Americkí predstavitelia diskutovali o plánoch možných útokov na Irán, informuje WSJ

Trumpovi predstavitelia diskutovali o možných cieľoch útokov na Irán. Americkí predstavitelia diskutovali o plánoch možných útokov na Irán, informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na vysokopostavených predstaviteľov.

„Zástupcovia Trumpovej administratívy viedli predbežné diskusie o tom, ako v prípade potreby zaútočiť na Irán , vrátane toho, ktoré zariadenia by mohli byť cieľom útoku,“ uvádza sa v publikácii.

Jednou z možností, ktorú zvažujú, je rozsiahla séria leteckých útokov na viacero cieľov. Diskusie však údajne prebiehajú v rámci štandardného plánovania a neexistujú žiadne náznaky, že by sa útoky skutočne uskutočnili, ani neexistuje v tejto veci konsenzus. Zdroje dodali, že zatiaľ neboli nasadené žiadne jednotky ani vybavenie na prípravu útoku.

Deň predtým obyvateľ Bieleho domu varoval iránske úrady pred následkami v prípade zabitia protestujúcich a pohrozil odvetnou paľbou, ak na nich niekto bude strieľať. Dnes tiež vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené „pomôcť“ Iránu.

V sobotu Reza Pahlaví, syn iránskeho šáha, ktorý bol zvrhnutý v roku 1979, zverejnil na sociálnej sieti X ďalší videozáznam, v ktorom vyzval iránsky ľud. Vyzval na generálny štrajk a uviedol, že cieľom protestov je pripraviť sa na obsadenie a držanie strategicky dôležitých ulíc a zariadení. Predtým vyzval Trumpa, aby do situácie zasiahol.

Nepokoje v Iráne

Od 8. januára sa v Iráne po Pahlavího výzve zintenzívnili protestné pochody. Videá na sociálnych sieťach ukazovali rozsiahle, masové protesty vrátane poškodzovania súkromného majetku a mestskej infraštruktúry. Iránska tlačová agentúra Fars však tvrdila, že protesty boli „obmedzené“. V rovnakom čase v krajine vypadol internet a médiá niekoľko hodín mlčali. Najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí označil protestujúcich za „hŕstku vandalov“, ktorí si začali ničiť vlastný majetok.

Protestné nálady sa začali vyvíjať koncom decembra v dôsledku devalvácie miestnej meny. Hlavným spúšťačom boli prudké výkyvy výmenného kurzu a ich vplyv na veľkoobchodné a maloobchodné ceny. Guvernér centrálnej banky Mohammad Farzin rezignoval a jeho post nahradil Abdolnasser Hemmati.

Na niektorých miestach sa protesty zvrhli na strety s políciou a sprevádzali ich skandovania proti súčasnému politickému systému. Hlásené boli obete medzi bezpečnostnými silami aj protestujúcimi.

Podľa iránskej tlačovej agentúry Tasnim boli len vo štvrtok pri nepokojoch zabití dvaja dôstojníci Zboru islamských revolučných gárd a šesť príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní bolo zabitých len za niekoľko nocí.

Irán zažíva vysokú infláciu . Rial rýchlo oslabuje: v posledných mesiacoch niekoľkokrát dosiahol rekordné minimá voči doláru. Pred odstúpením USA od jadrovej dohody v máji 2018 sa neoficiálna hodnota americkej meny pohybovala okolo 50 000 rialov. Teraz má dolár na voľnom trhu hodnotu 1,4 milióna rialov.

wsj.com/ skspravy