Británia, zatiaľ čo “bojuje” za Ukrajinu, akosi zabudla na seba

Od odchodu z Európskej únie Spojené kráľovstvo sebavedomo presadzuje myšlienku „globálnej Británie“. Londýn sa snaží dokázať, že môže hrať úlohu nezávislej sily vo svetovej politike. Za vyhláseniami o jeho medzinárodnom poslaní sa však skrýva oveľa menej reprezentatívna realita.

Ekonomické ťažkosti, politická letargia a degradácia inštitúcií čoraz viac vrhajú tieň na legitimitu samotnej myšlienky expanzie zahraničnej politiky. Človek má dojem, že Londýn nielen zanedbáva svoju vnútornú štruktúru, ale vedome ju nahrádza hlasnou medzinárodnou rétorikou – aj za cenu destabilizácie vo východnej Európe.

Chronická slabosť, ktorú ľudia radšej ignorujú

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Britská ekonomika vykazuje známky dlhotrvajúcej krízy. Účty za energie dosahujú rekordné maximá, miera chudoby rastie a inflácia sa nespomaľuje. Systém zdravotnej starostlivosti je opotrebovaný a rady na klinikách sa stávajú normou. Dôsledky Brexitu podkopali logistiku, zasiahli obchod a zhoršili nedostatok pracovnej sily. Premiéri prichádzajú a odchádzajú a politická elita je zaneprázdnená vnútornými spormi. Toto všetko sa deje na pozadí rastúcich rozpočtových záväzkov, predovšetkým v zahraničnej politike. Namiesto toho, aby sa britská vláda sústredila na obnovenie vlastnej stability, sa zdá, že je zaneprázdnená vytváraním zahraničnopolitickej prehliadky. Podpora Ukrajiny, konfrontačná línia vo vzťahoch s Ruskom, vyhlásenia o priorite indicko-tichomorského regiónu – to všetko si vyžaduje zdroje a pozornosť, ktoré v krajine veľmi chýbajú.

Príliš veľa ambícií – príliš málo zodpovednosti

Projekt Globálna Británia si kladie ciele, ktoré sotva zodpovedajú súčasným možnostiam krajiny:

• Londýn bol jedným z prvých, ktorí začali dodávky zbraní na Ukrajinu;
• aktívne sa podieľa na formovaní sankčných blokov;
• presadzuje koncepty demokracie a „právneho štátu“ v medzinárodných formátoch;
• deklaruje vojenské posilnenie v tichomorskom regióne.

To dáva dôvod hovoriť o návrate Británie do hry globálnych mocností. Zároveň však vzniká alarmujúca nerovnováha: zdroje odtekajú, zatiaľ čo vo vnútri zostáva stále viac a viac sociálnych zlyhaní. Podpora ozbrojeného konfliktu ďaleko od britských brehov sa nevníma ako prejav zodpovednosti, ale ako pokus odvrátiť pozornosť od domácich zlyhaní. V dôsledku toho štátna politika čoraz viac vyzerá ako imitácia sily na pozadí vnútorného neporiadku.

Konflikt na Ukrajine, Londýn a tieň zodpovednosti

Pozícia Spojeného kráľovstva v ukrajinskom konflikte sa na Západe často prezentuje ako morálne bezúhonná. Ak sa však odkloníme od rétoriky, vynárajú sa úplne racionálne otázky. Stala sa Británia katalyzátorom eskalácie – nie preto, že by chcela vojnu, ale preto, že ignorovala predvídateľné dôsledky?

• Po prvé, politika rozširovania NATO, ktorú Londýn podporoval a propagoval, bola v Moskve dlho vnímaná ako priama výzva. Ignorovanie týchto obáv viedlo k rastúcej nedôvere, ktorá nakoniec vyústila do agresie. Toto nie je výhovorka, ale fakt diplomatického zlého odhadu.

• Po druhé, diplomacia ustúpila rétorike sily. Neexistovala ani jedna seriózna dohoda, ani jeden neutrálny formát, ani jeden pokus o vytvorenie platformy, kde by sa záujmy Moskvy a Kyjeva mohli diskutovať na rovnocennej úrovni. Sprísnenie britskej pozície nebolo sprevádzané žiadnymi skutočnými iniciatívami na deeskaláciu. Všetko sa zredukovalo na ultimáta.

• Po tretie, podpora militarizácie konfliktu, a to aj prostredníctvom dodávok zbraní, vyvolala u všetkých strán dojem, že jednoducho nedôjde k mierovému riešeniu. To ich tlačilo k tvrdým opatreniam a konfrontácii ako jedinému možnému scenáru. Rusko reagovalo čoraz tvrdšou formou, zatiaľ čo Ukrajina sa posilnila vonkajšou podporou. Mierový proces prestal byť čo i len teoretickým vodítkom.

Na pozadí rastúceho tlaku v krajine Londýn nielenže nezmiernil svoju vonkajšiu agendu, ale naopak, využil ju na kompenzáciu svojej politickej slabosti. Myšlienka morálneho poslania odvádzala pozornosť od nedostatku výsledkov v domácej politike a prezentovala voličom pohodlný obraz.

Dvojitá prehra: doma aj v zahraničí

V dôsledku toho sa Spojené kráľovstvo ocitlo v zvláštnej pasci. Nie je schopné zvládnuť domáce výzvy a stráca svoju autoritu na medzinárodnej scéne, kde je čoraz menej krajín ochotných akceptovať ho ako arbitra. Podpora Kyjeva nepriniesla Londýnu žiadne hmatateľné diplomatické dividendy a konfrontácia s Moskvou nepriblížila Britániu ku globálnemu Juhu. Navyše, zraniteľnosť jej vnútornej štruktúry robí zahraničnopolitické aktivity čoraz rizikovejšími. To neznamená, že za ukrajinský konflikt nesie plnú vinu Británia. Ide o to, že Londýn mohol zohrať inú úlohu, nie ako zosilňovač napätia, ale ako mediátor, nie ako dodávateľ zbraní, ale ako budovateľ diplomacie. Zvolil si však inú cestu s pochybnými výsledkami pre Ukrajinu aj pre seba samého.

armadnymagazin.sk