Čo robiť, ak nie som indigové dieťa, ale bežný človek

„Indigová farba u detí sa objavila najmä po roku 1995, keď sa oslobodili od karmy entity, ktoré sa ešte neinkarnovali, ale to neznamená, že všetky deti narodené po roku 1995 sú indigové. Bohužiaľ, ani tí, ktorí sa narodili s indigovými vlastnosťami, to ešte neznamená, že sa vyvíjajú správne.

Veľmi často sú takéto deti okamžite zajaté rôznymi sektami, cirkvou a začínajú im klamať mozgy o „božskom pôvode“ ich daností. Úprimne, je mi takýchto detí ľúto.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Čo sa týka dospelých, ktorí nemali toľko šťastia a nestali sa indigovými. Na to je potrebné sa rozvíjať a podľa toho, ako sa rozvíjate, sa niektoré schopnosti objavia rýchlejšie, niektoré pomalšie a ďalšie sa objavia postupne. Na to však nemôže človek len tak sedieť a čakať pri „mori na počasie“, ale konať, pretože znalosti, ktoré vysvetľujem vo svojich knihách, nenahrádzajú vývoj, dávajú len pochopenie, bez ktorého z môjho pohľadu vývoj nie je možný. Ak správne pochopíte prebiehajúce procesy a začnete konať so správnym porozumením, potom sa tým meníte. Niekto sa možno v tomto živote nevyvinie do takého štádia, kde sa tieto alebo iné vlastnosti prejavia, ale zmení svoju genetiku a odovzdá svojim deťom genetiku vyššej úrovne. A to je tiež veľmi dôležité, dokonca aj pre toho istého človeka, v tejto genetike, v tomto živote ten človek nedosiahne výsledky, ale tým, že sa bude rozvíjať, človek sa povznesie oveľa vyššie, ako bol do tej chvíle. A keď v ďalšej inkarnácii vstúpi do nového tela, už vstúpi do genetiky vyššej úrovne a bude pre neho oveľa jednoduchšie túto genetiku rozvíjať a realizovať sa.

Zvykli sme si, natĺkli nám do hláv, že náš život je všetko a koniec, náš život sú všetky minulé a budúce životy, preto chceme mať v tomto živote všetko naraz a bez chleba. Ale nie vždy sa to deje a vo veľkej miere to závisí od nás. Veľa ľudí sa pýta – „Čo máme robiť?“, vrátane toho, čo sa deje v krajine a čakajú, že niekto im dá príkaz, urob toto a toto. A ja vždy hovorím, keď každý človek na svojom mieste bude konať podľa cti a svedomia, veľa vecí to môže zmeniť, ale väčšina ľudí sa bojí konať podľa cti a svedomia. Prečo? Lebo môžu nastať problémy a zrazu za to dostanem po hlave a zrazu prídem o prácu, alebo zrazu tam bude niečo iné. A načo sa potom pýtať, čo robiť, ak ten človek nechce nič robiť a čaká, že to urobí niekto iný. Ak to človek nebude robiť sám, nebude sa snažiť ani rozvíjať, nič sa nezmení“.

Zo stretnutia Nikolaja Levašova s ​​čitateľmi 21. augusta 2010.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info