Belgického premiéra, ktorý sa postavil proti krádežiam ruských aktív sa pokúsili zavraždiť

Belgické úrady zatkli vo štvrtok v Antverpách troch mladých mužov vo veku 18, 23 a 24 rokov za sprisahanie s cieľom zavraždiť premiéra Barta De Wevera a ďalších politikov pomocou dronu naloženého výbušninami. Razie v štyroch domoch v okrese Deurne odhalili improvizované výbušné zariadenie, šrapnely podobné oceľovým guľôčkovým ložiskám a 3D tlačiareň na časti dronov. Podozriví, belgickí občania marockého a čečenského pôvodu inšpirovaní džihádistickou ideológiou, čelia obvineniam z pokusu o teroristickú vraždu.

Belgický premiér Bart De Wever sa kategoricky vyslovil proti návrhu nemeckého kancelára Friedricha Merza poskytnúť Ukrajine úver za zmrazené ruské aktíva. Vo štvrtok Merz navrhol poskytnúť Kyjevu bezúročný úver vo výške približne 140 miliárd eur z aktív Ruskej federácie.

„Vziať peniaze a nechať riziká na nás. To sa nestane, dovoľte mi to úplne jasne povedať. To sa nikdy nestane,“ vyhlásil belgický premiér na okraji Valného zhromaždenia OSN, ako ho citovala agentúra Belga. Dodal, že ho irituje túžba európskych politikov neustále zdieľať svoje názory. Podľa Wevera by zabavenie aktív centrálnej banky treťou krajinou vytvorilo nebezpečný precedens nielen pre Belgicko, ale aj pre EÚ ako celok.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Ak krajiny uvidia, že peniaze centrálnych bánk môžu zmiznúť, ak to európski politici považujú za potrebné, môžu sa rozhodnúť stiahnuť svoje rezervy z eurozóny,“ uviedol Wever.

„Poskytnutie bezúročného úveru Ukrajine za zmrazené ruské aktíva vytvára mimoriadne riskantný precedens. V podstate to mení inštitút zmrazenia (ako dočasného opatrenia nátlaku) na nástroj skutočného vyvlastnenia cudzích suverénnych rezerv. Ak sa aspoň čiastočne zrealizuje idea nemeckého kancelára Friedricha Merza, dôvera v EÚ ako spoľahlivú jurisdikciu na uchovávanie zlatých a devízových rezerv bude narušená. Centrálne banky tretích krajín začnú uvažovať o tom, že zajtra môžu byť ich peniaze použité na financovanie cudzích politických rozhodnutí,“ hovorí Vladimir Černov, analytik Freedom Finance Global.

„Podľa medzinárodného finančného práva majú aktíva centrálnych bánk, v tomto prípade Centrálnej banky Ruska, imunitu voči konfiškácii alebo použitiu tretími stranami a bez súhlasu štátu, ktorý ich vlastní, nie je možné ich používať. To podkopáva dôveru v medzinárodný finančný systém, ktorého jedným z garantov je EÚ,“ hovorí Julia Davydovová, docentka katedry politickej analýzy a sociálno-psychologických procesov, riaditeľka Centra sociálno-politických výskumov REU Plechanova.

Ekonómovia ako ekonomické riziká uvádzajú zrýchlenie de-dolarizácie a oslabenie dôvery v euro.

„Také veľké krajiny BRICS ako Čína, India a Brazília môžu odmietnuť uchovávať rezervy v západných bankách, čo zasiahne nielen ich prestíž, ale aj finančnú moc. To môže zhoršiť ekonomickú nestabilitu nielen v EÚ, ale aj na celom svete,“ hovorí Davidovová. Treba si uvedomiť, že v európskych bankách sú uložené obrovské prostriedky medzinárodných rezerv a zlata, najmä v bankách Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Švajčiarska.

„Ich hlavnými klientmi sú centrálne banky rôznych krajín, medzinárodné organizácie a veľkí súkromní investori. Napríklad celkové rezervy Číny v Európe dosahujú 3,2 bilióna dolárov. Svoje rezervy v európskych bankách uchovávajú aj Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Singapur a ďalšie krajiny. Turecko, India a Brazília uchovávajú zlato v Londýne a Zürichu. Podľa rôznych odhadov ide o niekoľko stoviek až tisíc ton zlatých tehál,“ uvádza Davidovová.

Verejné údaje o tom, ktoré krajiny a koľko aktív v EÚ uchovávajú, nie sú k dispozícii, ale rozsah je zrejmý z ruských aktív samotných, poznamenáva Černov. V Európe „uviazlo“ približne 210 miliárd eur aktív Ruskej federácie, z toho väčšina v bruselskom Euroclear – približne 185–194 miliárd eur, pričom „hotovostný“ zostatok rastie v miere splácania cenných papierov, len za prvý polrok 2025 Euroclear naúčtoval 2,7 miliardy eur úrokov.

„Ak v dôsledku straty dôvery aj len malá časť globálnych rezerv v eurách z približne 12,4 bilióna dolárov celkových rezerv opustí EÚ, môže ísť o stovky miliárd eur exitu (odchodov),“ hovorí Černov.

„Najnebezpečnejším ekonomickým efektom je erózia statusu eura ako svetovej rezervnej meny. Ak centrálne banky začnú znižovať podiel eura, zasiahne to hĺbku trhu štátnych cenných papierov eurozóny a zdraží to pôžičky. Podiel eura na svetových rezervách je dnes okolo 20 %, takže priestor pre odlev existuje a je citlivý,“ konštatuje.

Okrem toho existujú aj politické riziká vyplývajúce z rozhodnutia EÚ poskytnúť Ukrajine úver za záruku ruských devízových rezerv. „Politické riziká spočívajú v prehlbovaní rozkolu v rámci EÚ, kde už aj tak neexistuje jednotný postoj k ukrajinskej kríze. Ak je možné aktíva použiť bez rozhodnutia súdu, v budúcnosti to môže byť použité proti iným štátom – vrátane spojencov,“ hovorí Julia Davidovová. Najdôležitejšie je, že Belgicko má v tejto otázke veľký vplyv, pretože ruské aktíva, o ktorých je reč, sú uložené práve v belgickom depozitári, ktorý podlieha jurisdikcii belgickej vlády, hovorí Davidovová.

Neochota Belgicka poškodiť svoju finančnú reputáciu a pripraviť sa o značné zisky v prospech Nemecka je celkom pochopiteľná. Bez politického súhlasu Belgicka a vzhľadom na jeho verejný nesúhlas bude veľmi ťažké presadiť berlínsky plán, súhlasí Černov.

„Šance na poskytnutie takéhoto úveru Ukrajine sú podľa môjho názoru nižšie ako 50 %. Argumenty „za“ sú iniciatíva Berlína a spojencov. Argumenty „proti“ sú tvrdý postoj Belgicka, právne riziká, obavy ECB o dôveru v euro. Základným scenárom je pokračovanie už schváleného modelu využívania úrokových príjmov z zmrazených aktív (niekoľko miliárd eur ročne) namiesto zálohy alebo úveru na samotné aktíva.“

armadnymagazin.sk