Aké právo majú Spojené štáty vyhladovať civilistov, aby dosiahli politické ciele?

Aké právo majú Spojené štáty vyhladovať civilistov, aby dosiahli politické ciele? Napriek zjavnej dôležitosti táto otázka v mainstreamovom diskurze do značnej miery chýba. Prostredníctvom ekonomických sankcií alebo ekonomických vojen môžu USA jednostranne skolabovať ekonomiky a vyvolať hladomor v cudzích krajinách. Počet civilných obetí spôsobených sankciami sa často rovná – a niekedy je vyšší ako – počet obetí konvenčných vojen. Na oboch stranách uličky sa však považuje za samozrejmé, že máme „právo“ uvaliť chudobu na civilné obyvateľstvo, aby sme presadili svoje záujmy.

Čo sú sankcie?

USA uplatňujú dva typy sankcií : primárne a sekundárne sankcie. Primárne sankcie prerušili ekonomické vzťahy medzi cieľovými zahraničnými subjektmi – štátmi, jednotlivcami, priemyselnými odvetviami alebo korporáciami – a americkou ekonomikou.

Sekundárne sankcie, známe aj ako „extrateritoriálne sankcie“, sú zhubnejšie. Sekundárne sankcie ukladajú sankcie alebo iné sankcie tretím stranám, ktoré nespadajú pod jurisdikciu USA, ak odmietnu ukončiť ekonomické vzťahy so subjektom, na ktorý sa vzťahujú primárne sankcie.

Napríklad USA uvalili primárne aj sekundárne sankcie na Iránsku centrálnu banku (CBI). Preto USA zakazujú americkým občanom a korporáciám obchodovať s bankou (primárne sankcie) a uvaľujú sankcie na akýkoľvek cudzí štát, jednotlivca alebo korporáciu, ktorá sa rozhodne spolupracovať s CBI (sekundárne sankcie).

Mnohí právnici a väčšina sveta, vrátane Európskej únie tvrdia, že tieto sekundárne sankcie jasne porušujú dobre zavedené princípy medzinárodného práva, zasahujú do suverenity zahraničných vlád a v konečnom dôsledku sú nezákonné.

Avšak kvôli hrozbe odrezania od americkej ekonomiky a dolára sú štáty často nútené dodržiavať, bez ohľadu na ich právne alebo morálne problémy.

Sankcie a civilisti

Prostredníctvom sankcií môžu USA v skutočnosti jedným ťahom pera skolabovať zahraničné ekonomiky a postihnúť civilné obyvateľstvo.

Súčasné sankcie voči Sýrii , napríklad ustanovené v „ zákone o civilnej ochrane Caesar Syria z roku 2019 “, bránia zahraničným subjektom zúčastniť sa na zúfalo potrebnom úsilí o obnovu Sýrie a bránia toku humanitárnej pomoci a iných základných potrieb.

Sankcie boli zdanlivo prijaté na potrestanie Asadovho režimu a na podporu ľudských práv, no namiesto toho zdevastovali sýrskych civilistov.

Sankcie sa týkajú politiky, nie ľudských práv

 Naši politickí lídri neustále tvrdia, že uvalujeme sankcie s cieľom chrániť civilistov a presadzovať ľudské práva .

Napriek tejto rétorike je jasné, že uvalenie sankcií je úplne v rozpore s týmito údajnými hodnotami.

Sankcie, podobne ako iné nástroje americkej zahraničnej politiky, skôr korelujú so záujmami amerických elít. 

Štáty, ktoré sa pripájajú k záujmom USA, sú ušetrené od sankcií a štáty, ktoré odmietajú alebo sa rozhodnú spojiť sa s americkým protivníkom, nie sú. Vzdor je oveľa lepším prediktorom toho, či budú uvalené sankcie, ako stav ľudských práv v štáte.

Sankcie a dvojstrannosť

Napriek medzinárodnému odsúdeniu a ničivým obetiam a ľudskému utrpeniu spôsobenému sankciami je kritika v kruhoch hlavného prúdu nízka. Tieto sankcie sú, žiaľ, úplne obojstranné.

Zákon o civilnej ochrane Caesar Syria z roku 2019, ktorý v súčasnosti ohrozuje sýrskych civilistov masovým hladom, predstavil demokratický zástupca Eliot Engel, schválil ho s podporou oboch strán a následne ho podpísal prezident Donald Trump.

Návrh zákona z roku 2017 , ktorý drasticky zvýšil sankcie voči Iránu – a následne prudko zvýšil chudobu a nedostatočný prístup k základným, život zachraňujúcim liekom – bol schválený v Senáte pomerom hlasov 98:2. Proti návrhu hlasovali iba senátori Bernie Sanders a Rand Paul .

Politici z establišmentu z oboch strán bežne viedli kampaň za podporu sankcií, najvýraznejšie Hillary Clintonová. Napriek rozsiahlej kritike zničujúcej politiky sankcií Clintonovej administratívy voči Iraku v 90. rokoch 20. storočia Hillary Clintonová viedla kampaň v rokoch 2008 aj 2016 za prísľub drastického sprísnenia sankcií voči Iránu.

Okrem toho sa na webovej stránke kampane Clintonovej v roku 2016 chválila skutočnosť, že „dohliadala na významné úspechy“, zatiaľ čo ministerka zahraničia, vrátane „vybudovania globálnej koalície na uvalenie ochromujúcich sankcií proti Iránu “, vytvorila „najtvrdší sankčný režim v histórii“.

Iba Bernie Sanders, Rand Paul a hŕstka demokratov v Kongrese sa niekedy vzopreli konsenzu oboch strán a vyjadrili plný odpor voči sankciám.

V mainstreamovom liberálnom establishmente je plne akceptované, že USA majú právo uvaliť tieto sankcie bez ohľadu na desivú humanitárnu daň.  Bez pochýb sa predpokladá, že USA by malo byť dovolené zrútiť ekonomiky, vyvolať hladomor a zahnať civilné obyvateľstvo do biedy, aby dosiahli politické – nie humanitárne – ciele.

Ako by sme sa však cítili, keby tento predpoklad bol univerzálny a my sme boli obeťami tohto typu ekonomickej vojny?

Tu môže byť myšlienkový experiment odhalený. Hoci je to vzhľadom na nesmiernu americkú moc nereálne, predstavte si, že by v reakcii na nezákonnú americkú inváziu a zničenie Iraku medzinárodné spoločenstvo uzákonilo široké sankcie voči USA .

Predstavte si, že tieto sankcie – ako sankcie, ktoré uvaľujeme my – skolabujú našu ekonomiku; spôsobil vážny nedostatok liekov na záchranu života; zvýšený hlad, nezamestnanosť a bieda; a priamo viedli k smrti tisícov, stoviek tisíc alebo dokonca miliónov Američanov.

Pre tých, ktorí podporujú sankcie ako nástroj americkej zahraničnej politiky: bol by tento hypotetický výsledok spravodlivý? Povedať áno je úplne bezcitné. Ale ak povieme nie, sme rovnako bezcitní, ale aj pokrytci.

Jacob Batinga

Pôvodný zdroj tohto článku je Current Affairs

skspravy

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)