Príbeh o Jasnom Sokolovi. Minulosť a súčasnosť.

Príbeh je o tom, ako dcéra jednoduchého roľníka cestovala po rôznych obývaných planétach(!) pri hľadaní svojej polovičky. Pre ruskú „rozprávku“ je to neuveriteľné, však? A ešte neuveriteľnejšie je, že spoľahlivosť informácií v rozprávke potvrdzujú súčasné astronomické údaje. A nielen to.

Nikolaj Levašov podáva ďalšie faktické dôkazy z úplne neočakávaných zdrojov. Jeden z nich, materiál o prípade únosov ľudí mimozemšťanmi. Toto svedectvo by sa dalo nazvať hoaxom, nebyť jedného „ale“. Udalosti opísané očitým svedkom potvrdili profesionálni astronómovia! Tu je úryvok (text je vytrhnutý z kontextu a pre úplné pochopenie autorovej myšlienky, je lepšie si knihu prečítať od samého začiatku):

“Udalosti opísané v Skaze (Príbehu) dostali úplne neočakávané potvrdenie ich pravosti v roku 1961, keď boli manželia Barney a Betty Hill unesení mimozemšťanmi. Vedcom tohto prípadu sa podarilo zistiť:

“… Ale najprekvapivejšie a najneočakávanejšie následky sa stali, keď sa posmelená Betty, spýtala “kapitána”, odkiaľ prišli. V reakcii na to ukázal miesto na „hviezdnej mape“, ktoré následne v hypnóze reprodukovala. Betty Hill spomína: „… Spýtala som sa‚ „šéfa“, odkiaľ je, pretože viem, povedala som mu, že nie je zo Zeme. Spýtal sa, či viem niečo o vesmíre? Odpovedal som záporne. Prakticky som nič nevedela. Povedal, že by bol rád, keby som vedela viac. Odpovedal som, že to by som chcela aj ja.

Prešiel miestnosťou k rohu stola a niečo otvoril … Vytiahol mapu a spýtal sa, či som už videla nebeské mapy. Prešla som cez miestnosť a oprela sa o stôl. Videla som: mapa bola podlhovastá, trochu širšia. Po mape boli roztrúsené body. Niektoré boli malé ako špendlíkové hlavičky. Ostatné boli veľké asi ako mince. Boli tam čiary, zakrivené čiary, prechádzajúce z jedného bodu do druhého. Z veľkého kruhu vychádzalo veľa línií. Mnohé z nich viedli k inému kruhu, najbližšiemu, ale nie takému veľkému. Boli to hrubé čiary.

Spýtala som sa ho, čo znamenajú. Odpovedal, že hrubé čiary sú komerčné trasy. Ostatné linky označovali miesta, kadiaľ niekedy prechádzali. Bodkované čiary ukazovali expedície. Spýtala som sa ho, odkiaľ je. Odpovedal mi otázkou: „Kde sa na tejto mape nachádzate?“ Povedal som so smiechom, že neviem. Potom povedal: „Ak nevieš, kde si, potom ti nemôžem vysvetliť, odkiaľ som.“

O mapu Betty Hill sa začala zaujímať amatérska astronómka Marjorie Fish z Ohia. Fish vychádzala zo skutočnosti, že ak je na mape nakreslenej Betty aspoň zrnko pravdy, mala by odrážať časť hviezdnej oblohy pozorovanej mimozemšťanmi z ich domovskej planéty, odkiaľ „koráb“ pochádzal. Práca Fish bola čertovsky náročná. Vzala 200 korálikov, ktoré predstavovali hviezdy vzdialené 50 svetelných rokov od Zeme. Podľa ich spektra namaľovala korálky rôznymi farbami a zavesila ich na strop na nite rôznych dĺžok, pričom dodržiavala mierku vzdialenosti.

Päť rokov trávila všetok svoj voľný čas pozeraním na svoju „galaktickú mapu“, akoby sa pozerala z jednej alebo druhej hviezdy. Fish našla nakoniec miesto, z ktorého by bol výhľad na hviezdnu oblohu rovnaký, ako na mape Hill. Ukázalo sa, že predpokladanou domovinou mimozemšťanov boli HVIEZDY SÚHVEZDIA SIEŤ – ZETA I ALEBO ZETA II, ktoré sa nachádzajú 37 svetelných rokov od Zeme – asi 350 biliónov kilometrov. Profesionálni astronómovia ocenili prácu Fish veľmi vysoko. Profesor z Ohio State University Walter Mitchell so skupinou študentov sa rozhodli, že prácu skontrolujú. Dve veľké gule nakreslené Betty Hillovou identifikovala Fish ako hviezdy Zeta I a Zeta II v súhvezdí Reticuli. Mitchell vložil do počítača polohu stoviek hviezd najbližších k nám a zostavil program, ktorý simuluje hviezdnu oblohu pri pohľade zo Zeta Reticuli smerom k Slnku. Mapa sa prekvapivo takmer presne zhodovala s Hillovej kresbou.

Nasledujúca skutočnosť je ešte záhadnejšia. Betty Hill urobila svoju kresbu v hypnóze v roku 1964. Fish na tejto kresbe rozpoznala deväť hviezd, ale nedokázala identifikovať tri hviezdy. Tieto tri hviezdy objavili astronómovia neskôr, v roku 1969 … “. / – Prevzaté z webu „Kaleidoskop tajného, neznáme a tajomné“ – /

Týmto spôsobom, navyše tým najneočakávanejším spôsobom, získala informácia z „Príbehu o Jasnom Sokolovi“ v roku 1961 úplné potvrdenie od ľudí, ktorí o tejto rozprávke nikdy nepočuli. Rovnako obsah Príbehu plne potvrdzuje informácie, ktoré Hillova manželka povedala ľuďom. A ešte niekoľko veľmi dôležitých bodov z príbehu Betty Hillovej. Na mimozemskej holografickej mape, ktorú zobrazil kapitán ŠEDIVÝCH, bolo niekoľko typov čiar – hrubé čiary označovali OBCHODNÉ ALEBO KOMERČNÉ CESTY, tenké čiary označovali planéty, ktoré pravidelne navštevovali, a prerušované čiary označovali ich EXPEDÍCIE! Podľa textu rozprávky sa ale Nastenka pohybovala z jednej planéty-Zeme na druhú najskôr po medzihviezdnych obchodných cestách a svoj posledný let uskutočnila na Vajtmare Boha Tarcha Perunovičova a tento let plne zodpovedá kategórii expedičného letu!

Z knihy Nikolaja Levašova „Príbeh o Jasnom Sokolovi. Minulosť a súčasnosť “.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info