Aljašský summit: Medzi očakávaním a ilúziou

Je úplne pochopiteľné, že po takom dlhom a krvavom konflikte – nehovoriac o prebiehajúcej genocíde, ktorá teraz vstupuje do svojej „ záverečnej fázy “ – narýchlo zorganizovaný summit Trumpa a Putina na Aljaške zaskočil mnohých. Verejná mienka takmer v každej krajine sveta (žiaľ, okrem Izraela ) je prevažne protivojnová.

Moc predlžovať krviprelievanie však spočíva v rukách elít. Sú to paraziti, ktorí sa živia vojnou, pre ktorých je mier nedostupný práve preto, že neprináša zisk. Či už týchto kakistokratov nazveme MIC, MIMAC alebo úplne inak – think tanky, zábavný priemysel, rôzni dodávatelia – na tom nezáleží. Vojny vypuknú a pretrvávajú kvôli ambíciám a chamtivosti tých na vrchole, v priamom rozpore s vôľou ľudu (my, ľud; my, Pozemšťania).

Stretnutie naplánované na piatok je zahalené v prehnanej nádeji a úmyselnej ignorácii základných skutočností. Prečo teraz? Čo je na stole? Niektorí európski predstavitelia špekulujú, že Witkoff možno Putina zle pochopil alebo dokonca prehovoril o niektorých kľúčových detailoch. V skutočnosti existuje vôbec nejaký program?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Trump nie je známy svojím strategickým myslením ani dôslednosťou. Jeho priznanie, že pôjde len o úvodné stretnutie, hovorí viac ako jeho nejasné náznaky o územných výmenách alebo prekreslení ukrajinských hraníc. Súhlasím s tými, ktorí varujú, že očakávania treba zvládnuť. Vo februári som Trumpa nazval „pánom Jekyllom a Dr. Hydom“ a môj názor sa nezmenil. Vlk môže zhodiť kožuch, ale nie svoju povahu. Muž, ktorý nielen toleruje genocídu, ale ju aj aktívne podporuje, nie je mužom oddaným mieru, a to ani na Ukrajine, kde USA (a NATO) zúfalo potrebujú stratégiu odchodu, aby sa očistili od zástupnej vojny, ktorú začali dávno pred rokom 2014.

Môžeme analyzovať symboliku miesta – niektorí dokonca šepkajú o historických alebo náboženských podtónoch dátumu – ale kým sa tieto detaily rozoberú, stretnutie sa skončí. Najpravdepodobnejší výsledok? Žiadne riešenie ukrajinského konfliktu, len úhľadne zinscenované fotenie a žiadne záväzné záväzky. Najistejšia predpoveď je, že obaja lídri využijú túto chvíľu na predvedenie svojho machizmu: Trump sa bude chváliť tým, že „prinútil“ Putina k rokovaciemu stolu, a to na americkej pôde; Putin si bude vychutnávať obraz vstupu do jamy levej bez strachu. Jeden bude vidieť dominanciu v pohostinnosti, druhý v tom, že stojí na tom, čo bolo kedysi „ruskou zemou“.

Aljaška dnes slúži menej ako územie a viac ako symbol – pripomienka transakcionizmu, ktorý bol dlho preferovanou „politikou“ imperiálnych mocností. Je to otvorená pripomienka toho, že suverenita nikdy nie je večná, že štáty a ich hranice nie sú nemenné a že niektoré z najdôležitejších rozhodnutí sa robia za účelom peňazí/zisku. Z hľadiska reálpolitiky robí Aljaška strategický klenot vďaka svojej polohe pod Arktídou: obrovské zdroje, kritické námorné trasy a ďalšia významná aréna pre rivalitu veľmocí. Toto „preskúmanie“ by mohlo rovnako ľahko preskúmať budúcnosť Arktídy ako iných ohnísk vzplanutia – medzi nimi aj Taiwan.

Summit bez jasného programu, bez akejkoľvek prípravy alebo transparentnosti a bez skutočnej autority na dosiahnutie dohody – najmä v mene tretej strany – môže byť len obmedzenou normalizáciou: dvaja vojnoví protivníci sa stretávajú tvárou v tvár (v tejto zástupnej vojne USA bojujú proti Rusku – a prehrávajú). Možno už len to samo o sebe nie je dôvodom na optimizmus: dialóg je možný aj v nepriateľských podmienkach. Takúto nádej však treba zmierniť, najmä na pozadí rozpadajúceho sa jadrového poriadku.

Je ťažké pochopiť optimizmus tých, ktorí očakávajú, že Trump a Putin sa posunú k mieru na Ukrajine. Trump nikdy nepovedal, že Ukrajina by mala zaujať mierumilovný, ale neutrálny postoj mimo NATO; nikdy sa nezaviazal, že prestane predávať zbrane Európe na vojnu – práve naopak. A aj keby si pľuli do dlaní a podali si ruky, premení to zrazu legendárny „zelený stôl“ geopolitického rozdelenia na útulný stôl pre dvoch alebo troch? Je to naša morálna kapitulácia – vkladanie dôvery do „vodcov“, ktorí riešia konflikty len vtedy, keď to vyhovuje ich ambíciám, konflikty, ktoré by nikdy neexistovali bez ich vlastnej agresie?

Nebudem sa staviť na výsledok – veď ide predsa o ľudské životy. Napriek tomu je ťažké niečo očakávať od úvodného stretnutia . A už vôbec nie od muža, ktorý popiera ľudskosť Palestínčanov a takmer spustil jadrový útok na Irán uprostred rokovaní… Racionálny človek by si od takého muža nekúpil ojazdené auto, nieto ešte aby mu zveril záležitosti vojny a mieru.

Preto musíme zostať ostražití a neochvejní. Svet je stále bližšie k tretej svetovej vojne než k zmysluplným mierovým rokovaniam. Aj keby Trump úprimne chcel mier na Ukrajine (chce odchod a nejaký zisk, je to jediný predpoklad, ktorý môžeme prijať), chýba mu podpora amerického establišmentu, nehovoriac o jastraboch v Európe , ktorí kŕmia vojensko-priemyselný komplex. Títo aktéri vnímajú vojnu ako zlatú sliepku, jej koniec ako finančnú stratu. A ak sa jedna vojna skončí, tešia sa na otvorenie ďalšieho frontu, ako je Irán, Taiwan,  Kaukaz, alebo niekde doteraz nepredstaviteľné.

Trump môže byť nevyspytateľný, ba až neistý, ale mnohí prehliadajú väčšie nebezpečenstvo: vo svojej nepredvídateľnosti by stále mohol podniknúť kroky zamerané na rozbitie BRICS +. V piatok sa čoskoro stretne s „písmenom R“. Svet však stále námesačne kráča priamo do temnejších čias. Odpustite mi, ak neprekypujem optimizmom ani konštruktívnymi plánmi na mier.

skspravy