Fatamorgána slobody….

Rozpadnutý a zdeformovaný Západ nás tiež so všetkou silou sťahuje do priepasti zvieracieho života. Ak nepochopíme ničivosť tohto, premeníme sa tiež na jednoduché iteligentné zvieratá. Každý dospelý, slobodný človek si zvolí svoju vlastnú cestu. Dieťa prichádza na tento svet čisté, s rozšírenými očami.

Stále si nemôže zvoliť svoju vlastnú cestu, náš svet ešte nepozná. Ukazujeme mu to takto: mama, otec, spoločnosť. Akým spôsobom ukazujeme svojím deťom…? Čo sa teda stalo s našimi ľuďmi? Prečo žijeme pod vplyvom “tabletky na spanie”, prečo sme sa nechali oslepiť a túto slepotu sme zakryli smrtiacim stereotypom: „Nemáme právo brániť iným, robiť si, čo chcú“? Sme zvedení stereotypom fatamorgány slobody….A neprestáva udivovať reakciu ľudí na dôležité informácie, ktoré sa im snažia sprostredkovať tí, ktorí už pochopili, kde „rastú nohy“. V zásade spočiatku informácie nie sú vnímané, sú odmietnuté s presvedčením: „To nemôže byť!“

Ľudia neveria, respektíve by som nechcel uveriť vlastným očiam. Pretože každá takáto získaná informácia prinúti človeka zamyslieť sa. A takmer každý chápe, že je to pravda. A ľudia, ktorí si dovolia nielen počúvať, ale aj počuť, začnú na tieto informácie reagovať činmi. A toto už je práca a toto sluch môže radikálne zmeniť život. A nebude to ľahké. Preto si ich málokto dovolí počuť.Koniec koncov, dosť často počujeme vetu: „Najlepšie je to nevedieť, ale len žiť. Takto je to jednoduchšie. ““ Ja sám som to počul už viackrát. Áno, je to jednoduchšie. Lenže potom, keď sa varovania pred niektorými udalosťami zmenia na fakty, málokto si myslí, že všetkému sa dalo zabrániť prejavením minimálnej odvahy a rozhodnutím sa vypočuť. Ale ešte šokujúcejšia je neochota vidieť už aj tak zjavné a výstredné.Nikoho neprekvapuje už aj tak rýchlo rastúci počet adolescentov, ktorí na každom rohu pijú alkohol, fajčia v nekontrolovanom rozsahu a bez rozpakov nadávajú. Nikoho neprekvapuje, že vek týchto veľmi dospievajúcich mladne a vedie k skorému, často škaredému sexuálnemu životu.

Spoločnosť si zvyká. Toto sa stáva v našom živote normou. To sa považuje za samozrejmosť.Niekedy môže byť niekto pobúrený do očí bijúcou skazenosťou mladých ľudí, keď hodí pár odsudzujúcich slov, a záležitosť neprekračuje toto rozhorčenie. Akonáhle niektorí rodičia uvidia, ako sa obťažovanie dotkne ich vlastných detí, často začnú biť na poplach. A mnoho rodičov si to jednoducho nevšimne. Dokonca by som povedal – oni si to nechcú všimnúť….Naša spoločnosť degraduje s veľkým zrýchlením. Každá generácia je degradovanejšia ako predchádzajúca a toto zrýchlenie sa zvyšuje nepredstaviteľnou rýchlosťou.

Musíme myslieť nielen na seba, na svoju dušu, ale aj na iných ľudí, na svoju vlasť, na našich ľudí. A našou povinnosťou je zachrániť národ pred zničením, pred zánikom, chrániť naše dedičstvo, naše deti, našu kultúru naše tradície. To je povinnosť voči vlasti, voči našim predkom, ktorí prelievajú krv za našu zem, za nás, za naše životy. Vďaka ich počinu žijeme. A to je tiež naša povinnosť voči budúcim generáciám, ktoré nás budú buď nenávidieť, vymrú ako poslední gójovia, alebo budú na nás hrdí.Tým, že nám umožňujeme ničiť svoje deti, ničíme samotný život, ničíme seba, svoju vlasť.

Ak nebudú naše deti, nebudeme ani my, ani spomienka na nás ako na ľudí. A potomkovia tých, ktorým sa teraz necháme zničiť, pohrdnú našimi skreslenými potomkami, budú sa im posmievať a pľuvať na nich ako na potomkov „Veľkej RAsy“.

somslovan.sk