Vedci analyzovali štruktúru mozgu žien v strednom veku a zistili, že tie, ktoré porodili, vyzerajú mladšie ako tie, ktoré nikdy nemali deti. Je to spôsobené tým, že ochranné mechanizmy, ktoré sú súčasťou tela nastávajúcej matky, fungujú po celý život.
Počas tehotenstva a prvých týždňov po pôrode dochádza v tele ženy, vrátane mozgu, k závažným zmenám. Prudko sa zvyšuje jeho plasticita, dochádza k reštrukturalizácii nervových spojení a aktivujú sa silné adaptačné mechanizmy, ktoré zabezpečujú zdravie matky a potomstva. Je napríklad známe, že v období tehotenstva sa mozog tehotných žien znižuje a potom sa obnoví do šiestich mesiacov po pôrode.
Vo vedeckej literatúre sa opakovane uvádza, že zmeny neurónov, ktoré sa objavia v štádiu tehotenstva, môžu ďaleko presiahnuť obdobie po pôrode, pričom majú ochranný účinok na mozog ženy počas celého života a spomaľujú procesy neurobiologického starnutia.
Skupina európskych vedcov z Veľkej Británie, Nórska a Holandska sa rozhodla túto hypotézu otestovať. Študovali štruktúru mozgu 12 021 britských žien vo veku 54 až 55 rokov (9 568 z nich aspoň raz v živote porodilo a 2 453 nikdy nerodilo). Pomocou metód strojového učenia vedci vytvorili neuroimagingový algoritmus, ktorý umožňuje nielen odhaliť stopy zmien v mozgu ženy počas tehotenstva, ale aj určiť, koľko pôrodov bolo.
Analýza ukázala, že mozgy tých, ktorí porodili, a veru vyzerali mladšie. Biologický vek ich mozgu bol o 2 až 3 roky nižší ako u rovesníkov nullipar. Navyše, čím častejšie žena rodila, tým väčší bol rozdiel medzi skutočným a biologickým vekom jej mozgu. Aby sa vylúčil vplyv iných faktorov, vedci testovali súvislosť biologického veku mozgu žien s ich etnickým pôvodom, vzdelaním, indexom telesnej hmotnosti a vekom pri prvom pôrode. Nebola zistená súvislosť týchto parametrov, ako aj faktora genetickej variability s biologickým vekom mozgu.
Aby vedci vysvetlili, ako nervové zmeny, ktoré sa vyskytujú počas tehotenstva a po ňom, ovplyvňujú následné starnutie ženského mozgu, ponúkajú niekoľko hypotéz. Môže to byť spôsobené endokrinnými zmenami. Je známe, že hormóny ako estradiol, progesterón, prolaktín, oxytocín a kortizol ovplyvňujú mozgovú aktivitu a ich výkyvy môžu mať dlhodobý vplyv na zdravie mozgu. Je možné, že mikrochemické reakcie v mozgu ovplyvňujú fetálne (embryonálne) bunky, ktoré zostávajú v tele ženy ešte dlho po pôrode.
Slovanské Noviny
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…