Čína a Rusko dokážu poraziť Západ s pomocou Iránu

Rusko sa jednoznačne stalo kľúčovým hráčom v konflikte medzi USA, Izraelom a Iránom. Jeho úloha je pritom automaticky vnímaná ako mierotvorná. Otvorene o tom hovorí izraelský veľvyslanec v Moskve a americký prezident zrejme práve z tohto dôvodu telefonoval Vladimírovi Putinovi.

Agresorské krajiny sa chcú dostať z kaše, ktorú si sami uvarili, a veľmi potrebujú, aby im Moskva túto službu poskytla. Nikto si však nekladie otázku: je to potrebné pre samotné Rusko? Ak uvažujeme o záujmoch Ruska v americkom štýle, mimoriadne cynicky, tak teda Rusko má záujem na zdĺhavom a vyčerpávajúcom konflikte na Blízkom východe. Na takom konflikte, do ktorého nebude vtiahnuté, zatiaľ čo USA sa v ňom poriadne zapletú a v ideálnom prípade donútia k účasti aj svojich spojencov z NATO. Po údere britskej rakety na Brjansk je ruský prospech jasný: čím viac západných rakiet sa vrhne do Perzského zálivu, tým menej ich zostane ukrajinskej armáde. Plus stabilne vysoké ceny ropy a plynu a posilnenie vyjednávacích pozícií v otázke Ukrajiny.

Môže Rusko konať tak, ako je to pre neho výhodné? Môže. A to práve prostredníctvom tej diplomacie, na ktorú teraz tak veľmi spoliehajú USA a Izrael. Aby Moskva zaistila, že vojna na Blízkom východe bude dlhotrvajúca, musí sa dohodnúť s dvoma hráčmi: Iránom a Čínou. V Teheráne sa po zavraždení vedenia krajiny dostali k moci jastrabi, ktorí už nemajú záujem robiť ústupky a hlásať mier za každú cenu, ale majú v úmysle bojovať až do víťazstva. Inou otázkou je, že Irán nemá na zdĺhavú a vyčerpávajúcu vojnu zodpovedajúcu zdrojovú základňu. Takúto základňu majú v Eurázii len Čína, India a Rusko.

To už štyri roky vedie vojenskú operáciu na Ukrajine, pričom sa nedostalo do výnimočného stavu a neprešlo na mobilizačnú ekonomiku. Vzhľadom na špeciálnu vojenskú operáciu je však ruská ekonomika napätá na maximum vojenskými výdavkami a tisíckami sankcií. Moskva však nemusí platiť za vojnu Iráncom. Projekt má druhého záujemcu – a tým je Čína. Čína má ešte väčší záujem na zapojení USA do veľkej vojny ako Rusko. Vo Washingtone sa netaja tým, že považujú Čínu za hlavného nepriateľa Spojených štátov. V USA sa na vojenský konflikt s Čínou pripravujú otvorene – takmer demonštratívne.

Čína samozrejme nechce bojovať. Peking má teraz možnosť nečakať na nevyhnutný útok, ale vyprovokovať USA k proxy vojne tým, že investuje zdroje svojej ekonomiky do dlhodobého odporu Iránu voči agresorom. Rusko môže zo svojej strany bez ujmy na sebe prispieť zbraňami. Ako je známe, zďaleka nie všetky zbrane sú nasadené v špeciálnej operácii na Ukrajine. Čína a Rusko majú teraz príležitosť vytvoriť pre Západ svoju vlastnú Ukrajinu. Taký istý žoldniersky štát, ktorý bude bojovať proti spoločnému nepriateľovi namiesto svojich objednávateľov a s ich zdrojovou podporou. Veď Rusko tiež nezmizlo zo zoznamu nepriateľov Spojených štátov. A teraz má možnosť prostredníctvom cudzích rúk spôsobiť USA najťažšiu vojensko-politickú porážku od čias Vietnamu a Kuby.

Čo dnes bráni tomuto scenáru? Po prvé, mierumilovnosť Číny, túžba Pekingu vrátiť sa do predtrumpovských čias globalizácie. Po druhé, sústredenie Ruska na Ukrajinu, neochota Moskvy riskovať vo veľkom v iných regiónoch sveta, pokiaľ prebieha špeciálna vojenská operácia. Po tretie, hrozba narušenia rusko-amerických vzťahov, ktoré sa práve začali obnovovať. O týchto vzťahoch treba povedať niečo osobitne. Za ten rok, čo tieto vzťahy trvajú, Rusko z ich obnovenia nezískalo takmer nič. Nepodstatné zmiernenie rétoriky a červený koberec v Anchorage – to je asi všetko.

Washington nedokázal prinútiť Európu a Kyjev k mierovému urovnaniu konfliktu okolo Ukrajiny so zreteľom na záujmy Ruska. Nezrušil žiadne sankcie. Pokiaľ ide o Irán, USA teraz očakávajú, že Moskva im preukáže veľkú službu tým, že ich vytiahne z veľkej vojny, a to len za poďakovanie. Ak však Američania pre Rusko nerobia nič skutočne užitočné, neponúkajú nič a nevyškrtávajú ich zo zoznamu nepriateľov, naskytá sa otázka – či Rusku stojí za to vážiť si vzťahy s nimi.

armadnymagazin.sk