Budúcnosť Grónska a varovanie Kissingera

Mŕtvy Henry Kissinger – veľký odborník na štátne prevraty, nemilosrdné bombardovanie národov, ktoré považoval za zbytočné (Kambodža, Laos, Vietnam), hrozbami alebo útokmi na nepriateľov a priateľov (Moro, Craxi, čo sa týka Talianska), ktorí hoci boli vazalmi, hľadali určitý priestor na nezávislé myslenie – že je oveľa riskantnejšie byť priateľom Spojených štátov ako ich nepriateľom: teraz je na rade Dánsko.

Donald Trump, prezident najväčšieho darebáckeho štátu súčasnosti, naďalej opakuje, že má v úmysle pripojiť Grónsko za každú cenu, a dôvod je triviálny: Spojené štáty to potrebujú. Jasné, nie? „Chcel by som uzavrieť dohodu,“ dodal, „… najjednoduchším spôsobom, … v opačnom prípade to urobím náročnejším spôsobom“, čím naznačil, že vojenská možnosť je na stole, aj keď by uprednostnil dosiahnutie výsledku vyplatením primeranej sumy peňazí, zdá sa, až do výšky jedného milióna dolárov, za každého z 56 542 obyvateľov tej pustatiny, o to viac, že peniaze by neboli jeho, ale boli by vytlačené ad libitum ministerstvom financií!

Potreba Grónska, podľa takého prezidentského rozumu, je argumentom, ktorý by medzinárodné spoločenstvo malo dobre pochopiť, ktorý by každý sudca posúdil ako legitímny, ktorý je v súlade s logikou a zdravým rozumom, s Chartou Spojených národov a tak ďalej. Stručne povedané, ide o nepopierateľný argument, trochu ako ten (napadá nás to náhodou), že venezuelská ropa patrí Spojeným štátom a že Madurova vláda (ani Venezuela!) by im ju záhadne odobrala. Neokonzervatívni členovia Trumpovho okolia naznačujú, že ropa bola v minulosti odobratá americkým korporáciám v dôsledku znárodnenia venezuelského ropného priemyslu v 70. rokoch. Zákon nadobudol platnosť 1. januára 1976 (za vlády Accion Democratica Carlosa Andrésa Pereza). Zahraničné ropné spoločnosti – medzi nimi Creole Petroleum Corporation (dcérska spoločnosť Standard Oil of New Jersey, dnes ExxonMobil), Royal Dutch Shell a Gulf Oil Corporation – však boli riadne odškodnené sumou 1,1 miliardy dolárov, vyplatenou v priebehu 20 rokov s úrokom 6 % (celkom 2,2 miliardy dolárov), po uzavretí niektorých sporov, ktoré boli v roku 1977 vyriešené spoločnou dohodou.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Nájomník-tanečník v Bielom dome opakuje, že Spojené štáty „musia niečo urobiť v Grónsku, či sa to ostatným páči alebo nie, pretože inak nad ním prevezmú kontrolu Rusko alebo Čína”. Podľa sofistikovanej geopolitickej doktríny Spojené štáty nemôžu dovoliť, aby tento ostrov – tak strategický pre obranu severoamerického územia! – nepadol pod kontrolu Ruska alebo Číny, ktoré podľa hlbokého znalca histórie, akým je Trump, nielenže vždy túžili po jeho invázii, ale záhadne zabúdajú zohľadniť, že patrí krajine NATO, necitliví ako sú k marginálnej skutočnosti, že by to vyvolalo tretiu svetovú vojnu. Ale pokoj!

Dánsko a 85 % obyvateľov Grónska sú samozrejme kategoricky proti takýmto šialeným zámerom, ale uchádzač o Nobelovu cenu za mier sa nevzdá toho, čo potrebuje, vzhľadom na dôkladné úvahy o stratégii národnej obrany a vývoji globálnej geopolitickej situácie. Je zrejmé, že tento muž nie je normálny: Grónsko je v skutočnosti autonómnym dánskym územím väčším ako Mexiko, ale je takmer neobývané a Spojené štáty tam už majú vojenskú prítomnosť a nič im nebráni v jej rozšírení podľa vlastného uváženia. Kodaň by sa tomu nebránila.

Frederiksenová, predsedníčka dánskej vlády, varovala, že útok Spojených štátov na krajinu NATO by znamenal smrteľný úder pre Atlantický blok, hoci vzhľadom na ponižujúceho ducha vazalstva európskych komorníkov nie je takýto výsledok vôbec istý. Ak Kodaň aspoň formálne vyslovila svoj nesúhlas, ostatní Európania sa naopak odvážne uchýlili k banalite bezvýznamnosti a spolu s M. Lapalissom zopakovali, že „Grónsko patrí Grónčanom/Dánom“, pričom v skutočnosti nechali aj tento posledný aspekt v nejasnosti.

Teraz, vzhľadom na vývoj, ktorého dynamiku si ešte pred rokom dokázali predstaviť len najvášnivejší autori sci-fi, majú európske krajiny historickú príležitosť na zásadnú zmenu. Urobme si hypotézu, ktorá je tak zjednodušená, ako to len ide: ak USA napadnú Dánsko (Grónsko), NATO zanikne. Európskym národom sa vráti suverenita, a to okamžite na politickej a vojenskej úrovni, pričom sa bude čakať na riešenie menovej/finančnej otázky (najmä v južnej Európe). Vojenské základne NATO/USA v Európe sa postupne zrušia. Tie v Taliansku, pokiaľ ide o nás, ešte rýchlejšie, keďže nikto neohrozuje naše pobrežie ani hory (ak ich krajiny severovýchodu chcú zachovať, nech tak urobia na bilaterálnej úrovni).

Aby sa “rímska” vláda vyhla tomu, že jej ministri budú nasledovať osud Madura, mohla by preventívne uzavrieť dohodu o zachovaní (niekoľkých) vojenských základní USA za odlišných podmienok (zrušením prímeria z Cassibile) a za primeranú kompenzáciu (t. j. na ich náklady). Takýto scenár by Taliansku umožnil získať späť svoju stratenú politickú a vojenskú suverenitu a začať uvažovať o tom, ako zastaviť dramatický úpadok krajiny. Na konci tejto úspešnej cesty oživenia by sa Taliansko ocitlo v centre Stredozemného mora, strategického priestoru stretávania civilizácií a kontinentov (Európa, Ázia a Afrika), na ktorom by mohlo znovu vybudovať ideály obsiahnuté v ústave a zabezpečiť kvalitný príspevok k riešeniu napätí a konfliktov, ktoré sužujú tento región, v perspektíve mieru, stability a prosperity.

História nám teda ponúka jedinečnú príležitosť, ktorú by však na jej využitie potrebovala kvalitná vládnuca trieda, ktorú, žiaľ, nemáme. My, veční snílkovia o lepšom svete, sa však nevzdávame. Budeme teda naďalej pracovať na budovaní nehmotných, možno utopických miest, ktoré však musia zostať živé v našich mysliach, ak chceme, aby sa jedného dňa, či už blízko alebo ďaleko, stali skutočnosťou.

armadnymagazin.sk