve sa vy­tvo­ri­li šty­ri mes­tské sú­dy. Trest­ný, ci­vil­ný, ob­chod­ný a po­ru­čen­ský. Bu­de za­ují­ma­vé, kam sa pres­ťa­hu­jú nap­rík­lad všet­ci ci­vil­ní sud­co­via, žiad­na súd­na bu­do­va pre ich po­čet a pod­por­ný per­so­nál nie je dosť veľ­ká. Tu asi prí­de na rad pa­ni mi­nis­ter­kou vy­tú­že­ná veľ­ká mo­der­ná pres­kle­ná bu­do­va, kto­rú bu­de sta­vať.Dov­te­dy ne­viem.

Čo všet­ko sa mu­sí (“sa mu­sí” ro­zu­mej pred­se­do­via sú­dov a sud­co­via, nie pa­ni mi­nis­ter­ka) stih­núť uro­biť, aby nap­rík­lad mes­tské sú­dy o osem me­sia­cov fun­go­va­li napl­no tak, že  bu­dú ove­ľa rých­lej­šie, kva­lit­nej­šie, aby ob­čan, o kto­ré­ho tu mi­mo­cho­dom ce­lý čas ide, mal roz­hod­nu­tie ove­ľa skôr, ako to­mu bo­lo do­po­siaľ.

Poď­me si to te­da zhr­núť.

Fun­kčné ob­do­bie pred­se­dov te­raj­ších ok­res­ných bra­tis­lav­ských sú­dov up­ly­nie 31. de­cem­bra 2022. Ten­to ak­tuál­ny pred­se­da ok­res­né­ho sú­du /ani je­den z nich so zme­nou sú­dov v bra­tis­lav­skom kra­ji ne­súh­la­sil/ pri­tom má pre­ro­ko­vať návrh no­vé­ho rozvr­hu prá­ce mes­tské­ho sú­du /kto­rý eš­te neexis­tu­je/ do 15. no­vem­bra 2022 so sud­ca­mi sú­dov /vraj pod­ľa od­se­ku 5 pa­rag­ra­fu, kto­rý eš­te tiež neexis­tu­je, as­poň v ča­se pí­sa­nia toh­to člán­ku zve­rej­ne­ný ne­bol/.Pred­pok­la­daj­me te­da, že to má pre­ro­ko­vať s tý­mi, kto­rí bu­dú pra­co­vať nap­rík­lad na Mes­tskom sú­de Bra­tis­la­va I, te­da so všet­ký­mi, kto­rí bu­dú ro­biť tres­tné ve­ci. Vô­bec však ne­tu­ší, kto­rí to bu­dú, koľ­ko ich bu­de, a ne­má k nim ak­tuál­ne ani žiad­ne kom­pe­ten­cie, ne­vie, koľ­ko bu­de mať k dis­po­zí­cii po­jed­ná­va­cích mies­tnos­tí a kde, ne­vie, koľ­ko ad­mi­nis­tra­tív­ne­ho per­so­ná­lu prej­de na ten­to no­vý súd, koľ­ko vy­šších súd­nych úrad­ní­kov. Ne­vie, ako bu­dú ozna­če­né jed­not­li­vé súd­ne od­de­le­nia. Ne­vie nič. A ne­má to od­kiaľ ve­dieť, ne­vie to to­tiž nik­to.

Rozvrh prá­ce mu­sí ok­rem to­ho ob­sa­ho­vať aj spô­sob a pod­mien­ky vy­ko­na­nia je­ho zmien z dô­vo­du vý­raz­ných roz­die­lov v pra­cov­nom za­ťa­že­ní sud­cov a po­ve­re­ných za­mes­tnan­cov sú­dov.A pred­stav­me si eš­te si­tuáciu, že sám pred­se­da sú­du nie je ani sud­com v ob­las­ti, v kto­rej ta­kým­to spô­so­bom mu­sí prip­ra­viť rozvrh prá­ce. Tak­to prip­ra­ve­ný rozvrh prá­ce má vy­dať do 15. de­cem­bra 2022. Rozvrh prá­ce sa má vy­tvo­riť bez spolu­prá­ce sud­cov­skej ra­dy, kto­rá eš­te z po­cho­pi­teľ­ných dô­vo­dov ne­mô­že byť vy­kreo­va­ná. Sud­cov­ské ra­dy pri­tom vy­stu­pu­jú na ochra­nu práv a op­ráv­ne­ných zá­uj­mov sud­cov.Bez pre­ro­ko­va­nia rozvr­hu prá­ce prís­luš­nou sud­cov­skou ra­dou a za­uja­tia jej sta­no­vis­ka, rozvrh ne­mô­že uzrieť za nor­mál­nych okol­nos­tí svet­lo sve­ta.A do­kon­ca, ke­by pred­se­da sú­du v tom­to pro­ce­se ig­no­ro­val sud­cov­skú ra­du, po­va­žu­je sa ta­ké­to je­ho ko­na­nie za zá­važ­né dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie. A len na ok­raj, v zá­ko­ne sa do­čí­ta­me aj to, že pod­mien­ka ná­hod­né­ho vý­be­ru je spl­ne­ná vte­dy, ak sa má vec pri­de­liť jed­né­mu z as­poň dvoch se­ná­tov, sa­mo­sud­cov ale­bo súd­nych úrad­ní­kov. Tak­že, žiad­ni tra­ja.

Súd­ne re­gis­tre.

Na jed­nom mes­tskom sú­de sa stret­ne päť spi­sov s rov­na­kou spi­so­vou znač­kou. Bu­dú ich ti­sí­ce.  Tie­to bu­de tre­ba zla­diť /nie je to len pre­pí­sa­nie čís­la na spi­se, aby ste si ne­mys­le­li/ a čo naj­rý­chlej­šie ozná­miť no­vé spi­so­vé znač­ky všet­kým účas­tní­kom ko­na­nia aj ich práv­nym zá­stup­com. V kaž­dej jed­nej ve­ci. Tre­ba zla­diť ce­lý súd­ny ma­naž­ment na všet­kých sú­doch. Evi­den­cia pri­de­ľo­va­nia ve­cí na pre­jed­na­nie mu­sí to­tiž za­bez­pe­čiť ta­kú mož­nosť kon­tro­ly, aby si kaž­dá oso­ba, kto­rá má na ve­ci práv­ny zá­ujem, moh­la naz­re­tím do spi­su a evi­den­čných po­mô­cok pre­ve­riť pri­de­le­nie ve­ci zá­kon­né­mu sud­co­vi a naš­tu­do­vať spis. A to sme len v evi­den­čnej čas­ti, spi­sy tre­ba pro­to­ko­lár­ne zo za­nik­nu­té­ho sú­du od­ov­zdať sú­du no­vé­mu. Len to­to bu­de tr­vať nie­koľ­ko ro­kov pri pl­nom vý­ko­ne sud­cov. Ale­bo ne­bu­de­me rok dva roz­ho­do­vať, aby sa to všet­ko „up­ra­ta­lo“? Ozaj, len dú­fam, že pa­ni mi­nis­ter­ka ne­za­bud­la na fakt veľ­kú mies­tnosť, kam umies­tni in­for­mač­né cen­trum, kde účas­tní­ci spi­sy štu­du­jú.Ako ma­jú sud­co­via te­raj­ších ok­res­ných bra­tis­lav­ských sú­dov vy­ty­čo­vať ve­ci na bu­dú­ci rok /ne­ho­vo­riac o tom, že mno­hé ter­mí­ny sú už dáv­no ur­če­né/, kam pred­vo­la­jú účas­tní­kov, kam da­jú tres­tní sud­co­via pred­viesť ob­vi­ne­ných….bu­de dos­ta­tok po­jed­ná­va­cích mies­tnos­tí na je­den deň, na kto­rý už sú te­raz ur­če­né po­jed­ná­va­nia?

Načrt­la som v skrat­ke len zo­pár prob­lé­mov, sú ich de­siat­ky, kto­ré nie je mož­né vy­rie­šiť do kon­ca ro­ku 2022 ani pri naj­lep­šej vô­li.Od­hliad­nuc od to­ho, že k nim neexis­tu­je žiad­na práv­na úp­ra­va, kto­rá by as­poň v pa­rag­ra­foch ga­ran­to­va­la as­poň akú ta­kú im­ple­men­tá­ciu. 

Čo te­raz? 

Os­tá­va nám všet­kým dú­fať, že sa bu­de la­pe­né vtác­tvo sprá­vať tak, ako to od ne­ho oča­ká­va­me. Nie tak, ako mu je to vlas­tné. Špe­ciál­ne po­žia­dav­ky má­me na ho­lu­by. Vie­me to­tiž, čo ro­bia v mes­tách so vzác­ny­mi pa­miat­ka­mi a so­cha­mi, tak po­zor na to, ako sa bu­dú sprá­vať v ľud­skej hrs­ti…

Autor: Mar­ce­la Ko­so­vá – sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, člen­ka Súd­nej ra­dy SR

Zdroj: pravnelisty.sk