Rezort vnútra vidí extrémizmus už aj medzi maloletými. Chce posilniť odolnosť voči extrémnym ideológiám

Medzi nové extrémistické trendy rezort zaradil subkultúru incel (z anglického Involuntary Celibate – nedobrovoľný celibát).

Výzvou pre Slovenskú republiku v oblasti prevencie extrémizmu je potreba posilnenia ochrany maloletých v online priestore, ako aj podpora kritického myslenia a odolnosti voči extrémnym ideológiám. 

Vyplýva to z Monitorovacej správy o stave extrémizmu v Slovenskej republike za obdobie rokov 2020 a 2021 z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Pravicové extrémistické hnutia naberajú na sile a rôznorodosti nielen doma, ale aj v zahraničí. Znepokojenie vyvoláva fakt, že v zahraničí tieto nové ideológie nachádzajú odozvu predovšetkým u mladej generácie, a to najmä vďaka ich propagande sofistikovane šírenej vo virtuálnom priestore,“  zdôvodnil rezort.

Medzi nové extrémistické trendy rezort zaradil subkultúru incel (z anglického Involuntary Celibate – nedobrovoľný celibát).

„(Jej) členskú základňu tvoria v drvivej väčšine muži, ktorí nedobrovoľne dodržiavajú celibát a súčasne vyjadrujú frustráciu, extrémny odpor a hnev voči ženám odmietajúcim mať s nimi konsenzuálny pohlavný styk, ako aj voči ženám, ktoré sami nedokážu osloviť,“ opisuje správa.

Spoločným znakom je snaha o absolútnu mužskú nadvládu. Diskusia členov hnutia sa podľa materiálu vyznačuje chorobným odporom mužov k ženám, obsahuje dehumanizačný a násilný obsah. Odohráva sa najmä v online priestore, ktorý však môže prerásť do fyzického násilia a masových útokov.

Správa popisuje aj online hnutie akceleracionizmus. Prejavuje sa najmä násilným presadzovaním extrémne pravicovej ideológie, vychádza z hnutia presadzujúceho nadradenosť bielej rasy.

Modernú spoločnosť považuje za neudržateľnú a verí, že by mal byť násilne vyvolaný jej kolaps, s cieľom vybudovať novú spoločnosť založenú na etno-nacionalizme.

„Najvýraznejším znakom akceleracionizmu je presvedčenie, že násilie je jediná cesta, ako dosiahnuť stanovené politické ciele,“ priblížil materiál. Za obzvlášť nebezpečné považuje vystavovanie sa radikálnemu obsahu na platformách od veľmi mladého veku. Ako poukázal, zdieľaný obsah v četovacích miestnostiach je silne rasistický, antisemitský.

Rezort upozorňuje aj na hnutie Suverénni občania, ktoré tvoria skupiny a jednotlivci s rôznym stupňom ideologického presvedčenia, prípadne ideologickej príslušnosti. Ich zjednocujúcim prvkom je odmietanie legitimity a zákonnosti orgánov štátnej moci a samosprávy v danej krajine.

Redakčná poznámka

Téme sa budeme venovať podrobnejšie, pretože z agentúrnej správy nie je zrejmé, čo je pojem extrémizmus a aký má význam, ani definácia ideológie, ani ich špecifikácia a už vôbec sa nehovorí o ultraľavicových ideológiách ako je neomarxizmus, multikulturalizmus, liberalizmus, globalizmus, klimatický fóbizmus či gender agenda.

Máme za to, že politické elity sa venujú skôr okrajovým témam a nepostihujú pôsobenie tých ideológií, ktoré rozvracajú tradičné alebo konzervatívne hodnoty ako je rodina, viera v Boha, identita človeka ako muža a ženy, národ, v ktorom ľudia zdieľajú spoločné kultúrne a duchovné hodnoty a suverenitu a zrchovanosť nad územím s kultúrnou a duchovnou autonómiou a právom na vlastnú cestu.

Ako novinári si plníme aj svoju kritickú povinnosť voči deklaratórnosti predklaných téz, preto si myslíme, že paušálne označovať čokoľvek, čo nie je v hlavnom (liberálnom) prúde (mainstreame) za „extrémizmus“ je medveďou službou pre potieranie skutočných antispoločenských ideý a dogiem, vrátane antispoločenského konania.

V tomto prípade máme za to, že napriek dobre mieneným východiskám ide vo výsledku skôr o propagandu a snahu o spoločensko-politickú kontrolu nad názorovo opozičnými prúdmi, čiže o politické zakonzervovanie status quo, a to napriek potrebe neustále posiňovať pluralitnú demokraciu, čiže hľadať altarnatíne východiská z permanentných kríz, v ktorých sa nachádza najmä euroatlantická  civilizácia kolektívneho Západu.

Nenaplnenou výzvou je predovšetkým explicitne určiť znaky extrémizmu a najmä súbor extrémistických ideológií vôbec, pretože podľa Článku I. Ústavy sa Slovenská republika neriadi (nijakou) ideológiou.