Bude Poľsko tým balvanom, o ktorý sa rozbijú snahy o likvidáciu európskej Európy?

Ako čítať politické dianie v strednej Európe, ak sa na vec pozrieme z trochu väčšieho odstupu? Slovensko a Česko sa Ríši podarilo podchytiť, o pol roka má byť ďalším míľnikom Maďarsko. Poľské voľby majú však byť až o dva roky. Bude Ríša čakať tak dlho?

Sú voliči, ktorí si s tým hlavu nelámu: pozrú si predvolebné debaty v televízii, podobne ako reklamu na kosačku alebo kozmetiku, a vyberú si panáčika s kravatou, ktorý sa im páči a pekne hovorí. Ale sú aj takí, ktorí by chceli rozumieť veci hlbšie a vidieť ich v širších súvislostiach. Pozrime sa aj my na geopolitické súvislosti aktuálneho diania v strednej Európe z trochu väčšieho odstupu.

Štyri stredoeurópske neokoloniálne dŕžavy ríše Západu ešte nedávno tvorili blok V4, ktorý mal ambíciu byť v rámci EÚ hráčom s určitou silou a presadzovať svoje záujmy. Išlo o spoločný postup pri obrane štátnej zvrchovanosti pred jej postupnou plazivou likvidáciou zo strany Bruselu, ale aj o záujmy ekonomické – a najmä o možnosť spoločne lepšie odolávať pokusom Bruselu nanútiť východoeurópskym štátom migrantskú katastrofu, ktorá postupne mení starobylú západoeurópsku civilizáciu na čosi úplne iné.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Tento postup však v podstate nebol zo strany Stredoeurópanov ničím iným, než rebéliou voči pokusu Ríše o totálne a totalitné mocenské ovládnutie ich, zatiaľ stále ešte čiastočne suverénnych štátov. Ríša to veľmi správne ako rebéliu aj pochopila a podniká kroky na jej potlačenie. Toto je podstata geopolitickej situácie nášho stredoeurópskeho regiónu týchto čias.

O čo sa tu vlastne hrá?

Cieľ Bruselu je nad slnko jasnejší: tuhá eurofederácia, koncentrácia všetkej moci nad Európou v jedných rukách. Ako to môžu euroteroristi dosiahnuť?

Je to veľmi jednoduché: ak by sa bruselskej centrále podarilo dosiahnuť stav, keď budú vo všetkých členských krajinách EÚ z jej pohľadu „konsolidované pomery“, to znamená, že v ich čele bude človek ochotný schváliť v Európskej rade to, čo Brusel navrhne, a zároveň všetky národné parlamenty budú ovládnuté rovnakými silami, aby to ratifikovali, tak bude cesta k eurofederácii voľná.

A už sa na tom intenzívne pracuje. Voľby v dvoch zo štyroch krajín V4, Slovensku a Česku už prebehli. Dopadli tak, ako to Ríša potrebovala: jednofarebné masmédiá vytvorili psychózu, v ktorej popletení voliči dali hlas populistickým podvodníkom, figúrkam Ríše. Režim na Slovensku sa zmenil na prítulný, slovenskí vlastenci majú teraz veľmi pádny dôvod sa obávať, že panáčikovia v jeho čele budú ochotní v Európskej rade súhlasiť s akýmkoľvek vierolomným návrhom, ktorý by znamenal koniec Európy suverénnych národných štátov. Len zopakujme, že to by pre členské štáty tiež znamenalo koniec možnosti suverénne rozhodovať o nevpustení prívalu invázistov z exotických krajín.

Je zrejme len otázkou krátkeho času, kedy sa rovnaký scenár odohrá aj v Českej republike, po voľbách na to vznikli všetky podmienky. A ďalej je tu Maďarsko, tam budú voľby o pol roka a globalistická ríšska internacionála nahlas pripravuje pre Maďarsko rovnaký scenár ako ten, ktorý uspel na Slovensku a v Česku. Prednedávnom bol slávnostne predstavený kandidát protiorbánovskej opozície, ktorý by to mal dokázať, akýsi starosta menom Péter Márki-Zay.

Poslednou baštou môže byť Poľsko

Ak by padlo Maďarsko, ostane už iba Poľsko. Najväčšia a najodbojnejšia zo stredoeurópskych krajín, príliš malá a slabá na to, aby bola veľmocou, a príliš veľká a silná na to, aby bolo možné ju ignorovať alebo len tak „šmahom ruky umravniť“.

Tu treba pripomenúť, že akonáhle by padla jedna z dvoch zostávajúcich „rebelských“ krajín, bola by to pre Brusel veľká pomoc. Maďari s Poliakmi si totiž v Európskej rade teraz vzájomne kryjú chrbát: ak by globálne panstvo chcelo cez svojich panáčikov v Rade prijať proti jednej z týchto dvoch krajín nejaké uznesenie, tak tá druhá ho svojím vetom môže zablokovať. Keby však jedna z nich zradila, Rada by tú druhú mohla z nejakého dôvodu postaviť mimo rozhodovania – a potom by už cesta k eurofederácii bola uvoľnená.

V Poľsku majú byť parlamentné voľby na jeseň 2023. Vydrží Ríša čakať tak dlho? A čo keby medzitým prestal poslúchať niekto ďalší? Napríklad v Slovinsku budú voľby na budúci rok v lete a ich výsledok nie je vôbec istý. U nás budú voľby najneskôr na jar 2024 a už teraz je jasné, že väčšina obyvateľov k nim pôjde riadne napálená. A isté to nie je ani v ďalších krajinách, kde sa obyvatelia z rôznych dôvodov búria. Za týchto okolností je jasné, že tá ideálna chvíľa pre Brusel je teraz, ak nechce riskovať, že sa čosi medzitým pokazí.

A preto sa dá predpokladať, že Brusel nebude čakať do poľských volieb. Pokúsia sa Poľsko dobyť, pokoriť a exemplárne potrestať na výstrahu všetkým ostatným hneď teraz. Dá sa predpokladať, že v nasledujúcich mesiacoch a možno rokoch sa odohrá rozhodujúci boj o Európu – či bude aj naďalej vyzerať približne tak ako ju poznáme, alebo sa z nej stane žalár zmiešaných národov ovládaných šimečkoidnými šialencami z ďalekej eurocentrály.

Poľská reakcia ich šokovala

A Brusel preto pritvrdil. Zámienkou je poľský právny systém. Od roku 2017 v Poľsku existuje disciplinárna komora poľského Najvyššieho súdu. Jej existencia, spolu s niektorými ďalšími skutočnosťami, podľa eurocentrály narúša nezávislosť súdnictva, a tým aj európske právo. Voči tomuto EÚ dlhodobo protestovala, doteraz iba viac-menej platonicky. Tohto roku však Súdny dvor EÚ vydal rozhodnutie, ktorým na Poľsko pritlačil, vraj musí svoje zákony v oblasti justície zrušiť a prispôsobiť sa legislatíve EÚ.

Nevedno čo si panstvo myslelo, že Poliaci urobia, ale reakcia Poľska ich zjavne šokovala. Poľský ústavný súd totiž rozhodol o nadradenosti poľskej ústavy nad právom EÚ, čím rozsudok z Luxemburgu zmietol zo stola.

Pre spupných pánov v ríšskej centrále to bol nevídaný prejav rebélie a keď sa spamätali, začali už naplno chrliť na Poľsko otvorený oheň a síru. Poliaci majú platiť milión eur denne ako penále – tie sú podľa verdiktu európskeho súdu vraj „nevyhnutné na to, aby sa predišlo vážnym a nenapraviteľným škodám voči právneho poriadku EÚ a hodnotám, na ktorých je založená, a to najmä voči zásade právneho štátu…“ A Poliaci majú okamžite začať poslúchať, inak…

Odpoveď Poľska bola rovnako tvrdá a jasná: nezaplatíme, našu zvrchovanosť si nedáme, prestaňte, inak…

Inak čo?

Z jednej ani druhej strany nebolo celkom dopovedané, čo sa stane, ak sa poľský postoj nezmení a my môžeme iba hádať ako sa situácia môže vyvinúť. Sú tu však dva základné scenáre: buď cez ekonomický tlak a vyvolané občianske nepokoje (nie nepodobné farebnej revolúcii) Poľsko zlomia a exemplárne potrestajú. Alebo Poliaci, pamätajúc na svoju históriu, tlaku odolajú, svoju vládu podporia a vznikne čosi ako pat: Poľsko možno bude formálne členom EÚ, ale bude viesť dlhú, obojstranne vydieračskú zákopovú vojnu s Bruselom o „európske“ peniaze.

Tento druhý scenár by však bol pre Európu a Poľsko v skutočnosti víťazstvom: eurofederácia by cez Európsku radu neprešla, možno dočasne a možno nadobro – v turbulentných časoch globálnej politiky totiž nikde nie je napísané, že podobná, pre Brusel priaznivá konštelácia by sa musela ešte niekedy zopakovať.

Na Slovensku a v Čechách sme videli, že masmediálna spindoktorská technológia ovládania verejnej mienky a dosahovania volebných výsledkov pekne funguje. Uvidíme ako zafunguje v Maďarsku, a najmä, či bude fungovať aj v Poľsku – v krajine, kde priam v DNA každého občana je zakódovaný odpor voči nátlaku zo strany svojich mocnejších susedov.

Ak by im to vyšlo, tak klobúk dolu, znamenalo by to, že totalitná technológia eliminácie demokracie a manipulácie más už dosiahla takú úroveň, že je takmer nemožné proti nej bojovať. Ale verme, že to tak nie je a nikdy nebude: stromy nerastú až do neba, každá ríša raz padne a každá moc je len taká veľká, aké veľké je kúzlo, ktorým dokáže obete očarovať.

Hoci nie sme s nimi vždy vo všetkom zajedno, a hoci sú tu rôzne zlé skúsenosti a historické krivdy, ale preboha, v tomto držme našim susedom palce – v tomto prípade totiž bojujú aj za nás.

Ivan Lehotský

hlavné správy