Izrael začal pozemnú operáciu, aj keď obmedzenú, na severe Gazy. Toto bola červená čiara pre skupiny proiránskeho odporu a výsledky sa začínajú dostavovať.
Proiránsky Hizballáh v Libanone začal zasahovať izraelské jednotky na hraniciach, proiránski Húsíovia v Jemene začali odpaľovať rakety a proiránske odbojové skupiny v Iraku a Sýrii začali zo vzduchu zasahovať americké základne.
V skutočnosti sa Jemen pod vládou Húsíov stal prvou arabskou krajinou, ktorá vyhlásila vojnu Izraelu od Jomkipurskej vojny v roku 1973.
Sheikh Ekrem Al Kaabi, generálny tajomník proiránskeho hnutia Al Najaba v Iraku:
„Iracký islamský odpor sa rozhodol vojensky oslobodiť Irak, táto otázka je vyriešená, vďaka Bohu za mudžahedínov. Vyhlásil vojnu proti USA a povedal: “Nebude žiadne zastavenie, žiadne prímerie, žiadne stiahnutie.”
Netrpezlivo sa očakáva prejav Hasana Nasralláha , vodcu Hizballáhu, ktorý je najväčšou nočnou morou Izraela po tvrdej facke, ktorú dostal v roku 2006, v piatok o tretej hodine.
Prvé informácie hovoria o tom, že Hizballáh oficiálne vstúpi do vojny. Pozrite sa, čo hovorí Mideast Spectator: „Každý, kto sleduje vojnu od 7. októbra, vie, že všetky strany netrpezlivo očakávajú ďalší krok skupín osi odporu, najmä Hizballáhu.“
Hizballáh, ktorý v 80. rokoch vytlačil Izrael z Libanonu a v roku 2006 bránil Juh pred ďalším pokusom o inváziu, je pre izraelskú armádu oveľa silnejší a schopnejší nepriateľ než Hamas či Islamský džihád.
Od začiatku vojny kolujú neoficiálne vyhlásenia a správy v médiách, ktoré tvrdia, že pozemný zásah Izraela v Gaze by bol považovaný za červenú líniu Hizballáhu. Hoci tieto vyhlásenia nie sú oficiálne, mnohí z vás sa pýtali, kedy vlastne Hizballáh zasiahne.
Hizballáh útočí na pozície IDF na libanonských hraniciach každý deň bez výnimky už od 8. októbra. Ohlásených je takmer 50 mučeníkov a sme zvedaví na počet izraelských obetí (IDF oznámila, že len včera zomrelo 11 jeho vojakov). Okrem mŕtvych bolo zničených aj mnoho vozidiel a tankov izraelskej armády.
Existujú však náznaky, že sa chystá niečo iné. Niečo väčšie. Je to bezprecedentné.
Počas posledných 24 dní Hizballáh dôsledne a úspešne zameriaval izraelské zariadenia na sledovanie a sledovanie pozdĺž libanonskej hranice.
Libanonská skupina v posledných týždňoch zničila desiatky radarových staníc, kamier na nočné videnie, infračervené senzory, komunikačné veže s dlhým dosahom, teleskopy a antény.
Vyradením väčšiny pozorovacej siete IDF tieto operácie účinne oslepili Izraelčanov na severe, najmä v Metule a okolitých osadách.
Možno sa začneme čudovať, prečo Hizballáh kladie taký dôraz na tento modus operandi, a nie na jednoduché zabíjanie vojakov alebo ničenie tankov.
Teraz, keď IDF venovali väčšinu svojich síl mestským bojovým operáciám v Gaze, na severe sa naskytá jedinečná príležitosť. Projekt, ktorý môže formovať budúcnosť regiónu. Hizballáh to vie a na túto chvíľu čaká už 17 rokov.
Sever je teraz úplnou slepou škvrnou a na základe aktuálnych informácií je veľmi pravdepodobné, že skutočná udalosť ešte len príde.
Jediné, čo môžeme urobiť, je počkať si na Nasralláhov prejav v piatok (o 15.00), no možno nás čakajú nejaké prekvapenia. “Sú tam všetky znaky.”
Čo teda robí režim jedného muža v Turecku? Teda okrem zhromaždení a demonštrácií!
Radarová základňa v Küreciku v Malatyi, ktorá je zodpovedná za monitorovanie Iránu pre obranu Izraela, je plne funkčná.
Práve pristáli v Incirliku dva americké bombardéry B-1B z Nemecka. Tieto obrie lietadlá sa používajú na masívne bombardovacie nálety.
Dôvodom príletu lietadiel bolo doplnenie paliva. Skutočným dôvodom je vojna proti Libanonu a Sýrii.
A zatiaľ… Potom je možno cieľom Irán, čoskoro sa tam dostaneme. Ako viete, USA má obrovskú námornú flotilu umiestnenú vo východnom Stredomorí.
Režim jedného muža v Turecku pokračuje vo svojom členstve v NATO, uprostred hesiel Mehmetçik (epitet tureckého vojaka) do Gazy.
To môže byť jediný dôvod, prečo neuzavrieť mier s Asadom v Sýrii. Najmä v období, ako je toto, keď sa na našich hraniciach opäť blíži veľká vojna.
Skutočné nebezpečenstvo však spočíva v možnej vojne s Iránom.
Ako? Nechaj ma vysvetliť. Vo svojom vyhlásení z 28. októbra hovorca iránskych revolučných gárd Ramazan Sharif varoval, že vojna, ktorú začal Izrael v Gaze, by mohla zahŕňať americké sily a povedal:
„Všetky americké základne a lety v regióne sú pod dohľadom a kontrolou. Vojenské podporné operácie, ktoré USA poskytujú sionistom „sledujeme a sledujeme,“ povedal. Toto bolo vnímané ako skrytá hrozba.
Hoci neskôr vodca islamskej revolúcie v Iráne, ajatolláh Seyyed Ali Chamenei, vyzval na ekonomické sankcie namiesto vojny a požiadal všetky moslimské krajiny, aby sankcionovali režim v Tel Avive a zastavili vývoz ropy a tovaru do okupovaných oblastí.
Irán zmierňuje prvé tvrdé vyhlásenia. Hovorí, že nepôjde do vojny za iné národy. V teréne sú však veci veľmi komplikované a nie je jasné, čo sa stane.
Napríklad hovorca proiránskeho hnutia Ansarallah v Jemene tvrdil, že bojové lietadlá Spojených arabských emirátov podnikli útoky na Gazu.
Čína a Rusko podporujú Palestínu a vyhlasujú, že budú stáť pri Sýrii a Iráne.
Rusko má určite čo riešiť s Izraelom, ktorý podporoval Kyjev vo vojne na Ukrajine.
Čína je na druhej strane rada, že sa vojna namiesto Taiwanu a Juhočínskeho mora presunula do západnej Ázie.
Už začala vyjednávací proces s USA, ktoré sú v zložitej situácii a nemôžu viesť vojnu na troch frontoch.
Robí však vyhlásenia uisťujúce, že bude podporovať Irán a že nebude narušená jeho územná celistvosť. Tieto sa líšia od predchádzajúcich diplomatických rozhovorov na strednej ceste.
Nebezpečenstvo sa skrýva tu: Aké budú dôsledky, aj keď je tu malá možnosť, ak vypukne vojna a USA a NATO začnú využívať základne v Turecku a terčom bude aj Irán?
Predpokladajme, že Irán zasiahol Incirlik. Do poľa proti USA vykročili aj Rusko a Čína alebo proiránskym priaznivcom poskytli potrebné zbrane.
Tlak USA na Turecko sa zvýšil a bola využitá príležitosť porušiť dohodu z Montreux, ktorá chráni Čierne more pred inváziou NATO.
Navyše, na Kaukaze je už teraz napätie; Azerbajdžansko-izraelské vzťahy sú známe, Irán podporuje aj Arménsko.
Čo sa stane, ak sa Turecko a Irán nakoniec stretnú tvárou v tvár a Turecku bude v roku 1980 pridelená úloha Iraku a Erdoğanovi v roku 1980 úloha Saddáma?
Dôsledky toho by boli katastrofálne. V iránsko-irackej vojne za 8 rokov zahynulo takmer 2 milióny ľudí, hranice sa nezmenili, ale Irak bol úplne odsúdený pod USA.
V dôsledku toho sa slabá iracká vrana obyčajná stala obeťou amerického imperializmu a vznikol odštiepenecký bábkový štát Kurdistan. Nemali by sme sa pozrieť do histórie a poučiť sa z nej?
Dohoda z Adana z roku 1998 a Astanský proces z roku 2017 sa však vždy uskutočňovali v spolupráci medzi Iránom a Tureckom proti terorizmu a dosiahli sa veľmi dôležité výsledky.
Najdôležitejšou vecou, ktorú musí Turecko urobiť, je zabrániť používaniu imperialistických základní na svojom území proti svojim susedom a regionálnym krajinám a okamžite uzavrieť mier s Damaskom.
Toto je jediný spôsob, ako podporiť Palestínu. Pokiaľ to neurobí, to, čo sa stane, budú len prázdne slová.
Huseyin Vodinali
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…