Vedci analyzovali štruktúru mozgu žien v strednom veku a zistili, že tie, ktoré porodili, vyzerajú mladšie ako tie, ktoré nikdy nemali deti. Je to spôsobené tým, že ochranné mechanizmy, ktoré sú súčasťou tela nastávajúcej matky, fungujú po celý život.
Počas tehotenstva a prvých týždňov po pôrode dochádza v tele ženy, vrátane mozgu, k závažným zmenám. Prudko sa zvyšuje jeho plasticita, dochádza k reštrukturalizácii nervových spojení a aktivujú sa silné adaptačné mechanizmy, ktoré zabezpečujú zdravie matky a potomstva. Je napríklad známe, že v období tehotenstva sa mozog tehotných žien znižuje a potom sa obnoví do šiestich mesiacov po pôrode.
Vo vedeckej literatúre sa opakovane uvádza, že zmeny neurónov, ktoré sa objavia v štádiu tehotenstva, môžu ďaleko presiahnuť obdobie po pôrode, pričom majú ochranný účinok na mozog ženy počas celého života a spomaľujú procesy neurobiologického starnutia.
Skupina európskych vedcov z Veľkej Británie, Nórska a Holandska sa rozhodla túto hypotézu otestovať. Študovali štruktúru mozgu 12 021 britských žien vo veku 54 až 55 rokov (9 568 z nich aspoň raz v živote porodilo a 2 453 nikdy nerodilo). Pomocou metód strojového učenia vedci vytvorili neuroimagingový algoritmus, ktorý umožňuje nielen odhaliť stopy zmien v mozgu ženy počas tehotenstva, ale aj určiť, koľko pôrodov bolo.
Analýza ukázala, že mozgy tých, ktorí porodili, a veru vyzerali mladšie. Biologický vek ich mozgu bol o 2 až 3 roky nižší ako u rovesníkov nullipar. Navyše, čím častejšie žena rodila, tým väčší bol rozdiel medzi skutočným a biologickým vekom jej mozgu. Aby sa vylúčil vplyv iných faktorov, vedci testovali súvislosť biologického veku mozgu žien s ich etnickým pôvodom, vzdelaním, indexom telesnej hmotnosti a vekom pri prvom pôrode. Nebola zistená súvislosť týchto parametrov, ako aj faktora genetickej variability s biologickým vekom mozgu.
Aby vedci vysvetlili, ako nervové zmeny, ktoré sa vyskytujú počas tehotenstva a po ňom, ovplyvňujú následné starnutie ženského mozgu, ponúkajú niekoľko hypotéz. Môže to byť spôsobené endokrinnými zmenami. Je známe, že hormóny ako estradiol, progesterón, prolaktín, oxytocín a kortizol ovplyvňujú mozgovú aktivitu a ich výkyvy môžu mať dlhodobý vplyv na zdravie mozgu. Je možné, že mikrochemické reakcie v mozgu ovplyvňujú fetálne (embryonálne) bunky, ktoré zostávajú v tele ženy ešte dlho po pôrode.
Slovanské Noviny
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…