Prestaňte z občanov robiť idiotov!

„Prekáža vám, že sú ľudia nespokojní a stále radikálnejší? Jednoduché – prestaňte z nich robiť idiotov!“ Radí stúpencom súčasnej moci a protagonistom mainstreamu na sociálnej sieti Juraj Draxler.

„Každý kaviarenský prdík do plienky je o morálke. Pritom táto vrstva spoločnosti produkuje lži, manipulácie a zhovaďovanie každého, kto má „nesprávny“ názor. A to takým tempom, že by sa za to nehanbili ani najzapálenejší okresní politruci minulého režimu.“ Citát Juraj Draxler.

„To, čo sa deje teraz, je skvelou ukážkou. Každý, kto má chápavý postoj k ruskej pozícii, alebo si myslí, že v tejto hre americkej vláde v skutočnosti nejde o ľudí na Ukrajine, je hlupák, zbabelec, alebo cynik. Iné pozície neexistujú, kaviareň o tom ani nebude diskutovať. A to je dôležité, lebo o tom, čo je pravdivé, racionálne, moderné, západné, slušné a morálne rozhoduju oni. Tak to má podľa nich fungovať.“ Pripomína exminister školstva.

Medzitým sú ľudia jednoducho naštvaní

Juraj Draxler pripomína, že občanom sa už tridsať rokov nepretržite klame: „V roku 1989 z tribún a televíznych obrazoviek dostávali uistenia, že nikto nejde privatizovať veľké podniky, nebudú žiadne extrémne ekonomické reformy a nezamestnanosťou straší len hlupák. Jeden za druhým to „tribúni novembra“ opakovali. A o rok sa to spustilo.
Pritom dnešná kaviareň svoj rodokmeň zvyčajne odvodzuje priamo od tých tribúnov.
(Pokojne sa môžeme baviť o tom, že to klamanie bolo v danej epoche nevyhnutné. Ale potom skončime s naivnými výkrikmi v iných oblastiach politickej diskusie.)“

Neschopní politici

„Tridsať rokov tu politici nevedia urobiť ASPOŇ JEDEN VEĽKÝ PROJEKT, ktorý by sa naozaj podaril a bol zjavným úspechom. Mala tu byť nejaká geniálna dôchodková reforma, len to nejako nefungovalo (a nie, nehovorím o tých zmenách, čo do toho neskôr zaviedol Smer, čo je dnes pohodlná výhovorka pre „reformátorov). Super reformy škôl a vysokých škôl, vedy, z ktorých ostal minimálne rozpačitý pocit. 
Ale najmä, politici sa roky ani nesnažia robiť niečo ozajstné – niečo postaviť, vybudovať nejaký naozaj efektívny systém služieb – ale preberú „reformy, ktoré nám odporúčajú“ a tvrdia, že tie sú naozaj dôležité. Ak neveríte, že rovná daň je super vec a celá západná Európa sú hlupáci, lebo majú niekoľko daňových sadzieb, tak ste zaostalí. Opäť, koniec diskusie.“

Pseudoosobnosti, ktoré sú vlastne nuly

„Ľuďom sa stále vnucujú nejaké „osobnosti“, ktoré sú úplne zjavne ideologicky zaradené, opakujú jednu skupinu hesiel (či už sú to „občianski intelektuáli“, alebo „ekonomickí reformátori“) a široká verejnosť ich jednoducho nemá rada. Ale vnucovaní budú stále. 
Namiesto programu sa ľuďom roky prezentujú frázy a rozprávky. Strany pred voľbami úplne bezostyšne klamú, ale namiesto obrovskej vzbury intelektuálov sa to berie ako normálne.“

Čudujete sa, že ľudia už začali kričať?

„Áno, je tu veľa ľudí, ktorí už proste nijako nemyslia, len kričia, na ulici, na námestiach. Ale môžeme sa čudovať? Po tom všetkom? 
A aj potom, ako nám tu národ cieľavedome, sústredene roky ničí bulvár, novinový aj televízny, podobne ako často tupá reklama? To ako bežný pracujúci človek má toto všetko po príchode z práce vedieť vytesniť a miesto toho si čítať Aristotela?“

„Áno, deje sa veľa vecí, ktoré sú choré. Ja nemám problém (na rozdiel od veľmi veľa iných, alebo, povedzme, od všetkých „politikov“), naštvať aj časť svojich „fanúšikov“ a poslať do pekla nejakého šarlatána, alebo upozorniť, že nie je možné ísť ohrozovať doktorov radiacich vláde. Alebo proste upozorniť na šírenie nezmyslov, aj keď im mnohí hlboko veria. „

Čoraz viac militantný mainstream

„Ale tiež chápem, že aj inak racionálni ľudia jednoducho musia byť dezorientovaní z toho všetkého, čo sa tu deje. A jadrom naozaj sú mediá, alebo ich militantná časť, a rôzni „aktivisti“ z mimovládok v ich okolí. A áno, všetko toto JE podporované z kruhov mimo Slovenska, veď čo si o tom budeme klamať?“

„Sústavne, hnusne, odporne, zbabelo rozoštvávajú, hnevajú, odpudzujú obrovskú časť národa, zvyčajne žiadnych „dezolátov“ lebo väčšina ľudí taká nie je. Ale normálnych, pracujúcich, poctivých ľudí, ktorí len chcú, aby sa tu dalo normálne žiť a pracovať. Média. „Intelektuáli“. „Občianski demokrati“.“ Končí adresne svoj status na sociálnej sieti Juraj Draxler.

hlavný denník