Ak sa nespamätáme, éra slobody a suverenity občana sa skončí

Zákaz referenda o predčasných voľbách je nešťastné rozhodnutie. Spoločnosť má mať poistku pre prípady, keď vláda a parlament zneužívajú moc, píše pre Postoj Daniš.

Daniš je presvedčený, že rozhodnutie ústavného súdu zrušiť referendum obmedzuje kontrolný dosah voličov na parlament a vládu. A poskytuje ochranu tým, ktorí držia moc a zneužívajú ju.

Zrušenie referenda je chyba

Zákaz referenda o predčasných voľbách je nešťastné rozhodnutie, píše Daniš. Otázka, či smieme alebo nesmieme žiadať cez referendum nové voľby, nie je podľa neho o Matovičovi, ktorý , ako hovorí, už dlhšie nie je premiérom (a dokonca ani lídrom koalície). Je o tom, či spoločnosť má poistky a ručné brzdy, ak vláda a parlament zneužívajú moc.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

A takisto je o tom, či nad poslancami existuje vyššia autorita, ktorá ich môže odvolať. Alebo sú neodvolateľní, kým sami nebudú chcieť, dodáva.

Pri referendách o predčasných voľbách nie je podľa Daniša až také dôležité, či budú úspešné. Stačí, vlastne stačilo, že existovali ako krajná možnosť. Aj vtedy mali účinky, a prevažne pozitívne, myslí si.

„Malá odbočka do nedávnej histórie: bola to práve hrozba referenda a verejnej vzbury, ktorá v roku 2018 vyhnala Kaliňáka s Ficom z vlády a viedla k odstaveniu bödörovcov z vedenia polície. Keď Bugár znervóznel a pritlačil, Fico musel ohnúť krk (hoci so SNS kontroloval veľkú časť parlamentu). Aby sa vyslobodil z verejného tlaku na predčasné voľby.

„Vtedy, v marci 2018, nikto nepochyboval o tom, že referendum za nové voľby je legálne,“ pripomína komentátor.

Musíme sa spamätať

Upozorňuje, že prešli len tri roky a s prekvapením zisťujeme, že žijeme v celkom inej ére. V spoločnosti bičovanej strachom. Dosah „autorít“ na naše životy je násobne väčší ako za Džingischána. Úrady majú v dobrom zvyku zakazovať verejné zhromaždenia. Zakazovať cestu do práce, za blízkymi či dokonca do obchodu. Alebo zakazovať zber podpisov za referendá počas núdzového stavu, konštatuje zdesene.

A ako hovorí, stačí, aby tí pri moci potichu vyslovili zaklínadlo a spoločnosť s rozochvenými perami pokľakne a nastaví plece svojej dávke, predpísanej autoritami. Pripomína, že v zime bolo týmto zaklínadlom slovo alfa (britský variant). Dnes je to delta (indický variant). O rok to bude eta alebo zeta (ktovie odkiaľ), myslí si.

„Touto salámovou metódou onedlho ostane z našich starých práv a slobôd torzo. Ak sa nespamätáme, éra slobody a suverenity občana sa skončí. A nastúpi éra kontroly. Bez osobných čiarových kódov, kontrol a súhlasu vrchnosti sa nepohneme ani na krok,“ varuje Daniš.

Autority musia byť odvolateľné

Rozhodnutie ústavného súdu podľa jeho názoru len zapadlo do existujúcich trendov zužovania priestoru slobody a demokracie.

S potešením však konštatuje, že problém zakázaného referenda má pomerne jednoduché riešenie. Ústavnému súdu totiž prekáža, že taká dôležitá vec, akou je rozpustenie parlamentu cez referendum, nie je ošetrená v ústave. A teda do ústavy stačí dopísať odsek o možnom skrátení funkčného obdobia parlamentu referendom.

„Ak sa chceme ďalej považovať za slobodnú spoločnosť, potom musí pre každú autoritu platiť princíp jej odvolateľnosti. Nemusí sa uplatňovať pričasto alebo príliš jednoducho (pravidlá môžu byť nastavené v prospech stability). No mal by existovať ako krajná možnosť.

Každý by sa mal za svoju prácu zodpovedať. Vláda parlamentu. A parlament voličom. Podľa možností nielen raz za štyri roky, keď nám bude láskavo dovolené hlasovať – povedzme poštou (aby nás dobré autority zachránili pred zlým kapa variantom),“ píše záverom Daniš.

hlavný denník