Ako útok na sklad v Chmeľnickom ovplyvní ukrajinskú protiofenzívu

Ukrajinské úrady mlčia o tom, čo sa skutočne stalo v Chmeľnickom, avšak viaceré okolnosti naznačujú, že výbuch mohol mať neblahé následky tak pre protiofenzívu ukrajinských ozbrojených síl, ako aj ukrajinskú armádu ako takú.

Čo sa stalo?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

12. mája bol pravdepodobne zničený sklad raketových a delostreleckých zbraní (súradnice: 49.4507214600518, 26.876449564982106) úderom riadenej strely západne od Chmeľnického, po ktorom došlo k silnému výbuchu.

Tento objekt bol 649. letecký sklad raketových zbraní a munície medzi dedinami Gruzevica a Malaševci neďaleko Chmeľnického. Pri detonácii munície bolo doslova vymazaných z povrchu zemského 20 hangárov, v ktorých boli uskladnené zbrane, a stále sa následky výbuchu odstraňujú.

Čo to bol za objekt?

40 km severne od miesta výbuchu sa nachádza vojenské letisko Starokonstantinov, kde sídli 7. brigáda taktického letectva ukrajinských vzdušných síl. Na základni bolo pravdepodobne uskladnené značné množstvo leteckých rakiet a bômb. Podľa jednej verzie bolo týždeň pred úderom do skladu dodaných asi 75 amerických rakiet AGM-88 HARM, ktoré sa plánovali presunúť k 7. brigáde taktického letectva na letisku Starokonstantinov.

Čo by tam ešte mohlo byť?

Na presun do iných formácií taktického letectva s lietadlami Su-25 bolo do skladu údajne privezených niekoľko tisíc neriadených rakiet „Zuni“, ktoré mali nahradiť rakety sovietskeho typu S-13 a S-25 Ozbrojených síl Ukrajiny. Každá z týchto rakiet je naplnená 10 až 15 kg výbušnín (s hmotnosťou hlavice 22 kg). Uskladnenie najmenej 500-1000 rakiet tohto typu v sklade, ako aj súčasné skladovanie rakiet AGM-88 HARM pravdepodobne viedli k tomu, že celkový počet výbušných rakiet s dátumom spotreby približne pred 30 rokmi sa priblížil k piatim tonám v určitom momente. Ale to nie je všetko, čo mohlo by v sklade uložené.

Aká bola sila výbuchu?

Súdiac podľa toho, že výbuch zničil nielen pozemné konštrukcie, ale boli zasypané aj betónové skladovacie priestory, takýto efekt mohla vyvolať súčasná detonácia niekoľkých tisícok 155 mm delostreleckých granátov NATO, ktoré obsahujú vysoko aktívnu výbušninu, tzv. „kompozíciu B“ (anglicky „Comp B“) zo zmesi TNT a hexagénu, alebo špeciálnu kompozíciu XF13-333 EIDS so zmesou TNT, hliníkového prášku a oxidu dusnatého.

Tieto náboje sa mohli dostať do skladov v Chmeľnickom po železnici vedúcej do Ternopoľu, Ľvova a Poľska. Priestory 649. leteckého skladu raketových zbraní a munície sa s najväčšou pravdepodobnosťou využívali ako prekládková základňa, ktorú ruské ozbrojené sily pravdepodobne trafili riadenou raketou s vysoko účinnou hlavicou práve v čase nahromadenia tisícov ton nebezpečného nákladu.

Aký záver možno vyvodiť?

Súdiac podľa intenzity, s akou sa ničia vojenské zariadenia Ozbrojených síl Ukrajiny pozdĺž jednej z hlavných logistických tepien z územia Európy, budú ukrajinské jednotky v blízkej budúcnosti čeliť nedostatku munície na viacerých pozíciách – od leteckých rakiet po delostreleckú muníciu, bez čoho je podpora pozemných jednotiek v zásade nemožná. Berúc do úvahy skutočnosť, že zásoby sovietskych zbraní zo skladov na Ukrajine sú takmer vyčerpané, pri zachovaní účinných úderov proti logistickým centrám západnými zbraňami bude ukrajinská armáda čoskoro čeliť, ak nie „hladu po munícii“, tak potrebe šetriť muníciu a nemíňať ju len tak.

Vojennaja chronika

news-front