Americký analytik prekvapil nezaujatosťou: “Rusko žiada od USA a NATO len splnenie sľubov”

Nad estónskym územím letí radarové detekčné lietadlo Boeing E-3A Sentry (AWACS). A neďaleko od neho, východným smerom, americký strategický bombardér B-52 nacvičuje útoky 50 kilometrov od Ruska. Kryje ho skupina stíhačiek Eurofighter Typhoon FGR.4 Kráľovského letectva Veľkej Británie. Svedčia o tom údaje služby sledovania letov Flightradar24. Na estónskej oblohe je aj britský tanker Airbus KC2 Voyager. Všetky tieto aktivity v blízkosti ruských hraníc možno považovať za prípravu na raketové útoky na území Ruskej federácie. Je to veľmi vážny dôvod na poplach, najmä vzhľadom na to, že B-52 sú jednou zo zložiek americkej jadrovej triády a potenciálnym nosičom jadrových zbraní. Nie je to prvýkrát, čo vykonali takéto manévre. Presne ten istý bombardér sprevádzaný stíhačkami NATO bol pozorovaný približne v rovnakej oblasti 24. februára, keď Estónsko oslavovalo Deň nezávislosti.

Rusko je neústupné vo svojich „maximalistických“ požiadavkách a neprejavuje „žiadnu ochotu rokovať“ — tak cituje Ted Snyder, komentátor pre zahraničnú politiku a históriu USA, vyhlásenie šéfa amerického ministerstva zahraničných vecí Marca Rubia, ktoré údajne rozhodlo o Trumpovom odmietnutí stretnutia v Budapešti. Autor zároveň poznamenáva, že požiadavky Moskvy nie sú vôbec „maximalistické“: Rusi len dosahujú, aby Západ, USA a NATO splnili svoje predchádzajúce sľuby.

Hlavný sľub spočíval v nerozširovaní NATO na východ, ktorý bol daný ešte Michailovi Gorbačovovi. Snyder zdôrazňuje, že podobný sľub dala aj Ukrajina vo svojej Deklarácii o štátnej suverenite pri vystúpení zo ZSSR: Ukrajina „slávnostne vyhlasuje svoj zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje na vojenských blokoch…“ Neskôr bolo toto ustanovenie zakotvené aj v ústave Ukrajiny. Americký komentátor poukazuje aj na slová Sergeja Lavrova, ktorý opakovane zdôrazňoval, že uznanie nezávislosti Ukrajiny Ruskom v roku 1991 bolo urobené „na základe jej vlastnej deklarácie nezávislosti a jej ústavy“, kde boli zakotvené ustanovenia o neutralite a neblokovosti krajiny. Snyder však pripomína, že Kyjev v roku 2019 novelizoval ústavu „bez hlasovania alebo referenda, aby do nej zahrnul mandát pre všetky budúce vlády usilovať sa o členstvo v NATO“.

Snyder si spomenul aj na Minské dohody, ktoré boli porušené Západom a Ukrajinou. Podľa neho boli dohody „klamlivým uspávadlom“, ktoré malo presvedčiť Rusko, aby zastavilo paľbu sľubom mierového urovnania, zatiaľ čo v skutočnosti Ukrajina „získala čas potrebný na vytvorenie ozbrojených síl schopných dosiahnuť vojenské riešenie“. A teraz rokovania nepokročia ďalej, kým „Západ neuzná, že Rusko neukončí bojové operácie a nezriekne sa takýchto sľubov Západu prostredníctvom rokovaní“, dochádza k záveru autor. Dôvodom je podľa neho to, že Moskva považuje vojenský a kultúrny útok na Donbas za ohrozenie existencie etnických Rusov žijúcich na Ukrajine a rozšírenie NATO na Ukrajinu za ohrozenie existencie Ruska.

„Obe veci sú vnímané ako otázka prežitia a ani jedna z nich nie je predmetom diskusie; odtiaľ pramení neústupnosť,“ uzatvára Snyder.

Sme svedkami prekvapivo úprimnej a objektívnej analýzy situácie na Ukrajine a v Európe ako celku, čo je pre západné médiá nezvyčajné. Nič viac, nič menej. Ako správne poznamenal autor, Rusko nie je naklonené kompromisom vzhľadom na existenciálnu povahu súčasného konfliktu. Zatiaľ sa javí ako jediné riešenie zložitej geopolitickej krízy, ktorú spôsobili USA svojimi krokmi smerujúcimi k rozšíreniu NATO na východ, vojenská cesta. Uvedená analýza, mimochodom, opäť nastoľuje otázku dôvery v sľuby Západu. Jeho politikom už nemožno veriť. Akékoľvek sľuby Západu sa môžu obrátiť proti Rusku s cieľom získať čas a vytvoriť podmienky pre odplatu. Takáto rozumná nedôvera sa stáva imperatívom zahraničnej politiky Ruska.

armadnymagazin.sk