„Kosovo je srdcom Srbska. Zastavte násilie,“ napísal Djokovič na objektív kamery v srbčine po víťaznom zápase na French Open v Paríži

Kosovo je srdcom Srbska. Zastavte násilie,“ napísal Djokovič na objektív kamery v srbčine po víťaznom zápase na French Open v Paríži. Jeho názor podráždil prívržencov totality a jediného názoru na udalosti a svet na čele s francúzskou ministerkou športu.

„Kosovo je naša kolíska, naša pevnosť, centrum toho najdôležitejšieho pre našu krajinu,“ vysvetlil 22-násobný grandslamový šampión a momentálna trojka svetového tenisu svoje vlastenecké gesto.

Francúzska ministerka športu Amélie Oudéaová-Castéraová v stredu odsúdila srbského tenistu Novaka Djokoviča po tom, ako po svojom pondelkovom víťazstve v úvodnom kole grandslamového turnaja French Open v Paríži napísal na objektív kamery odkaz, že Kosovo je „srdcom Srbska“. Informuje o tom agentúra AFP.

„Kosovo je srdcom Srbska. Zastavte násilie,“ napísal 22-násobný grandslamový šampión na objektív kamery v srbčine. Stalo sa tak na pozadí zrážok medzi etnickými Albáncami a Srbmi v Kosove.

Západní predstavitelia po pondelňajších potýčkach NATO obvinili srbských demonštrantov z podnecovania násilia. Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinil kosovského premiéra Albina Kurtiho z pokusu „vyprovokovať veľký konflikt medzi Srbmi a NATO“ a varoval, že Srbsko „nedovolí pogrom ani zabíjanie svojich ľudí“.

Kosovo po rozpade Juhoslávie patrilo Srbsku, v roku 2008 však vyhlásilo nezávislosť – po krvavej vojne v rokoch 1998 a 1999, ktorú ukončilo NATO náletmi. Kosovo v osamostatnení podporili aj západné veľmoci. K nim sa pridalo Česko a väčšina štátov OSN. Srbsko stále pokladá Kosovo za svoju provinciu a odmieta uznať jeho nezávislosť. Peking a Moskva ho taktiež odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Uznať ho odmietli aj Slovensko, Španielsko, Rusko, Bosna či Grécko.

Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom. Uznať ho odmietli aj Slovensko, Španielsko, Rusko, Bosna či Grécko.

Oudéaová-Castéraová pre stanicu France 2 povedala, že Djokovičovo posolstvo „rozhodne nebolo vhodné“.

„Pre hraciu plochu platí zásada neutrality. Keď prinášate posolstvá o obrane ľudských práv – posolstvá, ktoré spájajú ľudí okolo univerzálnych hodnôt, ako športovec ich môžete slobodne vyjadriť. Ale v tomto prípade išlo o posolstvo, ktoré je veľmi aktivistické, veľmi politické. Nemali by ste sa do toho zapájať, najmä za súčasných okolností, a už by sa to nemalo opakovať,“ dodala Oudéaová-Castéraová, ktorá je bývalou šéfkou Francúzskej tenisovej federácie (FFT).

Dodala, že riaditeľ turnaja French Open, známeho aj pod názvom Roland Garros, hovoril s Djokovičom a jeho tímom.

Djokovič (36), momentálna trojka svetového tenisu, si však svoju deklaráciu obhajoval. „Kosovo je naša kolíska, naša pevnosť, centrum toho najdôležitejšieho pre našu krajinu. Je veľa dôvodov, prečo som to napísal na kameru,“ povedal Djokovič pre srbské médiá po skončení zápasu.

„Samozrejme, že ma ako Srba veľmi bolí, keď vidím, čo sa deje v Kosove a ako boli naši ľudia prakticky vyhnaní z obecných úradov, takže to najmenej, čo som mohol urobiť, bolo toto,“ dodal Djokovič, ktorého otec sa narodil v Kosove.

Kosovská tenisová federácia v utorok uviedla, že Djokovičove komentáre sú „poľutovaniahodné“, pretože podnecujú napätie medzi Srbskom a Kosovom, dopĺňa tlačová agentúra AP.

Kosovo je bývalou srbskou provinciou, pričom Belehrad jeho vyhlásenie nezávislosti z roku 2008 neuznáva. Väčšinu tamojšieho obyvateľstva tvoria etnickí Albánci, ale na severe krajiny hraničiacom so Srbskom žije nepokojná srbská menšina.

Organizátori French Open v utorkovom vyhlásení bez toho, aby spomenuli Djokoviča, uviedli, že neboli porušené žiadne pravidlá. „Občas sa stáva, že diskusie o medzinárodných udalostiach zasahujú aj do oblasti turnaja, čo je pochopiteľné,“ tvrdí FFT.

infovojna