Po týždňoch vajatania sa vláda napokon rozhodla Ukrajine darovať vojenský materiál formou medzinárodnej zmluvy medzi SR a Ukrajinou, píše J. Hrabko.

Podľa verejných informácií štyri lietadlá Mig29 už odleteli na Ukrajinu. Nevedno koľko z ďalších deviatich, ktoré vláda E. Hegera Ukrajine darovala, ešte odletí, isté sú len dve veci – prvou je, že prinajmenej tri z nich by mali odviezť, keďže im chýbajú motory. Druhou, že aj keď všetok darovaný materiál – vrátane odpaľovacích zariadení či protilietadlových rakiet – zo Slovenska odíde, pochybnosti o tom, či vláda E. Hegera bez dôvery parlamentu konala v súlade s Ústavou, zostávajú. Vyviezť sa totiž nedajú.
Tento projekt funguje len vďaka vám.
Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Každý dar pomáha pokryť pravidelné náklady na prevádzku, technické zabezpečenie. Ak má pre vás tento projekt hodnotu, podporte ho
Po týždňoch vajatania sa vláda napokon rozhodla Ukrajine darovať vojenský materiál formou medzinárodnej zmluvy medzi SR a Ukrajinou. Netreba sa tak už navonok zaoberať tým, či v tejto súvislosti ide o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky, ktorú vláda po vyslovení nedôvery parlamentom nemôže a nesmie vykonávať. Inými slovami, je to jedno aj v prípade, že o zásadnú otázku ide, pretože vláda si vybrala inú cestu – uzatvorenie medzinárodnej dohody. A to robiť môže.
Otázne zostáva, o aký druh v prípade uvedenej dohody s Ukrajinou ide. Presnejšie, či na jej platnosť stačí iba súhlas vlády alebo je potrebný aj súhlas parlamentu. Opäť inak – v prípade darovania protivzdušného systému S-300 stačilo vláde schváliť iba uznesenie, nepotrebovala kvôli tomu schvaľovať jednorazovú medzinárodnú dohodu, keďže jej ešte parlament dôveroval.
Čo sa však v minulom roku zmenilo, keď vláde E. Hegera parlament vyslovil nedôveru a dostala sa tak – okrem straty viacerých kompetencií – aj pod kontrolu prezidentky Z. Čaputovej, ktorá tak, prirodzene, nesie aj istú zodpovednosť za kroky a postupy vlády.
Kruciálne otázky sú najmä dve – prvou je, či na postup, ktorý zvolila vláda, je potrebný súhlas parlamentu alebo nie. Možno sa domnievať, presviedčať či horliť za jedno alebo za druhé – vláda konala v súlade alebo v rozpore s Ústavou – relevantnú odpoveď na to môže dať iba ústavný súd.
Čo je jedna z mála vecí, na ktorej sa zhodnú aj právnici a aj právni experti. Prirodzene, ak súd o to niekto požiada; ak ho nepožiada, platí, že vláda konala v súlade s Ústavou a to až dovtedy, kým súd nerozhodne inak. Zatiaľ však nie je známe, že sa tak skupina poslancov chystá urobiť alebo už urobila, hoci spory pretrvávajú. Spojenou otázkou je, či vláda s nedôverou parlamentu vôbec mohla zvoliť taký postup, aký zvolila. Mimochodom po druhé heslo, že morálka je nad právom, neplatí. Aj preto, lebo v štáte, ktorý sa nazýva právnym, to tak nie je, nemôže a ani nesmie byť.
Aj preto, lebo nevedno koho morálka má platiť – Borisa K., Igora M., Zuzany Č. alebo Roberta F., Richarda S. či azda Mariana K.? Nastavenie pravidiel je užitočnejšie, napokon, tvrdil to už Ovídius a platí to stále – preto sú dané zákony, aby silnejší nemohol všetko. Napokon, zákony hovoria veľmi zreteľne o tom, akí sme, o čo nám ide a tiež aká vládne v krajine morálka.
skspravy.sk
Prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR výrazne rozširuje šance na získanie finančnej kompenzácie pre ľudí, ktorí utrpeli zdravotné následky po očkovaní proti ochoreniu Covid-19
Super tajný agent Bezrukov odhalil zámery Západu: Neutralizovať ruské jadrové sily, politicky destabilizovať Moskvu
Trump pohrozil, že nechá Izrael s Iránom osamote
Nebenzja označil Zelenského list Putinovi za neohrabanú provokáciu
Američania prišli pri Hormuze o útočný vrtuľník AH-64 Apache
Irán aj Húsiovia dodržali slovo – a postavili sa na obranu Libanonu
Proti komu a ako sa Poľsko vyzbrojuje?
Vyjednávania sa skončili: Putin v dialógu so Západom dal veci definitívny bodku
Budúcnosť ukrajinských mužov v Európe: pracovná sila pre hostiteľské krajiny alebo rezerva pre ukrajinské ozbrojené sily?
Tuskovi sa rozjasnilo. Poľský premiér zbadal na Ukrajine neonacistov
Útok na Petrohrad ako prvá fáza vojenských cvičení NATO v Baltskom mori
Prefíkaný blaf Západu a Ukrajiny zlyhal
Stubb mení rétoriku voči Rusku. Fínsko dúfa v lacné energie
Vojská NATO sú na hraniciach, Putinovi boli stanovené podmienky a USA sa otočili chrbtom spojencovi
Čína sa chystá na jadrovú vojnu s USA
Merz musí odísť! Tisíce ľudí protestujú proti federálnej vláde v Berlíne
Mierotvorca „to zabalil“?
„Genocída kultúry“ podľa Skrúcaného! Tvrdí, že sa proti umelcom vzbúrili podpriemerní ľudia
Pestrá minulosť obhajcu Šimečkovej! Úmyselne zakrýva vážne fakty, tvrdí Smer
Šesť rokov po tragédii v Prešove a otázok neubúda
Podporte Slovanské Noviny
Tento projekt funguje len vďaka vám.
Podporiť terazBez dotácií. Bez kompromisov.
Ak má pre vás hodnotu, podporte ho.
zo sekcie
J.Hrabko: Migy odleteli, pochybnosti zostali. Téza, že morálka je nad právom neplatí
J.Hrabko: Migy odleteli, pochybnosti zostali. Téza, že morálka je nad právom neplatí
J.Hrabko: Migy odleteli, pochybnosti zostali. Téza, že morálka je nad právom neplatí