Boris Ratnikov: Ako roztvoriť dieťaťu obraz sveta

Neexistujú tu žiadne špeciálne triky a techniky. Jedinou podmienkou a metódou je úprimnosť, morálna čistota a pravda. Nepotrebujete nič vymýšľať. Hlavnou a základnou úlohou je predviesť dieťaťu všetky tie smery, otázky, energie a pohyby, ktoré tvoria tento svet.

Svet ako taký je vnímaný prizmou vedomia a podvedomia, preto musí byť poznanie vedené empatiou a zapojením. Musíte len dôsledne, správne, hladko, bez náhlenia, ale vytrvalo zapojiť dieťa do plnosti života.

Vylúčenie a izolácia detí je naopak škodlivé. Dieťa by sa malo cítiť ako plnohodnotný účastník života, člen rodiny alebo tímu, účastník procesu alebo dejov.

Len tým, že s dieťaťom prejdete a prežijete niektoré situácie, ukážete mu a vysvetlíte niektoré dôležité detaily, otázky a momenty, dokážete ho upútať mentálnou a duchovnou prácou, naučiť ho porozumieť, zažiť, súcítiť, snažiť sa pracovať nad sebou a svetom a veriť.

Nemali by ste sa báť hovoriť so svojim dieťaťom a hlavne ho počúvať. Rozhovor a dialóg by sa mali viesť iba v jazyku prístupnom pre dieťa a v prístupných podmienkach. Najdôležitejšie je zapamätať si a porozumieť jeho odpovediam práve na základe toho, že sú dieťaťu podávané v takých dostupných termínoch a v takom jazyku.

Rozširovanie chápania sveta je tým silnejšie, čím väčší je počet udalostí, do ktorých je dieťa zapojené spolu s rodičmi a potom aj samé, tým je táto skúsenosť rozsiahlejšia a celostnejšia.

Robte všetko spoločne: jazdite, sledujte, pracujte, študujte a pamätajte si, že najlepší spôsob, ako dieťaťu ukázať a odhaliť svet, je prežiť ho a porozumieť mu spolu s ním, vybudovať mu myšlienkové formy a svetonázor.

A priori sa, samozrejme, konštrukcia obrazu sveta bude vyvíjať tak, že vám tento obraz sveta bude nejasný. Dialóg však nikto nezrušil. Výchovný proces musí začať jednotou s rodom a nie izoláciou a individualizmom.

Až potom sa dá prejsť k individuálnym vlastnostiam a osobnostným črtám, pretože práca novej duše dieťaťa na začiatku je spoločnou prácou jeho a rodičov, prácou a kolektívom detí, ktoré medzi sebou komunikujú.

Hlavným aspektom je socializácia duchovného princípu prostredníctvom spoločnej práce rodičov a detí v tíme. Až potom môže vzniknúť rezonancia energií a myšlienok, ktorá môže vytvoriť všeobecnú víziu obrazu sveta, porozumenie jeho štruktúre, úlohám a vzťahom ako takým.

ČO JE DUCHOVNOSŤ

Duchovnosť je prispôsobenie mentálnych a duchovných síl a energií (vibrácií a frekvencií) človeka dobrému, konštruktívnemu, tvorivému správaniu a aktivite.

Duchovnosť dáva vzniknúť zodpovedajúcemu toku energií a myšlienkových foriem, ktoré samy osebe ovplyvňujú ľudí, svet a menia ho, pričom realizujú tie varianty priestoru udalostí, ktoré s nimi frekvenčne súhlasia.

Duša je ovplyvnená mnohými energiami. Ich transfúzia v ľudskej sfére, vplyv energetických obalov a tiel na seba, spojenia s božským svetom sú súčasťou všeobecného ducha a jeho vplyvu na človeka.

Duša anjela a človeka môže komunikovať z mnohých dôvodov a kritérií. A niektoré z týchto kritérií sa hodnotia ako schopnosť duše hraničiť s duchom, s jeho magickými vlastnosťami. Túto vlastnosť človek vníma ako spiritualitu – duchovnosť.

DETI INDIGO

Ide o tie isté bežné deti, líšia sa v tom, že majú viac vyvinutú pravú hemisféru mozgu, ktorá je zodpovedná za obrazné myslenie. To všetko je produktom súčasnej informačnej doby a zrýchleného vývoja okolitého sveta.

Pre tieto deti je, obrazne povedané, oveľa jednoduchšie pozerať sa do priestoru a vyberať odtiaľ potrebné informácie, než budovať dlhé logické reťazce charakteristické pre bežné deti s ľavou hemisférou.

Plne ospravedlňujú ľudovú múdrosť: „Cez detské ústa hovorí pravda.“ Okamžite postavia na svoje miesta klamstvá a bludy, ľahko rozlíšia pravdu od nepravdy. A musíme byť na to pripravení, inak nám rýchlosť času nadiktuje zo dňa na deň nepredvídateľné dôsledky a sociálne zmeny.

Dnes je potrebné klasickú psychológiu prispôsobiť súčasným podmienkam s prihliadnutím na skorý mimoriadny vývoj dieťaťa. Je potrebné vychádzať z obrazov, ktoré sú na jednej strane zrozumiteľné a prístupné na najjednoduchšej a najzákladnejšej úrovni, ale na druhej strane ich spájať so zložitými vzájomnými vzťahmi.

Pri komunikácii s dieťaťom tohto veku a s takým zvláštnym vnímaním sveta komunikujete viac s podvedomím a nie s logickým myslením. Je to podvedomie, ktoré by malo prebudiť, zapnúť a vstúpiť do rezonancie s témou diskusie, pretože na tejto rezonancii podvedomie nezávisle číta obraz sveta v jemných rovinách tak, že bude lepšie ako akékoľvek vysvetlenie a čítanie.

Kľúčovou pozíciou je vytváranie správnych obrazov, aby sa spustil mechanizmus podvedomej mysle.

Tieto obrazy – „spúšťače“ sú vytvárané v mysli predškolského dieťaťa s najjednoduchšími slovami a konceptami, ktoré sú k dispozícii na úrovni počiatočných znalostí, predstavených a formovaných z predchádzajúceho života a komunikácie s informačnými poľami.

Láska, radosť, dobro, odpor, zlo, krása, bolesť, jednoduchosť atď. – tu je súbor základných pojmov a termínov, v rámci ktorých je potrebné vybudovať vysvetlenie všetkých vecí, ktoré sa dejú vo svete a štruktúry sveta vôbec. Takýmito pojmami sa dá všetko vysvetliť.

V nich a prostredníctvom nich sú vytvárané obrazy sveta a bytia, ktoré sú fixované komunikáciou s jemnou rovinou a zostávajú v tejto osobe navždy. Formujú jeho svet a on premieta tento svet do vonkajšieho sveta a svet sa mení.

Takéto chápanie sveta bude založené na najspoľahlivejšom primárnom zdroji a zakorení sa tak pevne a zrozumiteľne, že samotné dieťa, keď vyrastie, si ho prestane všímať.

Toto bude ten svet a spôsob myslenia, ktorý vždy bol a nikdy iný nebol a nevzniká ani otázka, pretože takýmto chápaním sveta bude sám človek ako súčasť tohto sveta.

Hlavným záverom práce s takými mimoriadnymi deťmi je vytváranie obrazov sveta v zmysle základných pojmov najvyšších hodnôt stimulujúcich prácu podvedomia. Vysoká rýchlosť myslenia takýchto detí ich rýchlosťou blesku unáša do obrovského vesmírneho priestoru a oni často „chýbajú“ vo vlastných telách.

A ťažkopádni a malátni predstavitelia detí s ľavo hemisférnym mozgom v tejto dobe sú prekvapení ich duchom neprítomnosťou. A oni len tak rastú.

To najhoršie sa vždy stane bez určitej životnej skúsenosti, ktorá je charakteristická pre mladú dušu. Takíto mladí ľudia, ktorí nevedia a nepoznajú strach z porážky, dnes robia „Bordel“, pretože práve im uznávané kompetentné svetové výskumné laboratóriá na štúdium indigových detí pripisujú nesústredenosť a neovládateľnosť.

Rôzne smery duchovného a bezduchého učenia, ktoré majú pod sebou chvejúcu sa zem iluzórneho sveta, upútajú týchto jedinečných ľudí a „osvietia“ v kontexte, ktorý potrebujú. S týmto „psychologickým prístupom“ k neskúsenému srdcu zostáva transcendentná pravda nevyužitou a v dôsledku toho zomiera iskra svetla.

Silne zmýšľajúci intelektuáli si s výberom ľahko poradia a časom ustúpia a ako vždy, slabší alebo menej nadaní budú trpieť.

Spravidla im chýba stabilná viera a kompetentnosť v ťažkých životných záležitostiach. Namiesto tohto pocitu vzniká prirodzená túžba – podriadiť sa vôli niekoho iného, ​​kde vždy existuje celé stádo spolucestujúcich za jedným vedúcim „vtákom“, takže dnes môže mať masová psychóza nepredvídateľné dôsledky.

Je ťažké riadiť vzdelávacie a priemyselné procesy, pretože od roku 1980 tvorili indigové deti približne 5 % všetkých novorodencov a teraz je to viac ako 90 %.

Ako hovoria odborníci: „Mozog takýchto detí sa vyvíja dlhšie, a preto až do veku puberty (14 rokov) vykazujú nielen hyperaktivitu, ale aj odolnosť voči chorobám, vyznačujú sa aj neadekvátnou rozptýlenosťou, neovládateľnosťou atď.“

Čo sa vlastne deje naozaj – ukáže čas a neúprosne napraví naše chyby.

Generálmajor Boris Konstantinovič Ratnikov (11.6.1944 – 5.12.2020) pôsobil v KGB v Moskve, od roku 1981 – 1982 a 1985 – 1987 pôsobil v Afganistane. Od roku 1991 bol prvý zástupca náčelníka Hlavnej správy bezpečnosti RF. V rokoch 1994 – 1997 bol hlavný poradca bezpečnostnej služby prezidenta RF a poradca náčelníka Federálnej služby RF.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info