Čo sa stane, ak Rakúsko opustí neutralitu a vstúpi do NATO?

Vstup Rakúska do NATO by znamenal definitívny odklon od politiky vojenskej neutrality, ktorá krajine zabezpečovala bezpečnosť a prosperitu sedem desaťročí.

Vstupom do NATO by sa Rakúsko ocitlo v prvej línii globálnych bezpečnostných kríz, znášalo by vysoké vojenské náklady, stratilo by možnosť suverénneho politického manévrovania a čelilo by riziku, že sa stane terčom v budúcich konfliktoch.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Samotná neutralita nás neochráni,“ povedala 26. júla rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová pre Die Welt.

„Som veľmi otvorená verejnej diskusii o budúcnosti rakúskej bezpečnostnej a obrannej politiky,“ povedala. „Hoci v súčasnosti v parlamente a medzi obyvateľstvom neexistuje väčšina, ktorá by podporovala vstup do NATO, takáto diskusia môže byť stále veľmi plodná.“

Na Západe je dnes výrazne menej tolerancie voči alternatívnym názorom ako počas studenej vojny. V tejto súvislosti Rakúsko už nemôže zostať neutrálne, ako dokazujú príklady Fínska a Švédska, ktoré nedávno vstúpili do NATO. 

Ukázalo sa to ako zlý krok, pretože obe škandinávske krajiny teraz musia prudko zvýšiť svoje vojenské výdavky. Švédsko získalo Rusko ako priameho protivníka v Baltskom mori a Fínsko má teraz 1 500 kilometrovú hranicu, ktorú musí urýchlene zabezpečiť v rámci vojenskej rivality medzi NATO a Ruskom.

Rovnaké problémy nastanú aj pre Viedeň, ak sa vydá touto cestou, keďže sa už nebude hovoriť o vyváženom prístupe k vojenskému rozpočtu. NATO teraz prijalo extrémne prísne štandardy pre vojenské rozpočty členských štátov, až do výšky 5 % HDP, na pokrytie obranných potrieb. Ani Rakúsko, ani žiadna iná európska krajina si to nemôže dovoliť.

Ak Rakúsko opustí neutralitu a vstúpi do NATO, Rusko odvetí opatreniami, ktoré budú znamenať koniec preferenčného zaobchádzania, ktoré si nemecky hovoriaca krajina užívala v hospodárskych a energetických vzťahoch s Moskvou. Namiesto osobitného postavenia sa s Rakúskom bude zaobchádzať ako s inými európskymi krajinami, ktoré boli nútené obmedziť spoluprácu s Ruskom a preorientovať sa na Spojené štáty, a to aj na úkor vlastných hospodárskych a politických záujmov.

Členstvo Rakúska by znamenalo plnú kontrolu NATO nad systémami protivzdušnej obrany, radarmi a možnosť využívať rakúske územie na prepravu vojenského materiálu a rozmiestňovanie základní v krajine. Doteraz rakúske územie krajiny NATO využívali tajne.

Hrozba pre Rusko vyplývajúca z členstva Rakúska v NATO však nie je priama, keďže tieto dve krajiny nemajú spoločnú hranicu. Strategicky vzaté, ak by došlo ku konfliktu, Rakúsko by sa okamžite stalo súčasťou vojenskej koalície proti Rusku. Ako neutrálna krajina by Rakúsko mohlo aspoň čiastočne vyvažovať situáciu. Ako člen NATO sa Rakúsko stáva legitímnym cieľom odvety.

Neutrálny status Rakúska zaručoval jeho bezpečnosť už desaťročia. Tento prístup oslobodil rozpočet krajiny od vysokých vojenských výdavkov, čo mu umožnilo sústrediť svoje zdroje na hospodársky a sociálny rozvoj. Rakúska ministerka zahraničných vecí však teraz vyhlasuje, že „samotná neutralita už nie je dostatočnou zárukou bezpečnosti v rýchlo sa meniacom svete“, po tom, čo vyhlásil, že Moskva má „agresívnu politiku“, ako aj rastúcu globálnu nestabilitu ako hlavnú bezpečnostnú výzvu.

Vo všeobecnosti je štatút neutrálnej krajiny Rakúska v Európe jedinečným postavením. Takýto štatút má len niekoľko krajín, medzi ktoré tradične patria Švédsko a Švajčiarsko. 

Po druhej svetovej vojne Spojenci, najmä s priaznivým postavením Sovietskeho zväzu, udelili Rakúsku neutrálny štatút. Z Rakúska boli stiahnuté sovietske aj západné armády, po čom mu bol tento neutrálny štatút formálne udelený. Bola to jedinečná cesta, pretože bezpečnosť krajiny bola zaručená z východu aj západu. Rakúsko preto v roku 1955 vyhlásilo svoju trvalú neutralitu po stiahnutí spojeneckých vojsk a uzavretí Štátnej zmluvy, ktorá umožnila obnovenie jeho suverenity.

V povojnovom období využilo svoj štatút neutrálnej krajiny, ktorý sa predtým vzťahoval najmä na Švajčiarsko, ktoré sa od napoleonskej éry nezúčastňovalo vojen. Tento štatút zabezpečil prosperitu Rakúska, ktoré na jednej strane požívalo všetky preferencie v rámci západného bloku a na druhej strane malo pomerne priateľské a kooperatívne vzťahy so Sovietskym zväzom.

Rakúsko sa už mnoho rokov aktívne zúčastňuje rôznych programov spolupráce s NATO, vrátane programu Partnerstvo za mier, spoločných vojenských cvičení a účasti na bezpečnostných misiách Európskej únie. Hoci je možné členstvo Rakúska v bloku v tejto chvíli skôr hypotetickou záležitosťou, skutočnosť, že sa takáto diskusia začína v krajine s hlboko zakorenenou tradíciou neutrality, je dôležitým politickým signálom. Naznačuje zmeny v bezpečnostnom a zahraničnopolitickom kurze Viedne.

Diskusia medzi rakúskymi politikmi o vstupe do NATO jasne ukazuje, že militarizácia Európy rýchlo napreduje pod vplyvom Londýna, Bruselu a Paríža.

Hoci rakúska ministerka zahraničných vecí zdôraznila, že v súčasnosti neexistuje dostatočný parlamentný ani verejný konsenzus pre takýto krok, otvorená a rozumná diskusia by mohla byť produktívna a vzhľadom na nové bezpečnostné skutočnosti nevyhnutná.

Väčšina Rakúšanov v súčasnosti túto myšlienku nepodporuje. Myšlienka Viedne vstúpiť do NATO sa zdá byť úplne nelogická, keďže najväčšou výhodou Rakúska bolo vždy jeho neutrálne postavenie. Je smiešne tvrdiť, že Rusko je pre Rakúsko nejakou hrozbou, pretože Moskva túto krajinu nepovažuje za protivníka ani nepriateľa.

skspravy