Ruský exprezident Medvedev predstavil budúcu mapu Ukrajiny

Bývalý prezident Ruskej federácie a dlhoročný premiér zverejnil dve mapy, na ktorých je zobrazená budúca podoba Ukrajiny.

Medvedev ponúka Kyjevu obraz najhoršieho možného scenára. Je pravdepodobnejšie, že Ukrajina sa zredukuje na Kyjev a jeho okolie, než že by niekedy znovu získala Krym a republiky Donbasu, uviedol v stredu na svojom kanáli Telegram bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Niekdajší prezident a dlhoročný premiér, ktorý teraz šéfuje Rade národnej bezpečnosti, zverejnil aj dve mapy, ktoré jeho argumentáciu ilustrujú.

Prvá mapa zobrazovala Ukrajinu v hraniciach pred prevratom podporovaným Spojenými štátmi v roku 2014 vrátane Krymu a dvoch východných regiónov Doneck a Luhansk. Mesiac po tom, ako sa militanti podporovaní Washingtonom chopili moci v Kyjeve, Krym odhlasoval opätovné pripojenie k Rusku, zatiaľ čo dva regióny Donbasu vyhlásili nezávislosť.

V mysli prezidenta Ukrajiny, poškodenej psychotropnými látkami, takto bude vyzerať mapa svetlej budúcnosti jeho krajiny,“ napísal Medvedev na Telegrame.

„Západní analytici sa domnievajú, že v skutočnosti to bude vyzerať takto,“ dodal a zverejnil aj druhú mapu. Na nej je „Ukrajina“ zredukovaná na Kyjev a jeho okolie. Sedem regiónov na západe anektovalo Poľsko a tri na juhozápade Maďarsko, respektíve Rumunsko. Všetko ostatné je označené ako „Rusko“.

Neuviedol však, ktorí západní experti si takéto rozdelenie predstavujú.

Ukrajinská vláda opakovane odmietla akúkoľvek možnosť územných ústupkov a trvá na tom, že cieľom Kyjeva je „kapitulácia“ Ruska a „reintegrácia“ Donbasu a Krymu.

Medvedev bol v rokoch 2008 – 2012 prezidentom Ruskej federácie a neskôr predsedom vlády do roku 2020, keď bol poverený vedením Rady národnej bezpečnosti.

V priebehu konfliktu na Ukrajine sa preslávil farbistými príspevkami na Telegrame. Len tento mesiac varoval Kyjev pred „súdnym dňom“, ak zaútočí na Krym, a ponúkol zoznam „ruských hriechov“, po ktorom nasledovali hriechy Západu.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: geopolitics.co / InfoVojna