Jaskyne Slovenského krasu

Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu sú od roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Naše spoločné jaskyne sa na základe bilaterálneho nominačného slovensko-maďarského projektu stali hodnotou nielen pre nás, ale pre celé ľudstvo.

Čím sú jaskyne Slovenského krasu odlišné od ostatných jaskýň? Prečo sú také výnimočné, že sa im dostalo cti byť súčasťou svetového prírodného dedičstva?

Výnimočná hustota jaskýň 
Na krasových planinách a pod nimi bolo doteraz objavených viac ako 1000 jaskýň a priepastí s rôznymi formami sintrovej i ľadovej výplne. Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje pravdepodobne nikde na svete.

Genetická a morfologická pestrosť jaskýň 
Na pomerne malom území sa tu vedľa seba vyskytujú rôzne typy jaskýň, ktoré vznikli zložitými procesmi speleogenézy za obdobie od konca druhohôr: korózne priepasti, riečne jaskyne, ponorné jaskyne.

Výskyt vzácnych jaskynných živočíchov a archeologických nálezov 
Tieto jaskyne trvalo alebo dočasne obýva viac ako 500 druhov živočíchov, medzi nimi nájdeme aj vzácne druhy, ktoré žijú iba v jaskyniach na tomto území, alebo dokonca iba v jednej jaskyni. 
Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie približne posledných 35 000 tisíc rokov. Jaskyne slúžili človeku ako obydlie, svätyňa i hrob. S jaskyňami ho spájal určitý pocit tajomna, ktorý sme schopní v sebe objaviť aj dnes. Je to jedna z ciest, ktorá nás stále spája s našimi predkami a jeden z dôvodov veľkého záujmu o jaskyne v súčasnosti. 

Najvýznamnejšie podzemné krasové javy: 
Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica – Čertova diera,  Silicko-Gombasecký jaskynný systém (Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa), Krásnohorská jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Jaskyňa Skalistého potoka – Kunia priepasť, Drienovská jaskyňa,  Jasovská jaskyňaa priepaste: Diviačia priepasť, Zvonivá jama, Obrovská priepasť a Snežná diera.  

Zdroj: TIC Rožňava/ slovakia.travel