Nie je to zvláštne? Ak tá zmluva nič podstatné nemení, prečo im vlastne na jej podpise tak veľmi záleží?

Mení tá zmluva niečo zásadným spôsobom na vojenskej spolupráci SR a USA? Áno? A načo sme teda toľké roky boli v NATO? Alebo nemení? Tak potom nie je až taká dôležitá. Ale prečo sa potom koalícia tak strašne ponáhľala s jej podpisom, bez verejnej diskusie, napriek množstvu vážnych výhrad a zúfalých protestov opozície aj širokej verejnosti?

Sme v najsofistikovanejšom vojenskom partnerstve na svete, pakte NATO. Funguje veľa rokov a má odskúšané, zabehané mechanizmy spolupráce vo vojenskej oblasti. Napriek studenej vojne po dlhé desaťročia nepotrebovali portugalskí vojaci špeciálnu zmluvu s francúzskymi, grécki s belgickými ani talianski s luxemburskými, ak chceli robiť spoločné cvičenia. Jednoducho nebola potreba uzatvárať akékoľvek špeciálne zmluvy, lebo všetko bolo a je možné riešiť v rámci partnerstva v NATO.

Čo z toho vyplýva? Že DCA zmluvu s Američanmi treba považovať z hľadiska potrieb slovenskej armády ak nie za celkom zbytočnú, tak v najlepšom prípade za nie príliš podstatnú. Ak by sme aj zabudli na škandalózny obsah tej zmluvy a chceli vidieť len oficiálne deklarovaný jej zámer, tak aj v tom najideálnejšom prípade by mohlo nanajvýš ísť o nedôležité vylepšenie možností na vzájomnú spoluprácu ozbrojených síl. (Hovorí sa aj o možnom americkom finančnom príspevku zhruba v cene jedného lietadla, ktorý sa však Američanom bohate vráti späť v odpustení ceny prenájmov, poplatkov či daní počas minimálne desiatich rokov platnosti zmluvy).

A teda priorita uzatvorenia takejto zmluvy, nech by bola akokoľvek dobre zdôvodnená a akákoľvek výhodná (čo jednoznačne nie je), logicky by mala asi byť dosť nízka. O to viac, že Slovensku bezprostredne a ani zo strednodobého hľadiska nehrozí žiadne reálne nebezpečenstvo napadnutia zo strany ktoréhokoľvek z našich susedov, ale ani vzdialenejších krajín.

Naopak, asi sa všetci zhodneme na tom, že spokojnosť obyvateľstva a politická stabilita je niečo, čo musí mať pre každého zodpovedného politika prioritu veľmi vysokú. V prípade jasne negatívneho postoja verejnosti voči zmluve s takouto nízkou prioritou (a aj v teoretickom ideálnom prípade nanajvýš s neveľkým možným prínosom pre Slovensko a jeho obyvateľov) by teda podpis takejto zmluvy mal ísť okamžite bokom. A azda ani netreba dodávať, že samozrejme mala by sa o tom konať verejná diskusia.

Páchateľa prezrádza nervozita

Na Slovensku to však bolo úplne inak. Vládnuca moc sa poponáhľala zmluvu čím rýchlejšie podpísať, bez oponentúry, navzdory protestom verejnosti. Prečo sa tak ponáhľala?

Prečo koalícii tak strašne záleží, aby zmluva bola čím skôr podpísaná, ak je iba o akomsi vylepšení spolupráce ozbrojených síl, o lepšej a jednoduchšej organizácii vojenských cvičení a výmene skúseností? Prečo odignorovala ústavnoprávny výbor Národnej rady, prečo odignorovala stanovisko Generálnej prokuratúry SR, keď generálnemu prokurátorovi dokonca ani nedovolila vystúpiť v pléne Národnej rady? Prečo odignorovala pokusy o verejnú diskusiu?

Prečo koalícia neštandardne pristúpila k nočnému rokovaniu Národnej rady, len aby zmluva bola čím skôr ratifikovaná? A prečo predseda Národnej rady neprerušil schôdzu a neodložil ju na ďalší deň, aby sa k zmluve mohli vyjadriť všetci poslanci, tak ako to štandardne v parlamente má byť, a ako to dokonca aj v našom parlamente väčšinou býva v prípade iných textov? Prečo namiesto toho diskusiu k tomuto bodu programu jednoducho „natvrdo“ ukončil? Prečo dal prednosť urýchlenému podpisu nejakej nepodstatnej zmluvy pred samotnými základmi parlamentarizmu?

Položme otázku inak: Komu môže tak veľmi záležať na tom, aby tá zmluva bola stoj čo stoj okamžite podpísaná? A prečo koaliční herci jeho želania (či možno priamo príkazy?) tak usilovne plnia? Samozrejme, čitatelia na tieto rečnícke otázky pridobre poznajú odpoveď.

Keď ide do tuhého, masky sa odkladajú

Keď ide o podstatné veci, vtedy sa zväčša rýchlo ukáže, kto koho poslúcha a kto za koho kope. A v tomto prípade naozaj nie je ťažké zistiť, na ktorej strane je pravda. Stačí si tú zmluvu prečítať (napríklad tu) a aj právne neskúsený čitateľ ľahko príde na to, že tu nič nie je tak, ako nám predstavitelia vládnej junty bezočivo klamú. Je súčasťou amerických ofenzívnych plánov natlačiť sa vojensky do východnej Európy a je práve takým bianko šekom pre Američanov na ich vojenské dobrodružstvá, ako to hovoria tí najväčší alarmisti – darmo to klamári z koalície nehanebne popierajú.

Pekne to všetko do seba zapadá: potom ako finančná položka na slovenské vojenské letiská vypadla z amerického rozpočtu, lebo vtedajší prezident Donald Trump presunul tie peniaze na výstavbu plota na hranici s Mexikom, ostalo na nejaký čas ticho, ale na jeseň 2021 sa situácia vo svete zmenila. Jastrabi z Pentagonu usúdili, že treba na Rusko zatlačiť a prisunúť zbrane bližšie k ruským hraniciam.

V októbri bol minister Naď zavolaný na koberček do USA. V novembri generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že jadrové zbrane budú zo západnej Európy presúvané do východoeurópskych štátov. A ajhľa: už v decembri sa objavil na rokovaní vlády SR návrh vojenskej zmluvy s USA (ktorý je len inakšie preloženým viacmenej tým istým textom, ako bol ten, ktorý nám Američania podsunuli na podpis už pred tromi rokmi). Ledva sa začal február a zmluva už je podpísaná.

Čo tam po nejakej verejnej diskusii, po nejakom odbornom pripomienkovaní, po nejakých kolách vyjednávaní – geopolitická situácia sa vyvinula tak, že Američania potrebujú nastúpiť do východnej Európy so svojimi zbraňami a slovenskí lokaji musia zraziť podpätky a slúžiť. Musia s plechovými tvárami natvrdo hovoriť do očí celého Slovenska, že tá zmluva je dobrá, výhodná, bezpečná… pričom každý, kto vie čítať, si môže prečítať, čo tam je naozaj napísané.

Ivan Lehotský

HS

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)