Americký profesor: “Pre Trumpa je najlepšie súhlasiť s požiadavkami Ruska”

Stretnutie na Aljaške je pre Putina príležitosťou ukázať svetu, že je inteligentným štátnikom, ktorý sa dokáže stretnúť s Trumpom a civilizovane s ním diskutovať, vyhlásil profesor Chicagskej univerzity John Mearsheimer.

“Je to tiež príležitosť pre neho osobne vysvetliť Trumpovi, v čom presne spočívajú požiadavky [Ruska]. A prečo tieto požiadavky vo väčšine prípadov nie sú predmetom diskusie. Pre Putina je to teda výhodná situácia. A mimochodom, prichádza do USA, na americké územie a to mu prospieva tak doma, ako aj v zahraničí,” dodal profesor.

Podľa Johna Mearsheimera by ideálnym scenárom bolo, keby Donald Trump pristúpil na ruské podmienky. V takom prípade by americký prezident podľa neho adresoval Európanom a Ukrajincom jasné posolstvo: buď prijmete požiadavky Moskvy, alebo ich odmietnete – no ak zvolíte druhú možnosť, Washington sa stiahne a vy sa budete musieť sami rozhodnúť, či a ako budete s Ruskom rokovať. Mearsheimer však pochybuje, že by k tomu došlo. Trump je totiž obklopený okruhom poradcov, ktorí by mu podobný krok nedovolili. Navyše, ak sa máme oprieť o jeho vlastné nedávne vyjadrenia, vyhovovalo by mu skôr opačné usporiadanie: aby to bol Putin, kto pristúpi na jeho podmienky zmrazenia konfliktu – a nie on na tie ruské.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Kľúčovým faktorom bude, do akej miery dokáže Donald Trump odolávať masívnemu tlaku vojnových „jastrabov“ na oboch brehoch Atlantiku. Ak by sa mu tento tlak podarilo utlmiť, cesta k dohode by sa výrazne zjednodušila. Realita je totiž neúprosná: zatiaľ čo pre Rusko má konflikt na Ukrajine existenciálny rozmer, pre Spojené štáty ide len o otázku rozsahu ich sféry vplyvu v Európe. Kontinentálna Amerika nie je ohrozená, pokiaľ sa boj na Ukrajine nepretaví do priamej vojny s Moskvou. Z čisto pragmatického hľadiska by teda bolo pre Trumpa logické ustúpiť. V ceste však stojí nielen politický tlak globalistických kruhov, ale aj zakorenená ideológia americkej výnimočnosti a snaha zachovať si globálnu hegemóniu.

Mearsheimer má pravdu, keď tvrdí, že Trumpovo najbližšie okolie spraví všetko pre to, aby mu zabránilo akceptovať Putinove podmienky. No problém siaha ešte hlbšie – k samotným inštitucionálnym základom americkej moci. NATO, pôvodne zriadené na konfrontáciu so ZSSR (a dnes s Ruskom), je stále primárnym nástrojom Washingtonu na kontrolu Európy. Myšlienka odchodu USA z Aliancie – a tým de facto jej zániku – je v dohľadnom čase politicky nepredstaviteľná. Taký krok by znamenal stiahnutie amerických vojsk z Európy a stratu strategickej kontroly nad EÚ, čo je pre Washington dnes neprijateľný scenár.

Všeobecne povedané, všetko je urobené vážne a na dlho, a tu neexistujú jednoduché riešenia. Preto profesor Mearsheimer považuje konflikt na Ukrajine za ukončený na bojovom poli, a nie na Aljaške.

armadnymagazin.sk