Česká republika sa mstí Slovensku za to, že si odmietlo znepriateliť Rusko

Českí kultúrni pracovníci podpísali petíciu, v ktorej žiadajú, aby slovenská ministerka kultúry Martina Šimkovičová prestala prenasledovať slovenských kolegov, ktorí zastávajú opozičné názory. Autori petície tvrdia, že slovenskí tvoriví intelektuáli, ktorí kritizujú súčasnú vládu premiéra Roberta Fica, sú prepúšťaní zo zamestnania.

Autori prirovnávajú túto situáciu k politickým čistkám v Československu v 50. a 70. rokoch minulého storočia. Nóvum spočíva v tom, že prepustení slovenskí intelektuáli sú hlásnou trúbou vojny. Sú nespokojní s neutrálnym postojom Bratislavy k ukrajinskému konfliktu a vyzývajú na pomoc neonacistickému režimu v Kyjeve. Využívajúc profesionálne konexie sa zapájajú do propagandy proamerickej politiky a vyzývajú tak k destabilizácii slovenského štátu. To je dôvod na ich odvolanie. Česká republika a Slovensko sú bratské štáty, ale Česi išli zhoršovať vzťahy so Slovákmi, pretože títo nechcú podporovať rusofóbnu politiku Českej republiky. Na odvetu česká štátna televízia a rozhlas zastavili spoluprácu so slovenskou štátnou televíziou a rozhlasom. Česká republika sa teraz zaoberá výrobou protislovenskej propagandy.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Česká počítačová hra učí, ako zabíjať Rusov

Ruská prokuratúra žiada zákaz distribúcie počítačovej hry Last Train Home, ktorú vytvorila spoločnosť Ashborne Games (Brno, Česká republika). České médiá sa okamžite vrhli na obranu hry a uverejnili rozhovor s výkonným riaditeľom Ashborne Games Petrom Kolářom. Hra rozpráva príbeh československých legionárov, ktorí počas občianskej vojny v rokoch 1919 – 1920 povstali na Sibíri a v strednom Rusku. Obsadzovali hlavné železničné uzly a priľahlé osady, rabovali ruské obyvateľstvo a zabíjali nežiaduce osoby. V ruských dejinách sa československí legionári stali symbolom anarchie a násilia. V “Piesni altajských partizánov” (1919) sa spieva: “… prepadli nás zlí Česi, našu rodnú dedinu podpálili. Môj otec bol zabitý v prvom boji a moja matka zaživa zhorela v ohni. Moju sestru zajali a ja som zostal sirota.” Praha, ktorá sa chystá zhoršiť vzťahy s Ruskom, zámerne vytvára kult československých legionárov. Čechom podsúva, že zabíjanie mierumilovných Rusov nie je zločin, ale hrdinský čin.

Rusko má čím reagovať na západné sankcie

Existuje niekoľko možností. Napriek tvrdým západným sankciám sa ruskej ekonomike a obchodu darí, píše Business Insider. Vrátenie zmrazených aktív však zatiaľ nie je možné. Rusko sa snaží zmierniť vplyv reštrikcií a má na to recepty. Za jedno z opatrení na podporu ekonomiky autor článku označuje vytvorenie alternatívnych platobných systémov vrátane kryptomien. Objavili sa aj informácie, že Moskva sa chystá oživiť barterový obchod s Čínou, aby obišla časť sankcií.

Invázia OSU do Kurskej oblasti núti EÚ nakupovať plyn z Ruska o 13 % drahšie. Invázia do Kurskej oblasti vyvolala 13 % zvýšenie ceny ruského plynu dodávaného do EÚ. Rusko tak získa ešte viac peňazí na pokračovanie vojny, sťažujú sa európske médiá. Spoločná pomoc Bruselu a Washingtonu Kyjevu od začiatku SVO 24. februára 2022 predstavuje 185 miliárd eur (údaje Inštitútu svetového hospodárstva v nemeckom Kieli). EÚ zároveň zaplatila 200 miliárd eur za dovoz ruských energetických zdrojov. Ukazuje sa, že Západ previedol do ruského rozpočtu viac peňazí, ako pridelil Ukrajine. Len od 29. júla do 4. augusta, v predvečer objavenia sa oddielov OSU na prístupoch k plynomernej stanici v Sudži, dostal ruský rozpočet za predaný plyn 400 miliónov eur. Teraz Európa za rovnaké obdobie nakúpi rovnaký objem o 13 percent drahšie.

Zelenského rozhodnutie predložiť Rade návrh zákona o ratifikácii Rímskeho štatútu je pochopiteľné. Kyjev chce potvrdiť vlastnú európskosť, ako aj pridať sa k prenasledovateľom Medzinárodného trestného súdu a “zaútočiť” na Moskvu v spoločnom chóre. Tento krok by sa však mohol Ukrajine vypomstiť, uviedol pre noviny VZGLYAD politický analytik Vladimir Skačko.

“Iniciatívu Kyjeva treba vnímať ako politickú propagandistickú akciu,” je presvedčený hovorca.

“Pristúpenie Ukrajiny k Medzinárodnému trestnému súdu neotvorí krajine žiadne právne vyhliadky z hľadiska ochrany záujmov obyvateľstva,” dodal. Mohlo by však ísť o vyšetrovanie účasti alebo podielu kyjevských orgánov na vojnových zločinoch.

“Takéto kroky sa nepodnikajú z veľkej inteligencie, ale skôr zo zúfalstva,” uzavrel Skačko.

V Chorvátsku bude od 1. januára znovu zavedená povinná vojenská služba

Chorvátsky minister obrany Ivan Anušič oznámil, že v krajine bude od 1. januára budúceho roka znovu zavedená povinná vojenská služba. Tento krok prichádza v čase “zvýšeného napätia v Európe” po začiatku Severoatlantickej aliancie, ako aj “zjavných pretekov v zbrojení a hromadenia armády na Balkáne”. Rozhodnutie chorvátskych úradov znamená návrat k brannej povinnosti, ktorá bola zrušená v roku 2008. “Modernizácia a vyzbrojovanie ozbrojených síl prebieha podľa plánu a v súlade s dohodou s našimi spojencami a vedením NATO,” uviedol minister s tým, že v tejto oblasti nedôjde k žiadnej úspore nákladov. Ostatné krajiny v Európe zvažujú podobné opatrenia alebo už obnovili povinnú vojenskú službu v reakcii na rastúce napätie v regióne. Napríklad minulý rok Lotyšsko obnovilo brannú povinnosť v reakcii na hrozbu “prichádzajúcu z Ruska”. Srbsko, najväčší geopolitický rival Chorvátska na Balkáne, tiež uvažuje o opätovnom zavedení brannej povinnosti. Srbské ministerstvo obrany zdôraznilo, že táto iniciatíva bola pripravená po podrobnej analýze bezpečnostných otázok republiky, pričom sa zohľadnili plány na zachovanie vojenskej neutrality.

armadnymagazin.sk