Sorosov oddaný káder Káčer vysvetlil, prečo prijal ponuku šéfa slovenskej diplomacie a rozhodol sa do “toho mrdníka”: „Nadchádzajúci polrok až rok je kľúčový a zásadný pre vývoj v našej vlasti, ale aj celej Európe“

Novovymenovaný minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer je čestným predsedom slovenského inštitútu Globsec, ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum.

Noví ministri dostávajú otázky, prečo prijali ponuku na vstup do vlády, ktorá je menšinová, pričom vo funkcii možno vydržia len niekoľko mesiacov v prípade, keby sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby.

Rastislav Káčer objasnil svoje rozhodnutie najprv na tlačovke, potom sa vyjadril aj na sociálnej sieti.

„Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík, je však kľúčová doba, uhnúť by bola zbabelosť,“ povedal pred médiami. Zároveň podčiarkol, že je mu blízka zahraničná a bezpečnostná politika vlády Eduarda Hegera. Poznamenal, že sa cíti ako jej spoluautor a advokát.

Nový minister zahraničných vecí a európskych záležitostí je známy svojou otvorenosťou. Nič na tom nezmenil ani ako člen vlády. Dôkazom je jeho status na Facebooku.

Fakt by si išov do hentoho mrdníku?

Káčer sa vo svojom príspevku na sociálnej sieti najprv vrátil na začiatok septembra, keď sa šírili špekulácie, že by sa mal stať nástupcom Ivana Korčoka. „Fakt by si išov do hentoho mrdníku?“ doslova znela esemeska, čo mu poslala kamarátka z Prahy, ktorá pochádza z Nitry.

Káčer reagoval takto: „Však uvidíme, aj môj syn tak hovorí” (môj syn je síce nevidiaci, ale vidí svojim srdcom úplne ostro).“ A potom sa na Facebooku preniesol do súčasnosti: „Teraz by som jej – a aj vám – chcel vysvetliť, že prečo som sa rozhodol do ‚toho mrdníka‘ ísť.“

Ako prvú príčinu toho, že prijal ponuku šéfovať slovenskej diplomacii, napísal: „Po vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine sa náš svet zmenil zásadne. Útok na susedný štát, snaha o násilnú anexiu jeho územia, likvidáciu jeho štátnosti, popieranie jeho práva na existenciu, vraždenie jeho obyvateľov, pľundrovanie jeho územia – to je v Európe od konca druhej svetovej vojny najhoršia kríza morálky, práva, pravidiel a akceptovaného status quo. Tento stav priamo a bezprostredne ohrozuje aj našu štátnosť, integritu a prosperitu.“

Poprel by svoj celý profesionálny život

Káčer pokračoval upozornením na zložité časy: „Doba je skutočne zložitá, nadchádzajúci polrok až rok je kľúčový a zásadný pre vývoj v našej vlasti, ale aj v celej Európe. Malovernosť a porazenecká nálada nám nepomôžu. Potrebujeme udržať jednotu spojencov navonok a dovnútra nemôžeme pôdu vyprázdniť pre novodobých Henleinovcov a Quislingov. Milovníci autokracií, obdivovatelia fašizmu, spojenci putinizmu sa odkopávajú a piata kolóna naberá odvahu, agresivitu a chuť ukázať slobode a demokracii, kto je tu pánom.“ Zdôraznil pritom, že si veľmi cení hodnoty novembra 1989, slobodu, zásady demokracie a európanstvo.

Ďalej podčiarkol, že do vlády nešiel preto, aby mal v životopise uvedený významný biografický údaj. „Keby som odmietol ponuku premiéra Hegera v tejto situácii – poprel by som celý svoj profesionálny život, svoju službu krajine a moju domovskú zahraničnú službu,“ ozrejmil.

Káčer poukázal na to, že chce slúžiť záujmom Slovenska bez ohľadu na to, koľko času Hegerova vláda vydrží pri moci. Dal jasne najavo, že keby uhol, určite by sa červenal: „Musel by som sa hanbiť sám pred sebou a pred všetkými, ktorých mám rád. Aj keď máme ‚mrdník‘, ale je náš. Iný nemáme. A ak aj na tri mesiace, pol roka, alebo do riadnych volieb – chcem sa pričiniť o to, aby sme ostali na správnej strane histórie.“

V závere príspevku sa dá jednoznačne vycítiť, že Káčer považuje seba za zodpovedného vlastenca. Nie za takzvaného hejslováckeho, ale za správneho patriota, ktorý vidí miesto Slovenska v transatlantickom priestore, ktorý vníma svoju vlasť ako krajinu demokratických hodnôt: „Nekonať, keď si to situácia vyžaduje, uprednostniť svoj komfort a osobné bezpečie, čakať ako veci dopadnú, lebo nemám dostatok odvahy zastať sa hodnôt, je zlé, zbabelé a aj v rozpore s tými najtradičnejšími hodnotami. Narodil som sa tu, vyrástol som tu, ľúbim svoju vlasť a chcem, aby ostala slobodnou, uznávanou a prosperujúcou krajinou.“

Od týchto slov sa odvíja koniec Káčerovho textu na Facebooku: „Preto do toho mrdníka idem. Lebo mám rád svoju vlasť a vás priatelia.“

Čo sa týka slova mrdník, používa sa v Česku. Jeho zmysel sa však nespája so sexom, aj keď je od tohto výrazu odvodený. Naopak, expresívnym spôsobom označuje neporiadok. Do slovenčiny by sa mrdník dal voľne preložiť ako chliev. A v šarišskom nárečí by to bol binec.

Kto je Rastislav Káčer

Káčer začínal ako politický analytik na ministerstve zahraničných vecí. Aj vďaka dobrému vzťahu k NATO, v ktorého ústredí v Bruseli pôsobil v rokoch 1994 – 1998, sa v roku 2001 stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany (zodpovedal za proces vyjednávania a vstúpenia SR do Aliancie) a práve on spolurozhodoval o povolení preletu lietadiel NATO bombardujúcich súčasné Srbsko. Po návrate z Bruselu bol vedúcim štábu pre plánovanie politiky a generálnym riaditeľom pre bezpečnostnú politiku a mnohostranné záležitosti na ministerstve zahraničných vecí. Neskôr pôsobil päť rokov ako veľvyslanec Slovenska vo Washingtone a následne od októbra 2013 v Budapešti.

„Je to tak ďaleko, že stav v Maďarsku ohrozuje elementárne princípy fungovania Európy, resp. spochybňuje hodnotový rámec, na ktorom Európska únia funguje alebo je na ňom postavená,“vyjadril sa v jednej z relácií Štefana Hríba. Koncom roka 2019 podala organizácia Hnutie nová jednota na Káčera trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy o revizionistických snahách vlády Viktora Orbána.

V júli 2008 ho zvolili za predsedu Slovenskej atlantickej komisie (člena Združenia Atlantickej zmluvy). Prezentuje sa ako odborník na transatlantické vzťahy, obranu a bezpečnosť. Káčer na Hríbovu otázku, či je rád v NATO, odpovedal cynicky aj zmienkou o bývalej Juhoslávii: „Tam sme sa chodili pozerať ako do výkladnej skrine. A závideli sme Juhoslovanom, ako sa majú. Tak choďte dneska do Bosny a Hercegoviny alebo hocikde, a teda neviem, či im je čo závidieť.“ Práve NATO však v roku 1999, ako to povedal Havel, humanitárne bombardovalo územie dnešného Srbska, kde zomrelo približne 2500 civilných obetí. Káčer bol v tom čase štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Jeho reakcia na túto udalosť bola maximálne cynická.

Podľa neho nie sme ako Slovensko spoluvinníkmi zabíjania bratov Srbov, lebo oni nie sú naši bratia.„Dneska ma tá demagógia, že sme umožnili bombardovať bratov Srbov, dosť vytáča. Po prvé, nepovažujem Srbov o dosť väčších bratov od Chorvátov, ani Maďarov, Rumunov, Poliakov, Čechov, Nemcov alebo Ukrajincov. Jednoducho, Srbi nám nie sú o nič väčší bratia ako ktokoľvek iný, ktorý je okolo,“ povedal Káčer s tým, že zákrok bol posledným zdvihnutým prstom, ktorý bol však prevedený citlivo. „Bola to operácia letecká, s istou presnosťou, veľmi málo civilných obetí, rádovo menej, ako si oni spôsobili sami,“ dodal Káčer s tým, že išlo o správny zákrok, ktorý pomohol. No zároveň priznal, že konsolidačný proces v Srbsku doteraz neskončil.

Káčer je čestným predsedom slovenského inštitútu Globsec, ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Obzvlášť závažné je, kto je sponzorom týchto podujatí. Výstupy z nich môžu byť ovplyvnené práve nimi. Partnerom je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.

Zdroj: pravda.sk / zemavek.sk